Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

S&nbsp;manželom sa roky snažili o&nbsp;dieťatko, no nedarilo sa. „Všetko vychádzalo dobre, ste navnadená, no zase príde cyklus,“ hovorí Zora s&nbsp;tým, že viackrát využili aj modernú medicínu. Dnes má plnohodnotný život aj bez detí, no trvalo dlhší čas, kým sa na to takto pozerala. Chce podporiť všetky páry, ktoré prechádzajú podobnou bolesťou, a&nbsp;zároveň poukázala na to, ako veľmi spoločnosť tlačí na ženy. Viac sa dozviete v&nbsp;relácii Dobré správy zo ŽIVOTA.

Prehovorili ste o&nbsp;náročnej a&nbsp;bolestivej téme –&nbsp;keď žena nemôže mať dieťa. Navyše sa vám ušla nechutná dávka hejtu v&nbsp;zmysle, že keď nemáte deti, stíhate sa o&nbsp;seba starať. Kde sa toto v&nbsp;ľuďoch podľa vás berie a&nbsp;prečo?

Prešla som operáciou kolien, ale motivovala som ľudí, aby cvičili, zdravo žili, pretože rekonvalescencia sa dá krásne zvládnuť. Dala som na sociálne siete informáciu, že som pol roka po operácii, uviedla som svoj vek a&nbsp;že žijem nový život, cítim sa perfektne. Prišlo mi veľa pozitívnych správ, ale prišli mi aj negatívne, ktoré boli ako bodnutie nožom. „Však nemá deti, tak sa stíha o&nbsp;seba starať. Však nemá deti, vie sa dať nalíčiť, chodiť na párty, má čas chodiť do fitka.“

Bolo to zvláštne a&nbsp;väčšina takýchto správ bola od žien. Prečo sa takýmto spôsobom navážajú do ženy? Som zvyknutá v&nbsp;mojom fitpobytovom svete žiť so ženami, ktoré sú úžasné, prajné, priateľské, podporujeme sa. Zverejnila som tieto hejty v&nbsp;jednom príspevku a&nbsp;nechala som, nech to samo žije. Písalo mi veľké množstvo žien, ale aj partneri. Prišlo mi toľko príbehov do súkromných správ, až som z&nbsp;nich mala zimomriavky. Boli o&nbsp;tom, ako prechádzajú týmto obdobím, ako to mnohé páry zvládajú a&nbsp;možno nezvládajú, ako veľmi tlačí verejnosť na ženy, partnerov, ktorí chcú mať dieťa, ale nedarí sa im.

Dnes sme sa stretli, aby sme odkázali ženám, že v&nbsp;tejto bolestivej situácii nie sú samy. Nechcem tu z&nbsp;vás robiť obeť, ale keď ste tým prechádzali vy, cítili ste samotu? Hovorilo sa vtedy o&nbsp;tom v&nbsp;spoločnosti?

Nebolo vtedy v&nbsp;spoločnosti prirodzené využiť pomoc lekárov, bolo to skôr tabu, neriešilo sa to verejne. Myslím, že dnes tým mnohé páry prechádzajú, povedala by som, že je normálnejšie počať dieťa pomocou medicíny. Snažili sme sa, aby o&nbsp;tom ľudia vtedy veľmi nevedeli. Hlavne mi vadilo, keď sa do toho začali navážať médiá nejakým spôsobom a&nbsp;chceli to zverejňovať. Musím priznať, že ten tlak bol aj vtedy. Často sa stáva a&nbsp;okolie si to možno ani neuvedomuje, že sa rozoberá takáto téma a&nbsp;môže sa vás to dotknúť. Ľudia si možno neuvedomujú, že vy sa o&nbsp;dieťatko snažíte, a&nbsp;keď sa vám nedarí, o&nbsp;to viac vám to ubližuje. Množstvo žien mi písalo, že už majú jedno dieťa, ale okolie sa ich pýta, prečo sú s&nbsp;partnerom sebeckí a&nbsp;nechcú mu dopriať bračeka alebo sestričku. Je to naozaj citlivá téma a&nbsp;ľudia by si to mali uvedomiť. Možno nejde o&nbsp;to, že človek nechce, ale že sa nedarí a&nbsp;nedá sa.

Kládli aj vám často otázky, kedy bude dieťa? Aj to dokáže veľmi ublížiť.

Pamätám si, že keď som bola naživo v&nbsp;jednej televízii, moderátorka sa ma to opýtala. Bola som veľmi zaskočená. Chcela som jej v&nbsp;tej chvíli niečo povedať, nech si uvedomí, čo ju je vôbec do toho, že sa ma verejne pýta takéto veci. Samozrejme, som „profík“, zachovala som si úctu a&nbsp;nadradenosť nad situáciou. Nebolo to príjemné a&nbsp;hlavne vtedy, keď som tým obdobím už prechádzala, že sme sa s&nbsp;manželom snažili aj pomocou medicíny počať dieťatko a&nbsp;nedarilo sa. Pre ženu to je obrovský skľučujúci pocit. Prechádzate hormonálnou liečbou, ktorá nie je ľahká z&nbsp;fyzickej stránky, lebo sa vám mení telo, ale ani z&nbsp;tej psychickej.

Všetko však vychádzalo dobre, ste navnadená, lekári hovoria, že je všetko v&nbsp;poriadku, a&nbsp;potom zase príde cyklus, dostanete svoje dni a&nbsp;ste z&nbsp;toho sklamaná. Musím priznať, že to nebolo ľahké ani pre mňa, aj keď si myslím, že som silná osobnosť. Povedala by som, že som otvorený veselý človek, ale prežívala somzármutok a&nbsp;veľmi som sa do seba uzatvárala. Vyronila som veľa sĺz. Je však dôležité, aby ste mali pri sebe úžasného partnera. To najviac pomôže.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Bol s&nbsp;vami pri všetkom?

Áno, bol so mnou pri všetkom. Aj pri sklamaniach, aj pri tom, keď sa nám podarilo mať zdravé embryá. Pokúšali sme sa viackrát, a&nbsp;keď to nevyšlo ani poslednýkrát, keď sme mali aj zlý embryonálny genetický výsledok, rozhodla som sa, že do toho už viac nechcem ísť. Nechcela som riskovať, že by sa nám narodilo postihnuté dieťatko, i&nbsp;keď môj partner asi po roku a&nbsp;pol nadhodil túto otázku. Pýtal sa, či nechcem ísť znova do toho. Videl, že by som mala veľmi rada deti, hovoril, že by som bola úžasná matka, ale odmietla som. Chápala som ho a&nbsp;mám ho natoľko rada a&nbsp;natoľko si ho vážim ako človeka, že som ho postavila pred hotovú situáciu. Ak by chcel mať deti, nič sa nedeje, môžeme sa rozísť, aby si našiel partnerku, s&nbsp;ktorou bude môcť mať rodinu, keď je to pre neho natoľko dôležité. A&nbsp;na môj úžas vtedy povedal, že žiť so mnou má väčšiu hodnotu ako mať deti. Takéhoto perfektného muža by som želala každej žene, ktorá prechádza takouto situáciou.

Otvorene ste povedali, že ste mali depresie, nechuť žiť, ne­chceli ste chodiť medzi ľudí ani vykonávať svoju prácu. Vyhľadali ste vtedy pomoc, napríklad u&nbsp;psychológa?

Nie, nevyhľadala som, dokázala som to zvládnuť sama. Veľa sa rozprávam sama so sebou. Mám ranné a&nbsp;večerné meditačné minútky. Sú tu dvaja škriatkovia –&nbsp;jeden dobrý a&nbsp;jeden zlý, ktorí sa so mnou rozprávajú, ako keby boli dve osoby. Hádajú sa v&nbsp;mojej hlave a&nbsp;ona si vyberá dobrú alebo zlú stránku. Vedela som sa z&nbsp;toho dostať aj sama. Keď však máte pri sebe človeka, ktorý vás podporí, ktorého cítite, je tam hlboká láska, objatie, každodenná pozornosť, že ste ženou, ktorú má ten muž na piedestáli ako partnerku,je to určite omnoho jednoduchšie.

Keď sú na nás vyvíjané takéto tlaky, že musíme mať deti, dávali ste si za vinu všetko vy, že ste zlyhali ako žena?

Samozrejme, že v&nbsp;prvom rade všetko berie na seba žena. Ale vidíme, že teraz to už často nie je pravda, aj muži s&nbsp;tým majú problém, nie sú plodní. Materstvo je podľa mňa to najkrajšie na svete. Hovorí sa, že život obetuje za dieťa v&nbsp;prvom rade matka bez rozmýšľania. Je to silné puto, ktoré je pre mňa nepredstaviteľné. Musím však odkázať všetkým ženám, ktoré týmto prechádzajú alebo možno budú prechádzať, alebo to je veľmi čerstvé, je to určitý moment vo vašom živote, ktorý je ťažký, ale dostanete sa cez to postupom času. Pochopíte, že šťastný a&nbsp;kompletný život sa dá žiť aj bez dieťaťa.

Áno, je to krásne, perla vášho života, ale keď sa s&nbsp;tým vyrovnáte psychicky, nájdete zmysel života vo svojom partnerstve, rodine, v&nbsp;práci. Čo chcete vy ako osoba dávať von? Aký signál, čím vplývate na svoje okolie? Ako môžete pomôcť a&nbsp;posunúť ľudí okolo seba? Keď nájdete sebarealizáciu v&nbsp;životnej hodnote, nájdete svoju životnú parketu. Teraz to bude znieť možno hlúpo, ale môžete si nájsť iné dieťa vo svojom živote, ktoré zoberiete za svoje a&nbsp;budete mu dávať tú lásku. Môže to byť láska k&nbsp;zvieratkám. Nedá sa nahradiť materinská láska, ale láska k&nbsp;živým tvorom, prírode vám svojím spôsobom bude nahrádzať city.

Ako ste uviedli na sociálnych sieťach, v&nbsp;istom momente ste to vzdali, viackrát ste využili aj modernú medicínu, brali ste sériu hormonálnych injekcií, trvalo dva-tri roky, kým ste sa s&nbsp;osudom vyrovnávali. Ako ste to dokázali?

Keď som mala depresie, nechutenstvo, všetko som si sama zdôvodnila. Povedala som si, že to je situácia, ktorú nevyriešim, a&nbsp;nemôžem sa ňou zaoberať, lebo ma to bude stále ťahať dole. Musela som v&nbsp;sebe nájsť silu a&nbsp;víziu, niečo, čo ma začne tešiť a&nbsp;bude mi robiť radosť. Opäť budem vidieť farby a&nbsp;pozitívnych, milých ľudí. Nie takých, pri ktorých si pomyslím, že na mňa pozerajú zle preto, lebo nie som matka. Určite si nájdite svoju parketu. Ide to však postupne, nie je to rýchle. U&nbsp;mňa to trvalo asi päť rokov, kým som sa dopracovala do takej pozície.

Keď som mala vyšší vek, dostala som sa do situácie, že som si myslela, že som tehotná. Zase sa vo mne ozvali dvaja škriatkovia –&nbsp;jeden sa tešil, druhý poukazoval na môj vek a&nbsp;či je to vôbec zodpovedné, mysli na to dieťa. Rozprávali sa so mnou, ale keby som bola tehotná, nerozmýšľala by som nad tým, koľko mám rokov, pokiaľ by som bola zdravá a&nbsp;rovnako dieťatko. Už to však nebolo také jednoznačné, ako keď sme boli v&nbsp;situáciách a&nbsp;vo veku, keď som chcela byť tehotná. Aj na tom som videla, ako postupne som sa dostala cez to dno a&nbsp;budovala som si život iným spôsobom. Pochopila som, že naozaj dokážete byť šťastný a&nbsp;mať plnohodnotný život aj bez detí.

V&nbsp;čom najviac milujete svoj život?

Povedala by som, že mám jednoduchší, ľahší život. Mať dieťa je obrovská zodpovednosť, myslím, že do jeho osemnástich rokov. Nejde iba o&nbsp;to dať mu správnu výchovu, ale naučiť ho, aby bolo dobrým človekom, malo životný názor, aby malo jasnú myseľ, hlavu, aby pochopilo, o&nbsp;čom je život, konalo dobro. Myslím, že keď budete konať dobro, vesmír vám to vráti. Budete mať pekný život a&nbsp;je teda o&nbsp;to jednoduchší. Mám kvetnatejší, ľahší život a&nbsp;je aj sebeckejší v&nbsp;tom, že beriem ohľad už len na svojich rodičov, svokrovcov a&nbsp;na širšiu rodinu. Nie je to o&nbsp;dieťati, o&nbsp;ktoré sa musíme starať. Snažím sa tu byť pre týchto ľudí, ale máme veľkú škálu súkromného priestoru len pre nás dvoch. Vieme si život zariadiť podľa toho, ako nám to vyhovuje časovo aj priestorovo, cestovať, veľa spoznávať, ochutnávať. Povedala by som, že je to kvetnatejšie, ale to čaká aj všetkých ľudí, ktorí už majú deti a&nbsp;tie vyletia z&nbsp;hniezda. Nehovorím, že páry s&nbsp;deťmi nemajú šancu takto žiť.

Keď ste takto verejne podporili ženy, neboli ste smutná z&nbsp;toľkých ťažkých príbehov?

Boli správy, pri ktorých som si poplakala. Aj sa podarilo mať dieťatko, no nakoniec neprežilo alebo tragicky zahynulo. Musí byť strašné prežiť svoje dieťa, navyše vymodlené. Boli prípady, ktoré mi psychicky naložili, ale je pre mňa veľmi dôležité, že mi takto niekto otvorí dušu a&nbsp;vyrozpráva sa mi. Snažím sa dať spätnú väzbu. Sociálne siete si riešim sama, je toho veľa, niekedy mi trvá päť-desať dní, kým prejdem množstvo správ.

Snažím sa povzbudzovať ľudí, beriem to ako svoje životné pôsobenie –&nbsp;motivovať ich, aby mali chuť žiť. V&nbsp;mojom prípade je to zdravšie žiť, aby sa starali o&nbsp;seba, aby boli pozitívne naladení. Som obrovský motivátor nielen v&nbsp;cvičení, ale aj v&nbsp;bežnom živote. Robí mi dobre, keď vidím, že niekomu pomôžem, a&nbsp;cítim tú energiu vo forme vďačnosti alebo sa mu začne dariť a&nbsp;neskôr sa mi ozve. Aj za tie roky fitpobytov sa vytvoria rôzne vzťahy, komunikujeme tam o&nbsp;životných príbehoch. Keď nechcete povedať, nemusíte, ale mne sa ženy častejšie otvoria. Samozrejme, je to vo mne ako v&nbsp;studni zakopané, ale nejednej žene som povedala, aby odišla zo vzťahu, lebo to nemá význam, a&nbsp;aby išla tam, kde nájde to, po čom túži. Dostávam aj fotky rodiny a&nbsp;napíšu mi k&nbsp;tomu: „Len vďaka tebe sme.“

Čo by ste na záver odkázali ženám, ktoré prechádzajú rovnakou bolesťou?

Podľa mňa je veľmi dôležité, aby ste mali vedľa seba dobrého partnera, hlavne keď sa rozhodujete pre rodinu. Viem, že je to ťažké v&nbsp;dnešnom svete, ale myslím, že človek vie vnútorne vycítiť, že toto je človek, ktorý pri vás zostane aj v&nbsp;ťažkých chvíľach a&nbsp;nezuteká, keď sa nedarí. Vo vzťahu ide o&nbsp;to, aby sme boli tolerantní voči tomu druhému. Nikto nie je dokonalý. Po roku a&nbsp;pol spadnú ružové okuliare a&nbsp;musíte toho človeka spoznať naozaj. Povedala by som ženám, aby sa neponáhľali a&nbsp;išli do vzťahu, keď cítia, že ten partner za to stojí. Často som dostávala otázku, či by som nechcela dieťa bez partnera, veď to je jedno, kto by bol otec, ale dieťa zostáva. Nikdy som po takomto niečom netúžila. Pre mňa bolo dôležité, aby som pocítila, že toto je človek, s&nbsp;ktorým by som chcela dieťa.

Bude vás z&nbsp;tohto všetkého bolieť duša, treba ju nechať, nech sa vybolí, vyplače, nech je nešťastná, lebo aj to je spôsob, ako sa človek zbavuje vnútorného stresu. Musíte nájsť potom v&nbsp;sebe silu a&nbsp;nevzdávať to, nezacyklovať sa. Hovorím tomu špirála –&nbsp;keď sa z&nbsp;nej dostanete, idete stále hore, ale keď prídete k&nbsp;tomu bodu, kde ste už boli, znova spadnete dolu, tak niečo je zle. Poviem to hlúpo, ale v&nbsp;tomto bode treba niečo zmeniť –&nbsp;možno partnera alebo životný štýl, prostredie, prácu, aby vám to pomohlo. Netočte sa v&nbsp;špirále, nájdite v&nbsp;sebe vnútornú silu, nečakajte, že to za vás urobí niekto iný.

Samozrejme, ak nie ste dostatočne silný človek, určite vyhľadajte odbornú pomoc. Dnes to nie je hanba, pomoc je dostupná. Je dôležité sa o&nbsp;tom rozprávať. Keď nemáte odbornú pomoc, povedzte to aspoň dobrému kamarátovi. Nemôžete všetko iba partnerovi nakladať na ramená. Aj on tým musí prejsť. Majte pri sebe dobrú kamarátku/kamaráta, ja ich mám tiež, s&nbsp;ktorými sa môžem o&nbsp;tom rozprávať. Sú ako moji bratia. Majte pri sebe bútľavú vŕbu, ktorá vás bude nielen počúvať, ale vám aj odpovie a&nbsp;možno vás bude vedieť usmerniť.

Zora Czoborová o náročnom období: Mala som depresie, musela som v sebe nájsť silu

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás

Zora Czoborová o náročnom období: Mala som depresie, musela som v sebe nájsť silu

Autor článku

Kristína Filová

Súvisiace články

Otvorila boľavú tému, aby podporila ženy: Vyronila som veľa sĺz, manžel bol so mnou pri všetkom

Narodil sa, aby bol hrdinom: Starostlivosť o Danielka stojí rodičov minimálne 1000 eur mesačne!

10 mesiacov v nemocnici s vážnymi zraneniami: Neušiel som hrobárovi z lopaty, nemal som zomrieť

Výber pre vás