Peter Ličák

Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry vedie trestné stíhanie pre prečin prejavu sympatie k&nbsp;hnutiu smerujúcemu k&nbsp;potlačeniu základných práv a&nbsp;slobôd. Trestné oznámenie podal na Ľuboša Blahu historik Ústavu pamäti národa Patrik Dubovský po tom, ako čerstvý podpredseda parlamentu nahradil vo svojej parlamentnej kancelárii portrét prezidentky Zuzany Čaputovej podobizňou svojho politického idolu Ernesta Che Guevaru. Súdruha, ktorý si za búrlivého revolučného života pošpinil ruky hektolitrami krvi tisícov mučených a&nbsp;zavraždených Kubáncov.

Keď sa koncom roka 1989 rúcal aj v&nbsp;Československu ako domček z&nbsp;karát komunistický režim, kto by bol povedal, že ešte nadíde ťažko predstaviteľná chvíľa, keď v&nbsp;priestoroch slovenského zákonodarného zboru bude visieť portrét zakladateľa gulagov na Kube?

Vtedy čosi nepredstaviteľné sa po 34 rokoch stalo skutočnosťou. Che Guevara, predstaviteľ represívneho totalitného režimu, ktorý má na svedomí tisícky obetí, dostal miesto v&nbsp;inštitúcii, ktorá má byť v&nbsp;prvom rade ochrancom demokracie. Sociálny demokrat Ľuboš Blaha túto najposvätnejšiu úlohu slovenského parlamentu už pár dní po voľbách teatrálnym spôsobom spochybnil. Smer-SSD by rád videl Ľ.&nbsp;Blahu v&nbsp;Bruseli. Ak ho tam voliči posunú, majú sa v&nbsp;Európskom parlamente na čo tešiť.

Autentické vierohodné svedectvo o&nbsp;Ernestovi Che Guevarovi, ktoré jeho zbožňovateľom určite nebude lahodiť, podal jeho spolubojovník z&nbsp;partizánskej vojny v&nbsp;Bolívii Régis Debray (83). Francúzsky ľavicovo orientovaný filozof, spisovateľ a&nbsp;novinár bol blízkym priateľom revolucionárov Fidela Castra a&nbsp;Che Guevaru, po absolvovaní vysokoškolského štúdia sa stal profesorom filozofie na Havanskej univerzite. Spolu s&nbsp;Guevarom pripravoval partizánsku vojnu v&nbsp;Bolívii, ale na jar 1967 ho v&nbsp;bolívijských horách chytila bolívijská armáda. Niektorí historici sú dokonca presvedčení, že práve Régis Debray prezradil pri mučení informácie, ktoré pomohli o&nbsp;pár mesiacov neskôr zadržať Che Guevaru.

V&nbsp;jednej z desiatok svojich kníh, v&nbsp;ktorých sa zaoberá aj Che Guevarom a&nbsp;jeho partizánskymi aktivitami v&nbsp;Južnej Amerike, podáva o&nbsp;svojom bývalom spolubojovníkovi z&nbsp;bolívijských hôr aj šokujúcu informáciu: to on a&nbsp;nie Fidel vymyslel roku 1960 na polostrove Guanaha prvý nápravno-pracovný tábor, ktorý verne kopíroval gulagy, založené Stalinom.

Pri mapovaní zločinov, teroru a&nbsp;represálií komunistického režimu na Kube nevynechal francúzsky publicista a&nbsp;expert na Latinskú Ameriku Pascal Fontaine ani politické pôsobenie argentínskeho lekára Ernesta Che Guevaru. Činy tohto revolucionára sú na milióny svetelných rokov vzdialené tomu, čo pri promócii na fakulte medicíny sľúbil v&nbsp;Hippokratovej prísahe. S&nbsp;Fidelom Castrom, v&nbsp;tom čase mladým advokátom v&nbsp;exile, sa prvýkrát stretol v&nbsp;Mexiku v&nbsp;roku 1955 pri cestovaní po juhoamerickom subkontinente. Ako Guevara priznal, po pohľade na chudobu, akú videl pri cestovaní po Guatemale, sa naučil nenávidieť Spojené štáty. Rozmýšľal rovnako ako Fidel Castro. V&nbsp;tej chvíli sa ich životné cesty spojili na niekoľko rokov zasvätených najprv revolučnému boju a&nbsp;potom budovaniu totalitného režimu, ktorý v&nbsp;krutých represáliách mohol súťažiť so sovietskou diktatúrou proletariátu za čias Lenina a&nbsp;Stalina.

V&nbsp;tom čase vládol na Kube bývalý seržant, stenograf Fulgencio Batista. Počas jeho prezidentovania Kuba zaznamenala zreteľný hospodársky vzostup, ale bohatstvo sa na tomto karibskom ostrove rozdeľovalo doslova katastrofálne. Vidiek bol chudobný, zanedbaný, bohatstvo sa sústreďovalo na bankových kontách talianskej a&nbsp;americkej mafie, ktorá na Kube ovládala najmä kasína a&nbsp;prostitútky. Na konci päťdesiatych rokov len v&nbsp;Havane „pracovalo“ pre mafiu viac ako 11-tisíc prostitútok. <em>„Pre Batistovu éru bola charakteristická korupcia a&nbsp;čierny obchod a&nbsp;stredná vrstva sa pomaly od režimu odvrátila,“</em> okomentoval vtedajšie pomery na Kube francúzsky filozof a&nbsp;odborník na Latinskú Ameriku Pascal Fontaine vo svojej štúdii o&nbsp;kubánskej komunistickej totalite.

Keď skupina francúzskych historikov pod vedením Stéphana Courtoisa urobila bilanciu obetí komunizmu, vyšlo im šokujúce číslo. Zločinná totalitná ideológia má na svedomí 85&nbsp;miliónov obetí! Nemalým dielom naplnil toto číslo aj režim Fidela Castra, v&nbsp;ktorom na vysokých priečkach moci stál Che Guevara. Tento profesionálny revolucionár a&nbsp;partizánsky bojovník nebol len ideológom komunistického režimu, ale aj vykonávateľom popráv odporcov červenej totality, ktorá sa na Kube zrodila v&nbsp;roku 1959. Už v&nbsp;decembri 1956 sa pridal ku Kubáncom, ktorí sa chystali so zbraňami v&nbsp;ruke vylodiť na ostrove, povstalci ho vymenovali za veliteľa kolóny. Nesklamal ich, svedkovia z&nbsp;radov jeho spolubojovníkov konštatovali, že v&nbsp;ich radoch sa preslávil svojou tvrdosťou. Spomenuli aj prípad, keď dal mladého partizána zo svojho oddielu okamžite zastreliť, lebo trápený hladom ukradol zo spoločných zásob trochu jedla.

Podľa jeho partizánskeho spolubojovníka Régisa Debraya bol Guevara zarytý stúpenec autoritárstva, ktoré sa nepáčilo ostatným veliteľom povstalcov z&nbsp;radov demokratov. Keď povstalci na jeseň 1958 porazili pri Santa Clare Batistových vojakov, Guevara sa pasoval do úlohy samozvaného prokurátora, ktorý svojvoľne, nezákonne rozhodoval vo väznici La Cabana o&nbsp;živote a&nbsp;smrti väzňov. Na smrť poslal aj mnoho bývalých spolubojovníkov, ktorí v&nbsp;politike presadzovali princípy demokracie. O&nbsp;takých revolucionárov Fidel Castro ani Che Guevara nemali záujem, pre istotu sa ich radšej navždy zbavili. V&nbsp;gulagoch sa ocitlo viac ako stotisíc Kubáncov, 17-tisíc sa už domov nikdy nevrátilo –&nbsp;aj bez súdneho rozsudku boli zastrelení.

Ako najúspešnejší veliteľ Castrových partizánskych jednotiek sa Che Guevara stal symbolom kubánskej revolúcie, ako veliteľ vojenskej základne La Cabana organizoval popravy stoviek Batistových vojakov. Ako odmenu získal od Fidela Castra post prezidenta Kubánskej národnej banky, neskôr aj funkciu ministra priemyslu.

O&nbsp;revolúciu na kubánsky spôsob sa pokúsil v&nbsp;roku 1965 v&nbsp;Kongu, ale komunistický puč mu v&nbsp;tejto africkej krajine nevyšiel. O&nbsp;ďalší prevrat sa pokúšal v&nbsp;Bolívii, ale tam získal pre svoje zámery podporu len malej skupiny partizánov, obyvateľstvo jeho revolučné plány nenadchli. Jeho partizánsku skupinu zradili miestni obyvatelia, ktorí nosili partizánom do hôr jedlo. Bolívijská armáda zabila väčšinu partizánov, Che Guevaru zajala a&nbsp;9.&nbsp;októbra 1967 ho bez súdneho procesu zastrelili.

Krvavé ruky: Che Guevara zakladal na Kube gulagy, organizoval popravy zajatcov

Peter Ličák

Plus TV

Výber pre vás

Krvavé ruky: Che Guevara zakladal na Kube gulagy, organizoval popravy zajatcov

Peter Ličák

Súvisiace články

Králi pingpongu: Úspechy na ihriskách nie sú výsadou zdravých športovcov

Dobrá kúpa skvostu: S pekárskym majstrom piekla v Spišskom Hrhove počas pandémie celá dedina

Detská hrdinka: Iba 11-ročná Tímea zachránila život svojej mame! Jej statočnosť vás ohúri

Plus TV

Výber pre vás