Peter Ličák

Tak ako honosné katedrály, baziliky, kostoly či skromné drevené cerkvi ozvláštňujúce rusínske dedinky na severovýchode krajiny, aj kalvárie podávajú svetu svedectvo, že veriaci na Slovensku si ctia kresťanské tradície. Významnou súčasťou krajiny je aj drobná sakrálna architektúra, ktorá je úzko spojená s&nbsp;katolíckou vierou. Na Slovensku niet chotára bez božej muky, kríža, skulptúry známej ako svätý za dedinou, kaplnky, ani mesta bez morového stĺpa s&nbsp;motívom Svätej Trojice.

Éra budovania kalvárií na vyvýšených miestach pri mestách a&nbsp;dedinách vstúpila ráznym krokom do našich končín v&nbsp;rokoch 17.&nbsp;a&nbsp;v&nbsp;prvej polovici 18.&nbsp;storočia. Tieto sakrálne stavby pripomínajúce kresťanom posledné vydýchnutie Ježiša Krista na kríži a&nbsp;krížové cesty so štrnástimi zastaveniami vedúce na kalvárie sú symbolom Ježišovej cesty s&nbsp;krížom na pleciach, na ktorý ho potom rímski vojaci ukrižovali na vrchu Golgota. Tento tragický príbeh dal podnet na vznik známeho porekadla, že každý si nesie svoj kríž.

Status národnej kultúrnej pamiatky pamiatkari pridelili na Slovensku šiestim kalváriám, ďalších trinásť zapísali do zoznamu národných pamiatok s&nbsp;prioritou ochrany a&nbsp;obnovy. Najstaršia kalvária je súbor trinástich sakrálnych stavieb v&nbsp;lokalite Pažica medzi Spišskou Kapitulou a&nbsp;travertínovou kopou s&nbsp;minerálnym prameňom Sivá Brada. Iniciátorom unikátnej kalvárie vybudovanej v&nbsp;rokoch 1666 až 675 bol spišský prepošt Juraj Baršoň. Kalvária známa pod názvom Spišský Jeruzalem kopíruje rozmiestnením štyroch kaplniek, siedmich božích múk, biskupského paláca a&nbsp;Katedrály svätého Martina krížovú cestu Ježiša z&nbsp;Jeruzalema na Golgotu.

Na Spiši majú nielen najstaršiu, ale aj najmladšiu, ešte nevysvätenú kalváriu s&nbsp;klasickou krížovou cestou mierne stupajúcou lesíkom po svahu Príkra len pár desiatok metrov za poslednými domami podtatranskej dediny Spišská Teplica. „Kalváriu s&nbsp;krížovou cestou sme postavili v&nbsp;cisteriánskom štýle, lebo podľa archívnych dokumentov zakladateľmi našej obce boli cisterciáni z&nbsp;neďalekého Spišského Štiavnika. Cisterciáni boli jedným z&nbsp;najvýznamnejších mníšskych spoločenstiev stredovekej Európy. Historici dokonca tvrdia, že ich vplyv na náš kontinent v&nbsp;stredoveku bol taký veľký, že sú považovaní za prvých integrátorov Európy,“ hovorí starosta Spišskej Teplice stavebný inžinier Radoslav Šeliga (48).

Ich rád vznikol v&nbsp;roku 1098 vo Francúzsku, boli známi svojou dobročinnosťou a&nbsp;charitou. Rozdávali jedlo chudobným, vdovám, sirotám, chorým, pocestným ponúkli ubytovanie. „Najmä za prvých dvesto rokov svojej existencie výrazne poznačili tvár nášho starého kontinentu. Cisterciáni však nezanechali stopy len na krajine –&nbsp;zvlášť pri nich môžeme hovoriť o&nbsp;vytváraní kultúrnej krajiny, ale aj o&nbsp;bohatej duchovnej, myšlienkovej a&nbsp;kultúrnej tradícii. Cisterciánsky rád sa vyznačoval pevnou štruktúrou a&nbsp;efektívnym riadením. Preslávil sa aj vyspelosťou technológií, ktorými disponoval. Cisterciáni sú aj autori viacerých vynálezov využívaných pri obhospodarovaní pôdy, boli známi svojou zručnosťou a&nbsp;znalosťami z&nbsp;metalurgie,“ konštatuje Anna Diačiková z&nbsp;Katolíckej univerzity v&nbsp;Ružomberku.

Výstavbu kalvárie na svahu Prík­ra financovala Spišská Teplica z&nbsp;prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja, z&nbsp;jeho programu Interreg, do ktorého sa zapojila s&nbsp;poľskou obcou Szaflary projektom Cisterciáni pod Tatrami –&nbsp;spoločné korene a&nbsp;spoločná budúcnosť Szafliar a&nbsp;Spišskej Teplice.

„Veľké cezhraničné projekty sú zvyčajne naplánované na dva roky, my sme však na jeho realizáciu mali iba rok, nemali sme však pre kratšie obdobie či náročné poveternostné podmienky žiadne úľavy. Okrem kalvárie sme v&nbsp;minulom roku obohatili Spišskú Teplicu o&nbsp;múzeum s&nbsp;podkrovnými priestormi pre tvorivé dielne, o&nbsp;dažďovú záhradu, máme v&nbsp;centre obce jedinečnú promenádu. Na tieto projekty sme získali 1,2&nbsp;milióna eur, kalvária nás vyšla na 45-tisíc eur,“ vyratúva novinky v&nbsp;obci starosta, ktorý vedie miestnu samosprávu desiaty rok.

Prvotné návrhy kalvárie v&nbsp;cisterciánskom štýle navrhol miestny kreatívny majster Miroslav Dudáš, projekt pre obecný podnik vypracoval inžinier Michal Makara zo Spišskej Soboty. Obrazy pre štrnásť zastavení krížovej cesty vytvorili technikou pieskovania do čiernej žuly kamenári v&nbsp;Poprade, kaplnku na novom pútnickom mieste i&nbsp;drevené zastavenia zmontovali a&nbsp;do terénu osadili pracovníci obecného podniku. Z&nbsp;kalvárie sa jej návštevníkom núkajú neopakovateľné výhľady na Spišskú Teplicu, Poprad i&nbsp;štíty Vysokých Tatier. „Už prvé jarné dni ukázali, že kalvária sa stáva vyhľadávaným miestom pútnikov, veriacich, milovníkov prírody i&nbsp;ľudí, ktorí si na toto tiché miesto prichádzajú uctiť kresťanské hodnoty a&nbsp;tradície,“ s&nbsp;pocitom spokojnosti konštatuje spišskoteplický starosta Radoslav Šeliga.

Najmladšia kalvária: Krížová cesta vedie už aj na Príkru za Spišskou Teplicou

Výber pre vás

Najmladšia kalvária: Krížová cesta vedie už aj na Príkru za Spišskou Teplicou

Súvisiace články

Idyla pod Kohútom: Desiatky rokov sú pýchou voľanov divadelníci a folkloristi

Najlepší barman sveta: V slovenských kaviarňach absentuje noblesa a galantnosť

Krvavé ruky: Che Guevara zakladal na Kube gulagy, organizoval popravy zajatcov

Výber pre vás