Jana Homolová

Dňa 17. novembra uplynulo presne 35 rokov od Nežnej revolúcie. Tento deň je na Slovensku štátnym sviatkom a&nbsp;široká verejnosť si ho pripomína pod názvom Deň boja za slobodu a&nbsp;demokraciu, no zároveň je to Medzinárodný deň študentstva. Tento deň totiž odkazuje na tragické udalosti zo začiatku druhej svetovej vojny, konkrétne na pražskú demonštráciu 28.&nbsp;októbra 1939, ktorej účastníci si pripomenuli 21.&nbsp;výročie vzniku Československej republiky. Počas demonštrácie bol však zabitý pekár Václav Sedláček, študent Jan Opletal utrpel ťažké zranenia, ktorým 11.&nbsp;novembra podľahol. Jeho pohreb o&nbsp;štyri dni neskôr prerástol do protestu proti nemeckej okupácii. V&nbsp;noci na 17.&nbsp;novembra prebehlo masové zatýkanie študentov, deväť z&nbsp;nich bolo popravených, viac než tisíc ich odvliekli do koncentračných táborov. Nacisti nariadili zatvoriť české vysoké školy na území protektorátu Čechy a&nbsp;Morava. V&nbsp;roku 1941 na podnet československej exilovej vlády vyhlásila Medzinárodná študentská rada v&nbsp;Londýne 17.&nbsp;november za spomínaný Medzinárodný deň študentstva.

Práve zhromaždenie na počesť J.&nbsp;Opletala a&nbsp;ďalších obetí nacistického režimu sa v&nbsp;roku 1989 konalo v&nbsp;období silnejúcich verejných vystúpení proti komunistickej totalite. Akcia sa začala popoludní v&nbsp;areáli Karlovej univerzity na pražskom Albertove. Potom sa študenti vydali na pochod na Vyšehrad po schválenej trase, po ktorej v&nbsp;roku 1939 kráčali aj účastníci Opletalovho pohrebu. Potom sa však sprievod vydal neplánovane do centra Prahy. Tisícky účastníkov zamierili k&nbsp;Národnému divadlu a&nbsp;na Národnú triedu. Tam bezpečnostné zložky demonštrantom prehradili cestu, začali ich zatýkať a&nbsp;surovo biť. Počas zásahu bolo zranených takmer šesťsto ľudí. Keď sa správy o&nbsp;tom rozšírili, študenti a&nbsp;herci vstúpili do štrajku.

V&nbsp;Bratislave vzniklo občianske hnutie Verejnosť proti násiliu, v&nbsp;Prahe Občanské fórum. Najvyšší komunistický predstaviteľ Miloš Jakeš 24.&nbsp;novembra odstúpil. V&nbsp;ten istý deň Slovenská televízia odvysielala prvú televíznu diskusiu so zástupcami študentov aj s&nbsp;protagonistami občianskych zhromaždení Milanom Kňažkom a&nbsp;Jánom Budajom. Silnejúce masové protesty vyústili do generálneho štrajku 27.&nbsp;novembra 1989. O&nbsp;dva dni Komunistická strana Československa zrušila svoj mocenský monopol –&nbsp;federálny parlament vypustil z&nbsp;ústavy články, ktoré definovali vedúcu úlohu KSČ v&nbsp;spoločnosti. V&nbsp;centre diania bol aj Jozef Oklamčák, ktorý si spolu s&nbsp;nami zaspomína na novembrové udalosti. <a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/gal/soubiznis/jozef-oklamcak-bol-hovorcom-revolucnej-mladeze-a-spajal-ludi-bol-som-pri-vsetkom" target="_blank">POZRITE SA NA ZÁBER s Karlom Krylom V GALÉRII. Organizoval aj jeho koncert v bratislavskom PKO.</a>

<strong>POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE</strong>

Ako vnímate záver roka 1989 a&nbsp;kedy ste prvýkrát pocítili, že by sa režim, v&nbsp;ktorom sme žili, mohol zmeniť?

Možno niektorých prekvapím, ale prvé informácie o&nbsp;zmene režimu som zachytil ešte okolo roku 1985, a&nbsp;to od Paľa Mešťana (slovenský múzejník, riaditeľ Múzea židovskej kultúry v&nbsp;Bratislave a&nbsp;zároveň námestník generálneho riaditeľa Slovenského národného múzea pre úsek múzeí národnostných menšín, pozn. red.). Už v&nbsp;tom období mi hovoril, že má informácie od svojich zdrojov, ktoré naznačujú, že sa niečo deje, že sa niečo chystá… Jeho slová som rozhodne nebral na ľahkú váhu, pretože aj situácia vo svete naznačovala, že k&nbsp;zmene režimu by mohlo prísť. Kedy presne, nikto nevedel. Objavil sa Michail Gorbačov, neskôr padol Berlínsky múr, takže všetci začali vnímať určité uvoľnenie… Všetci mladí ľudia, ktorí fungovali v&nbsp;straníckych štruktúrach, tlačili na tých starých, aby zmena nastala.

Ako ste vy osobne prežívali revolučné časy? Aj vy ste stáli na námestí a&nbsp;štrngali kľúčmi?

Samotný začiatok revolúcie som prežíval veľmi hekticky, no nie pre samotné dejinné udalosti, ale bol som na východnom Slovensku u&nbsp;svojej sestry, ktorá sa v&nbsp;tom čase vydávala. A&nbsp;ako je známe, východniarska svadba trvá tri dni, a&nbsp;tie naozaj neboli ani triezve ani jednoduché. (Smiech.) Keď som sa následne vrátil do Bratislavy, všimol som si ľudí na námestiach a&nbsp;uvedomil som si, že zmena, o&nbsp;ktorej som počul pred pár rokmi, je naozaj tu.

A&nbsp;boli ste nejakým spôsobom do revolúcie zapojený?

Vtedy vznikla Rada mládeže Slovenska, na ktorej čele bol Holčík –&nbsp;syn Jána Holčíka (minister priemyslu a&nbsp;šéf Demokratickej strany zo začiatku 90.&nbsp;rokovpozn. red.). Práve on ma požiadal o&nbsp;to, či by som im nerobil hovorcu. Celý svoj profesijný život som pracoval s&nbsp;mládežou, s&nbsp;mladými a&nbsp;pre mladých, tak som súhlasil. Už vtedy ma všetci poznali, mal som vybudované dobré vzťahy a&nbsp;kontakty s&nbsp;novinármi. Aktívne som sa zapojil do revolučného procesu a&nbsp;cez rôzne tlačové konferencie som sa snažil spájať starú garnitúru s&nbsp;revolučnou mládežou. Táto mládež sa delila na stredoškolskú, ktorej súčasťou bol napríklad Peter Bielik, Daniel Lipšic a&nbsp;takisto vysokoškolská mládež, ktorú viedol Alojz Hlina. V&nbsp;tom čase som spolupracoval s&nbsp;kresťanskou mládežou, na ktorej čele stál Jozef Mikloško (súčasný komisár pre deti, syn bývalého poslanca NR SR Jozefa Mikloška, pozn. red.), pre ktorú som takisto zorganizoval veľmi veľa rôznych podujatí. Neskôr vznikol Zväz záujmových združení, ktorý zastrešoval celé umenie. Aj zväzu som robil hovorcu a&nbsp;neskôr som bol aj podpredsedom tejto organizácie. Tu sa zgrupovali naše významné mozgy ako Vlado Bajan (bývalý predseda Bratislavského samosprávneho kraja, pozn. red.) či Imrich Béreš (predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne. pozn. red.) a&nbsp;mnohí ďalší.

Bol som súčasťou týchto združení a&nbsp;neskôr už aj pod hlavičkou mojej agentúry Rocklet som pre nich organizoval rôzne podujatia –&nbsp;diskotéky, koncerty, plesy, akcie. Medzi inými som napríklad organizoval aj koncert Karla Kryla v&nbsp;bratislavskom PKO.

Na základe mojich mnohých aktivít vznikol v&nbsp;Bratislave vychýrený klub Boccaccio, kde sa konalo mnoho podujatí, na ktorých pravidelne vystupoval napríklad Robo Grigorov, Sagvan Tofi a&nbsp;mnohí ďalší. Vznikol aj klub Rocklet, s&nbsp;ktorým mi pomáhal a&nbsp;viedol ho Peter Bielik (ja som na to nemal časové kapacity). Ten bol založený na počesť nebohého Freddieho Mercuryho. V&nbsp;tom období sa každý deň niečo dialo, práve preto mi okrem Petra Bielika vypomáhal napríklad aj Jaro Slávik, Maja Priečinská a&nbsp;iní.

Ako dlho trvalo toto vaše obdobie organizovania v&nbsp;podstate všetkého, čo sa u&nbsp;nás konalo?

Približne do roku 1995, a&nbsp;to som zabudol spomenúť, že presne do toho istého roku som zároveň organizoval všetky Silvestre na Námestí SNP v&nbsp;Bratislave pod hlavičkou mojej agentúry. Iné podujatia som organizoval aj z&nbsp;toho dôvodu, že ako jediný na Slovensku som vlastnil prestrešenie na pódium, ktoré som si dal vyrobiť v&nbsp;Podbrezovej. Takto som v&nbsp;roku 1995 napríklad zachraňoval koncert kapely Black Sabbath. Organizátorom som totiž toto prestrešenie poskytol, keďže žiadne nemali. Moja agentúra Rocklet sa po revolúcii stala obrovskou značkou, a&nbsp;aj keď som niektoré akcie neorganizoval, organizátori ma žiadali, aby som im dovolil na plagátoch použiť názov Rocklet, pretože vedeli, že tým pritiahnu na podujatie podstatne väčší počet ľudí.

Revolučná mládež, ktorú som zastupoval, sa skrátka snažila zjednotiť ľudí cez hudbu, rôzne akcie, koncerty. A&nbsp;robil som to aj ja, ale snažil som sa promovať predovšetkým našich česko-slovenských spevákov.

Aj vzhľadom na česko-slovenskú tému ma zaujíma, ako ste pár rokov po revolúcii vnímali rozdelenie republiky?

Nebol som tejto myšlienke veľmi naklonený, lebo sa vnímam ako Čechoslovák, ale na Slovensku a&nbsp;v&nbsp;Česku sa zišli dvaja lídri, ktorí našu republiku rozdelili, no aspoň to spravili rozumným spôsobom. Nedošlo k&nbsp;žiadnemu konfliktu a&nbsp;ja dodnes nevnímam, že by naše vzťahy s&nbsp;Českom ochladli. Okrem toho oslavy vzniku Slovenskej republiky som v&nbsp;januári 1993 na Námestí SNP takisto organizoval ja. (Smiech.)

Dôkazom toho, čo všetko, je aj stena plagátov, pred ktorou som odfotený. Tam sa však nachádza len zlomok podujatí, v&nbsp;ktorých som mal prsty. Na mnohé som už aj zabudol, lebo sa celý život nevraciam do minulosti, ale stále myslím na budúcnosť. Je to, myslím si, správny prístup, ale občas nie je na škodu, zastaviť sa, spomaliť a&nbsp;zaspomínať. Boli to krásne časy, ktoré napokon vyústili do biznisu s&nbsp;krásnymi ženami. Tomu som sa začal venovať ešte v&nbsp;roku 1988 a&nbsp;naplno som mu verný od roku 1995 až dodnes. (Úsmev.) <a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/gal/soubiznis/jozef-oklamcak-bol-hovorcom-revolucnej-mladeze-a-spajal-ludi-bol-som-pri-vsetkom" target="_blank">POZRITE SA NA ZÁBER s Karlom Krylom V GALÉRII. Organizoval aj jeho koncert v bratislavskom PKO.</a>

Jozef OKLAMČÁK bol hovorcom revolučnej mládeže a spájal ľudí: Bol som pri všetkom!

Výber pre vás

Jozef OKLAMČÁK bol hovorcom revolučnej mládeže a spájal ľudí: Bol som pri všetkom!

Súvisiace články

Víťazka Pečie celé Slovensko chcela byť vojačka: Timea má dnes vlastnú výrobňu dezertov! FOTO

Fanúšikovia sú pre ňu všetkým! MARIKA GOMBITOVÁ im na Vianoce pripravila niečo výnimočné

Bol závislý na jedle: Extrémne premeny mu zmenili život! Bral som to ako poslednú šancu

Výber pre vás