Marcela Fuknová

Ako ste u vás na oddelení zvládli Vianoce? Keby ste ich porovnali s tými predchádzajúcimi v druhej vlne, v čom boli iné?

Počas prechádzajúcich Vianoc bolo veľa kolegov pozitívnych, hoci väčšina z nich dostala kovid ešte pred Štedrým dňom. Počet pacientov bol tento rok približne rovnaký ako vlani. Tesne pred sviatkami ich prichádzalo menej a znížil sa aj počet pacientov, nielen na kovidových oddeleniach, z čoho sme sa tešili. Ľudia chceli stráviť sviatky so svojimi blízkymi, niektorí podpisovali aj reverzy. Už od Štefana však ich počet začal rásť. V ten deň som mal službu a oproti predchádzajúcim dvom dňom tam bolo asi dvoj- až trojnásobne viac pacientov, ktorí prišli s kovidom. Tí ľudia zrejme zostávali doma, hoci im už bolo zle, a po Vianociach prišli.

Teraz vám personál vinou kovidu nechýba?

Teraz už nie, vďaka očkovaniu. Aj ja som v roku 2020 v novembri prekonal kovid a postupne aj väčšina oddelenia. Našťastie všetci sme ochorenie zvládli bez hospitalizácie.

Koľko máte aktuálne hospitalizovaných pacientov s kovidom a koľko z nich je na umelej pľúcnej ventilácii?

Máme viaceré kovidové oddelenia. Pred chvíľou mi kolegyňa hovorila, že jedno z nich, interné oddelenie 2, ktoré spadá pod môj primariát, je úplne plné. Plánovali sme tam prijať pacienta a už ho nemáme kam dať, posúvame ho teda inam. Z akútnych lôžok máme asi desať voľných. Našťastie máme možnosť využívať doliečovacie kovidové oddelenia tu v Považskej Bystrici i v Ilave. Lôžka s umelou pľúcnou ventiláciou sú plné, tých máme šesť, a plných je aj desať lôžok s vysokoprietokovým kyslíkom.

Mnohí ľudia, ktorí sa nechcú dať očkovať, argumentujú tým, že aj očkovaní sa dostanú do nemocnice či umierajú na kovid. Ako to je u vás?

Tak ako na celom Slovensku. Asi 80 až 90 percent pacientov je neočkovaných. Z tých očkovaných je väčšina vo vysokom veku, ťažko chorých až polymorbídnych, po druhej dávke s niekoľkomesačným odstupom. Po tretej dávke sme mali možno jedného hospitalizovaného staršieho pacienta s pomerne ľahkým priebehom.

A mladí, inak zdraví zaočkovaní dvomi či tromi dávkami?

Takého pacienta si vôbec nepamätám. Keď vidím v zozname pacienta mladšieho ako 50 rokov, každý z nich je nezaočkovaný.

Keď títo ľudia u vás ležia, pýtate sa ich, prečo sa nedali očkovať?

Nie je na to veľmi priestor. A v danej chvíli ma to pravdupovediac ani nezaujíma, na liečebnom postupe to nič nemení. Nepýtam sa, ku každému pristupujeme rovnako. Častejšie to ľudia sami povedia ošetrujúcemu lekárovi alebo to povedia mne na vizite. Mnohí sa boja, že by im očkovanie pri ich diagnózach ublížilo. No je to presne naopak, práve ten, kto je chorý, by sa rozhodne mal dať zaočkovať. Horšie je, ak ľudia povedia – viete, vy mi poviete tak a iný lekár inak… Lekárov, ktorí sú proti očkovaniu, je menšina, no ľudia to berú ako tvrdenie proti tvrdeniu.

Aký máte názor na kolegov lekárov, ktorí neodporúčajú očkovanie ťažko chorým ľuďom?

Nerozumiem tomu. Riadime sa takzvanou evidence based medicine, teda medicínou založenou na dôkazoch. A existujú jednoznačné dôkazy o bezpečnosti a účinnosti vakcín. Nežiaduce účinky sú zriedkavé, no môžu sa vyskytnúť pri všetkých liekoch, nielen pri vakcínach. To však neznamená, že by sme ich nemali odporúčať. Nie­ktorí kolegovia sa možno obávajú odporúčať očkovanie, aby im ľudia neskôr nevyčítali prípadné vedľajšie účinky, no je to alibistický prístup. Je mi to ľúto, pretože podľa mňa by lekári mali odporúčať to, čo sa odporúča v celom svete – očkovanie ako jedinú cestu z pandémie.

Vám počet očkovaných očividne nie je ľahostajný, keďže ste sám a vlastnými silami v považskobystrickom regióne zorganizovali lotériu pre ľudí, ktorí sa dajú zaočkovať ktoroukoľvek dávkou. Mohli v nej vyhrať vecné ceny ako bicykel či notebook. Mali ste úspech? Podarilo sa vám zvýšiť zaočkovanosť?

Ten bicykel mám ešte v pracovni. (Úsmev.) Pani, ktorá ho vyhrala, si ho totiž tu u mňa do jari uskladnila. Myslím si, že zopár ľudí to presvedčilo. Ľudí prilákali aj dresy slávnych cyklistov či obrazy umelcov, ktorí sa nám rozhodli pomôcť. Nešlo však o to, aby sme odmenili ľudí za to, že ochránia svoj život. To by malo byť prirodzené bez toho, aby za to čakali odmenu. Bral som to ako formu informačnej kampane a tá určite mala zmysel.

Mnohí lekári uverejňujú na sociálnych sieťach články, píšu nové informácie, komentujú ich, vysvetľujú. Vy blogujete, sprostredkúvate aj články špecialistov, ktoré súvisia s očkovaním, napríklad teraz s očkovaním detí. Prečo to robíte?

Začal som písať asi preto, lebo som sa ako lekár chcel podieľať na lepšom informovaní o pandémii. Prvá bola iniciatíva Rúško nie je hanba. Vtedy sa s nosením rúšok ešte len začínalo a išlo mi o ochranu pacientov. Odvtedy v tom pokračujem. Ľudia u mňa často hľadajú aj radu, pýtajú sa napríklad, či sa môžu so svojou diagnózou očkovať. Písanie mi zaberá veľa voľného času a moja rodina musí byť trpezlivá. Horšia je nenávisť a výhražné komentáre, ktoré nám ľudia píšu. Blízki majú o nás strach a je náročné takto fungovať.

Aká je v týchto mesiacoch starostlivosť o ostatných pacientov?

Veľmi obmedzená. Už na začiatku druhej vlny som hovoril, že pre kovid sa bude zhoršovať aj situácia ostatných pacientov. A je to tak. Ľudia prichádzajú neskoro, v pokročilom štádiu choroby a aj reprofilizácia oddelení zhoršuje fungovanie zdravotníckych zariadení. Kovidové oddelenia nevznikajú na zelenej lúke, sú to oddelenia, ktoré boli určené pre iných pacientov. Ja som prišiel o tretinu lôžok pre pacientov s internistickými diagnózami. Presťahovať sa muselo neurologické oddelenie, reprofilizovala sa aj časť chirurgie. Pacienti sú na okresaných oddeleniach stiesnení, lekári a sestry majú horšie podmienky na prácu. Ak si niekto myslí, že chirurgovia nemajú čo robiť, pretože sa rušia plánované zákroky, je to obrovský omyl. U nás je všeobecné chirurgické oddelenie, kde majú aj pacientov s úrazmi, deti, onkologické ochorenia. A tie neubúdajú, len plánované zákroky nie sú takmer vôbec možné.

Ak ostatní pacienti doplácajú na rozhodnutie nezaočkovaných ľudí, je to iba „slobodné rozhodnutie jednotlivca“, ako tvrdia?

Je to slobodné rozhodnutie, no ovplyvňujú ním slobodu všetkých okolo seba, nielen blízkej rodiny. Keďže máme slabú zaočkovanosť, máme plné kovidové oddelenia a nie je možné sa plnohodnotne starať o iných pacientov. Sloboda jedného sa končí tam, kde sa začína sloboda druhého a počas kovidu sa to potvrdzuje.

Aká je aktuálne zaočkovanosť v Považskej Bystrici?

Okolo 40 percent, je ešte nižšia ako slovenský priemer. Podľa mňa sa na Slovensku dostaneme maximálne na 60 percent zaočkovanosti.

V Bratislave i v Michalovciach sa stalo, že príbuzní pacientov napadli lekárov, personál kovidových oddelení sa stretáva s nadávkami a vyhrážkami. Máte takú skúsenosť aj vy pri svojej práci?

Pacienti s kovidom ledva dýchajú, tí zvyčajne agresívni nie sú a musia nám dôverovať. Aj nám dôverujú a dajú sa liečiť. Občas je problém s príbuznými, keď sa dožadujú, aby sme nasadili inú liečbu, napríklad ivermektín.

Áno, pravidelne. A opakovane na nás preto podávajú sťažnosti. Sú aj pacienti, ktorí neveria, že kovid vôbec existuje. Stalo sa, že polícia musela riešiť podnet od pacienta, ktorý nás obvinil, že sme mu pridelili falošne pozitívny test. Museli dať vykonať genetické vyšetrenie, či vzorka použitá pri teste bola skutočne jeho.

A čo si ten človek myslel, že mu teda je, ak nemá kovid?

Neviem. A nedokážem to pochopiť. Niektorí si myslia, že umelo zvyšujeme počet pacientov falošnými testami, iní zase, že umelo predlžujeme hospitalizácie… Mne ako prvému záleží na tom, aby to tak nebolo a aby sme mali pre pacientov voľné miesta. Na­ozaj nie je príjemné obvolávať celé Slovensko a skúšať, ktorá nemocnica pacienta zoberie. Niekedy sa ani nedovoláme. A zatiaľ pred príjmovou ambulanciou čakajú ďalší, nekovidoví pacienti s bolesťami na hrudníku.

Onedlho zrejme na Slovensku prevládne variant omikron. Čo predvídate, že prinesú najbližšie týždne pri našej zaočkovanosti?

Ak budem realista, musím byť zároveň aj pesimista. Omikron príde, hoci s miernym časovým odstupom. Ľudia prichádzajúci zo zahraničia na Vianoce určite doniesli okrem darčekov pre svoju rodinu aj veľmi infekčný omikron. V Dánsku, kde je v rizikových skupinách takmer stopercentná zaočkovanosť, bolo na vrchole vlny okolo 12-tisíc prípadov. Ak to bude u nás porovnateľné, určite skončí oveľa viac ľudí v nemocnici. U nich bolo v nemocniciach okolo osemsto ľudí a stále to bolo oveľa viac než v druhej vlne, kde ich mali päťsto. U nás bude odhadom štyritisíc hospitalizovaných a možno to bude ešte viac. Kiežby sme sa mýlili! No vieme, že ani prekonanie kovidu pred omikronom výrazne nechráni.

Máte pocit, že to ešte zvládnete? Povedali ste mi, že musíte vydržať, že iná cesta nie je, nič iné nezostáva.

Je to tak. Nemôžeme pacientom povedať, že už nevládzeme a odchádzame. Stále sa snažíme robiť tak, aby sme si zachovali psychické sily. Tie nás totiž limitujú. Je veľmi náročné chodiť do nemocnice a stále tam vidieť desiatky pacientov s ťažkým kovidom, ktorí tam vôbec nemuseli byť, pretože máme očkovanie. Je to frustrujúce.

Počas pandémie ste videli stovky prípadov kovidu, Sú také, ktoré vám utkveli v pamäti?

Snažím sa nepamätať si, vytláčať to. Je to moja obrana, hoci moje telo a rozum to vnímajú inak. Nedajú sa zabudnúť pocity, keď nám zomrú mladí ľudia, hoci sme robili všetko pre ich záchranu. Ale určite si budem pamätať aj mladých ľudí vo vážnom stave, ktorých sa nám podarilo zachrániť. A v poslednom čase sú to tehotné ženy, ktoré prichádzajú v ťažkom stave. Tie si zapamätáme asi do konca života. Jednu sme nedávno prekladali do Bratislavy, tam ju po čase mohli odpojiť z umelej pľúcnej ventilácie, už je v 29. týždni. Mala veľké šťastie. Samozrejme, zaujímame sa, ako sa má ona i dieťa. Každý zachránený život je pre nás dôležitý a každý, ktorý sa skončí, nás zarmúti.

Čo by ste si želali do nového roku ako zdravotník?

Ako zdravotníka by ma, pravdaže, potešilo, keby sa covid-19 z našich nemocníc už vytratil a pacienti s týmto ochorením sa u nás objavovali už len sporadicky, v takom množstve, aby už nebolo nutné reprofilizovať oddelenia a obmedzovať starostlivosť o nekovidových pacientov. Želal by som si, aby sme po lete už nehovorili o ďalších vlnách pandémie. Budem realista, ak dosiahneme 60-percentnú zaočkovanosť obyvateľstva, poteší ma to. Ako občan by som si želal, aby sa spoločnosť prestala polarizovať a ľudia začali opäť veriť a dôverovať autoritám. Po zdolaní pandémie budeme mať oveľa ťažšiu úlohu – poraziť zlo, ktorému sme dovolili, aby vstúpilo do nášho života. Rok 2022 bude z viacerých hľadísk mimoriadne ťažký.

1.Pacienti vo vážnom stave hospitalizovaní s kovidom zaťažujú nemocnice2.Monoklonálne protilátky môžu pomôcť niektorým pacientom, ich použitie je však obmedzené.

3. “Ak vidím v zozname pacienta mladšieho ako 50 rokov, každý je neočkovaný,”hovorí MUDr.Milan Kulkovský

<p> 4. Vo voľnom čase bicykluje a otužuje sa. 5. Pandémia zdravotníkov vyčerpáva psychicky i fyzicky.  6. MUDr.Kulkovský zorganizoval v regióne lotériu na podporu očkovania. 7. Koronavírus zasiahol celý svet, čaká nás ešte nákazlivejší variant.
8.Chcel by, aby sa vrátili časy pred pandémiou, tvrdí, že tento rok bude ťažký. 
9. MUDr.Kulkovského rodina podporuje, hoci blogovanie mu uberá z voľného času.
10.Niektoré krajiny sa chystajú nezaočkovaných pokutovať.
11. "Nemôžeme pacientom povedať, že už nevládzeme a odchádzame,”tvrdí primár.
12. Ako bude fungovať testovanie pri množstve nakazených omikronom? </p>

Pacienti vo vážnom stave hospitalizovaní s kovidom zaťažujú nemocnice.

„Keď vidím v zozname pacienta mladšieho ako 50 rokov, každý je neočkovaný,“ hovorí MUDr. Milan Kulkovský.

MUDr. Kulkovského rodina podporuje, hoci blogovanie mu uberá z voľného času.

„Nemôžeme pacientom povedať, že už nevládzeme a odchádzame,“ tvrdí primár.

Primár Kulkovský: Takto v posledných mesiacoch vyzerá starostlivosť o nekovidových pacientov.

Výber pre vás

Primár Kulkovský: Takto v posledných mesiacoch vyzerá starostlivosť o nekovidových pacientov.

Súvisiace články

Aby tento svet nebol smutný: Rozprávajme sa o tom, čo nás spája, vraví jediný opát na Slovensku

Manželia tureckého pôvodu, ktorí vyvinuli vakcínu proti kovidu, zbohatli. Dnes sú miliardári!

Vážne ochorenie zostáva bez liečby: Pozor na VYSOKÝ KRVNÝ TLAK, hovorí sa mu aj tichý zabijak!

Podnikatelia z Tatier chceli protestovať v Bratislave: Radšej však doma pomáhali s očkovaním

Výber pre vás