Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Speváčka Štefánia Šalatová&nbsp;(30) alias Stefi má Hodgkinov lymfóm, no je neuveriteľné, aký má prístup k&nbsp;životu a&nbsp;silné pozitívne myslenie. O&nbsp;jej ceste sme sa rozprávali v&nbsp;relácii Dobré správy zo ŽIVOTA.

Prišla si k&nbsp;nám na rozhovor tesne po hospitalizácii, liečiš sa teraz imunoterapiou. Vážim si, že si prišla a&nbsp;že máš na to vôbec silu.

Áno, imunoterapia je relatívne v&nbsp;pohode. Prišla som sem ešte s&nbsp;taškou z&nbsp;nemocnice. Ďakujem, že ste ma pozvali a&nbsp;že sa to dalo takto prepojiť. Je pre mňa príjemné, keď som z&nbsp;nemocnice išla do takéhoto prostredia.

Hudba ťa sprevádza celý život a&nbsp;živíš sa ňou od svojich šestnástich rokov. Keď sa ti však naozaj začala rozvíjať kariéra v&nbsp;tvojich 21&nbsp;rokoch, spolupracovala si so skupinou Mafia Corner, diagnostikovali ti rakovinu lymfatických uzlín v&nbsp;pokročilom štádiu. Ako vyzeral tvoj život predtým?

Od šestnástich rokov som sa živila hudbou na úrovni svadobnej eventovej kapely. Počas strednej školy som spievala piatky, soboty, nedele a&nbsp;niekedy aj stredy, štvrtky, piatky, soboty a&nbsp;nedele. Svadby fungujú predsa od rána do rána. Keď odíde posledný svadobčan, vtedy sa môžeš zbaliť a&nbsp;odísť domov. Dokonca som spievala aj na Štedrý večer, bolo toho veľa. Spolu s&nbsp;tým prišla nespavosť. Často som z&nbsp;akcií išla rovno do školy, dokonca aj na maturity, ale dalo mi to veľmi veľa. Bola to pre mňa najlepšia škola, čo sa týka tanečnej hudby. Teraz sa to troška mení mojou poslednou pesničkou Lepšie zajtrajšky, ale tieto skúsenosti s&nbsp;pódiom, barmi, interakciou s&nbsp;ľuďmi boli pre mňa tá najlepšia škola a&nbsp;naberanie praxe.

Ako by si opísala Stefi v&nbsp;minulosti? Bola to bezstarostná baba, ktorej by v&nbsp;živote nenapadlo, že bude musieť zápasiť s&nbsp;rakovinou?

Povedala by som, že ambiciózna bola stále rovnako či v&nbsp;detstve, alebo v&nbsp;puberte a&nbsp;tak je to dodnes. Stále sa chcem venovať hudbe. Teraz som v&nbsp;štádiu, že už tak veľmi netlačím na pílu, a&nbsp;to som si uvedomila pre rakovinu. Príde prvýkrát, druhýkrát a&nbsp;teraz tretíkrát a&nbsp;uvedomila som si, že môžem čokoľvek plánovať, no život to aj tak zariadi úplne inak. Pomedzi liečbu si už všetky pracovné aktivity prispôsobujem tak, aby som stíhala regenerovať a&nbsp;aby vyšla aj pesnička. Tento rok sú vyprodukované nové skladby, je ich asi osem alebo deväť a&nbsp;mali postupne vychádzať, lenže prišla opäť liečba, do toho sme sa sťahovali, je toho viac aj v&nbsp;súkromnom živote. Darmo som si plánovala, že teraz by už mala ísť von štvrtá alebo piata pesnička, zatiaľ vyšla jedna.

Naučila som sa, že už sa z&nbsp;toho nezbláznim. Robím to pokojným tempom, hlavne nech som v&nbsp;pohode. Kedysi som veľmi tlačila na pílu, riešila čísla, teraz si užívam život a&nbsp;nechávam to prirodzene plynúť. V&nbsp;tom je možno teraz Stefi iná. Aj ostatným odkazujem do budúcna: neprežívajte sa, lebo je to zbytočné. Každému je jedno, či niečo urobíte alebo nie. Čokoľvek urobíte, robíte to pre seba, ale naozaj treba medzitým zvoľniť v&nbsp;živote.

Ako sa prejavovala rakovina, keď prišla prvýkrát?

Jeden večer bol zlomový, neviem, či sa už predtým dlhodobo v&nbsp;podpazuší niečo tvorilo. Mala som neznesiteľné bolesti. V&nbsp;tom období som prišla žiť do Bratislavy, a&nbsp;aby som sa cez týždeň nenudila, robila som aj učiteľku v&nbsp;škôlke. Keď som ráno vstávala do práce, už som ani nemohla tou rukou šoférovať, nemohla som mať ráno s&nbsp;deťmi rozcvičku. Bolo to obdobie, keď som bola často chorľavá, výrazne som schudla a&nbsp;bola som vyblednutá. Tým, že som bola chorľavá, myslela som si, že k&nbsp;tomu patria aj zdurené uzliny. Neriešila som to prvé týždne. Prešli asi štyri mesiace a&nbsp;išla som na rôzne vyšetrenia. Vtedy som sa dozvedela, že je to Hodgkinov lymfóm. Hneď som nastúpila na liečbu, ale našťastie pri prvej rakovine som ju mala ambulantnú, čiže mohla som ďalej fungovať a&nbsp;spievať.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Čo sa v&nbsp;tebe odohrávalo, keď ti oznámili diagnózu?

Bolo mi povedané, že to je zhubný nádor, a&nbsp;ja som vtedy bola naivné 21-ročné dievčatko a&nbsp;myslela som si, že zhubný je ten, ktorý zhubíš a&nbsp;máš vybavené. Potom som zistila, že je to presne naopak. Paradoxne, v&nbsp;tom veku ma síce tá diagnóza trápila, každého to šokuje, keď sa o&nbsp;tom dozvie, ale viac ma trápilo, že prídem o&nbsp;vlasy. Keď som prišla na prvú chemoterapiu, lekár mi povedal, nech rátam s&nbsp;tým, že do dvoch alebo troch týždňov začnú vypadávať. Do poslednej chvíle som si myslela, že budem jedna z&nbsp;dievčat, ktoré dostanú takú chemoterapiu, pri ktorej sa to nestane. Je veľa druhov chemoterapií, ale keď mi toto povedal, v&nbsp;tom veku to bolo pre mňa oveľa šokujúcejšie ako samotná diagnóza. Samozrejme, teraz sa na to pozerám úplne inak, počas druhej rakoviny som fungovala bez parochne. Vidno, že je to parochňa, a&nbsp;je to veľmi nepohodlné. Potom som mala priority niekde úplne inde. Užívam si prirodzenosť, neprežívam takéto veci.

V&nbsp;období prvej rakoviny si to nemala ľahké ani v&nbsp;súkromí. Bola si v&nbsp;toxickom vzťahu a&nbsp;partner ťa ponižoval.

V&nbsp;podstate áno, ale celkovo ani neviem, prečo sme boli vo vzťahu. Ani jeden z&nbsp;nás nebol pri tom druhom úprimne šťastný a&nbsp;teraz sme obidvaja úplne niekde inde. Som šťastná, verím, že aj on. Je to nejaká minulosť, ktorú som už úplne vymazala, a&nbsp;verím, že z&nbsp;mojej strany je už teraz všetko stopercentne v&nbsp;poriadku a&nbsp;že aj jemu sa bude dariť. V&nbsp;skratke povedané, bol to vzťah založený na tom, ako človek vyzerá, a&nbsp;počas liečby to pre mňa nebolo veľmi podstatné. Samozrejme, aj ja som chcela byť dokonalá, ale pri onkologickej liečbe sú priority úplne iné. V&nbsp;tomto sme sa nezhodli.

Z&nbsp;tejto stránky sa ti vtedy mohli otvoriť oči.

Áno, potom mi prišiel do života Tomáš. Myslím, že človek si naozaj pritiahne to, čo v&nbsp;živote vyhľadáva. Skôr či neskôr to príde. Stretla som Tomáša a&nbsp;to je pre mňa druhá najlepšia vec, čo sa mi v&nbsp;živote stala. Prvá je adopcia mačky. On nie je z&nbsp;tých, ktorý by riešil takéto veci, a&nbsp;je mi neskutočnou oporou. Obklopujte sa správnymi ľuďmi. Ak niečo nefunguje, nechajte to ísť a&nbsp;obe strany budú spokojné.

Keď si prvýkrát prekonala rakovinu, vraveli lekári, že by sa to niekedy mohlo vrátiť?

Teoreticky mohlo a&nbsp;hlavne Hodgkinov lymfóm je najľahšie liečiteľná choroba, ale s&nbsp;tým, že má, myslím, najčastejšiu tendenciu vracať sa. Jediné, na čo som nebola upozornená, je neplodnosť. Na druhej strane to až tak neľutujem, lebo som s&nbsp;deťmi v&nbsp;živote nepočítala. Bolo to však v&nbsp;dôsledku chemoterapie, transplantácie, a&nbsp;hoci som s&nbsp;deťmi nepočítala, nebola som na to upozornená. Asi to bolo aj preto, že druhýkrát sa mi rakovina vrátila v&nbsp;poslednom štádiu. Veľmi akútne sme museli riešiť situáciu. Zo dňa na deň ma doktor volal do nemocnice aj s&nbsp;pyžamom, prvýkrát na hospitalizáciu. Toto asi vôbec nebolo o&nbsp;prioritách. Odkazujem však do budúcna onkopacientkam, že ak chcú deti, nech to skúsia riešiť cez odobratie vajíčok alebo nech si zistia, na čom sú. Myslela som si, že u&nbsp;mňa to bola náhoda, že len ja som neplodná, ale teraz mám kopu kamošiek, ktoré sú takisto onkopacientky, a&nbsp;zisťujem, že to nebola náhoda a&nbsp;že je to dosť častá reakcia.

Druhá rakovina sa ti vrátila o&nbsp;päť rokov neskôr, a&nbsp;ako si povedala, bola v&nbsp;poslednom, štvrtom štádiu. Podľa čoho to lekári zistili a&nbsp;nechodila si na preventívne vyšetrenia?

Chodila som na preventívky a&nbsp;pri druhej rakovine som nemala žiadne hmatateľné zväčšené uzliny. Mala som však neznesiteľné bolesti v&nbsp;chrbtici, ako keby v&nbsp;kostrči alebo nad zadkom. Vtedy som ešte chodila spievať na svadby a&nbsp;k&nbsp;tomu patrilo aj nosenie aparatúry, tak som si myslela, že je to vyskočená platnička. Najprv som to riešila cez masáže a&nbsp;fyziotera­peutov. Potom som sa jedného dňa posťažovala onkológovi pánovi docentovi Drgoňovi. Hneď ma poslal na všetky vyšetrenia a&nbsp;na základe CT zistili, že to nie je len v&nbsp;krížovej kosti, ale je to až nad bránicou pri pľúcach, pri slezine, mala som kade-tade zväčšené uzliny. Hneď ma volali na hospitalizáciu.

Myslela som si, že posledné štádium znamená asi to najhoršie. Smrť som si nikdy nepripúšťala, ale myslela som si, že z&nbsp;tohto sa človek dostane ťažšie von, že by mohol fungovať tak ako ja teraz. To, čo sa niekedy zdá, je v&nbsp;realite úplne iné. Na to by som chcela upozorniť onkopacientov, aby negooglili a&nbsp;dávali si pozor na šarlatánov. Možno niečo funguje, ale nikdy to nie je ako primárna liečba. Stále treba veriť v&nbsp;prvom rade lekárom a&nbsp;všetko ostatné s&nbsp;nimi konzultovať. Mne sa vtedy vyrojilo veľa nutričných poradcov. Viem, že každý druh liečby alebo pomoci má niečo do seba, ale nemôžete brať iba prírodnú liečbu. Treba veriť lekárom.

Nebála si sa niekedy, že by si to nezvládla?

Ani nie. Bála som sa počas transplantácie, lebo to je ten najhorší zákrok, akým som prešla. To je stav, keď človek na chvíľu stráca pozitívne myslenie. Veľa pacientov zvládne transplantáciu za tri a&nbsp;pol týždňa, u&nbsp;mňa to trvalo päť týždňov. Mala som dosť nepríjemné vedľajšie účinky a&nbsp;reakcie. Bolo to naozaj jediné náročné obdobie, ale okrem toho som stále čakala na moment, kedy konečne môžem tvoriť. Vtedy som spolupracovala ešte s&nbsp;Mafiou Corner, aj to ma v&nbsp;tom období veľmi tešilo. Robili sme pesničky, z&nbsp;ktorých mám doteraz radosť, som rada, že vyšli a&nbsp;sú úspešné. Pri tretej rakovine sa fixujem na vlastnú hudbu a&nbsp;to ma poháňa vpred. Už netlačím na pílu, ale keď je priestor, robím si svoje veci. Keď nie je, tak sa liečim a&nbsp;regenerujem.

Ako si to psychicky zvládala? Bola vtedy akurát pandémia koronavírusu, prísne opatrenia, nemohla si ani spievať, lebo si bola v&nbsp;nemocnici a&nbsp;do toho si ešte čelila ťažkej diagnóze.

Vďaka Tomášovi a&nbsp;nášmu vzťahu. My umelci sme boli počas pandémie zakázaní, poslední dovolení, do toho sa mi vrátila rakovina, bola ťažká pandemická situácia. Ľudia sa nechceli nieže očkovať, ale ani rúško nechceli nosiť. Mala som nulovú imunitu, keby som to vtedy dostala, mohlo to mať v&nbsp;mojom prípade smrteľné následky. Dosť som sa vtedy bála ľudí, prečo sú takí nezodpovední. V&nbsp;tomto období mi bol najväčšou oporou Tomáš, rodina a&nbsp;doteraz pri mne stoja. Nevymenila by som ich za nič na svete, ale sú na východe, a&nbsp;keďže som nechcela, aby sa trápili, nehovorila som im o&nbsp;liečbe a&nbsp;iných veciach, aby boli v&nbsp;pohode. Tomáš bol však celý čas pri mne a&nbsp;všetko so mnou prežíval, doteraz mi je oporou a&nbsp;nevymenila by som ho za nič na svete.

Pripadá mi to tak, že tvoj život je ako horská dráha.

Je to tak, potom som sa rozhodla mať sólo kariéru. Stále vravím, že nemôžem mať pokoj v&nbsp;živote, ale je to v&nbsp;poriadku. Nejdem samu seba vo veľkom prežívať, každý človek si niečo nesie, či už chorobu alebo finančné problémy. Asi v&nbsp;každej rodine sa nachádza u&nbsp;nejakého člena onkologické ochorenie, a&nbsp;keď to malo pripadnúť na kohokoľvek z&nbsp;mojej rodiny, tak som rada, že to pripadlo na mňa. Nejdem vykresľovať svoj život, že je to jedna veľká katastrofa, lebo je krásny napriek tomu, že má veľa bolesti a&nbsp;vytrápil ma na môj vek celkom dosť. Prežila som si svoje, ale nejdem zo seba robiť obeť, každý máme niečo.

Dokazuješ, že si silná bojovníčka, no keď si to prekonala druhýkrát, odľahlo ti, chcela si naplno žiť. Rakovina však udrela aj tretíkrát. Ako ti ju znova zistili? Lekári sa to dozvedeli náhodou?

Ešte počas prvej rakoviny som mala ožarovaný krk a&nbsp;hrudník a&nbsp;spomalila sa mi funkcia štítnej žľazy. Po druhej rakovine som išla na kontrolné vyšetrenie a&nbsp;úplne náhodne na vyšetrení na endokrinológii mi našli výrastok. Začali sme to riešiť, poslali ma na CT a&nbsp;dozvedeli sme sa, že sa mi znova vrátilo ochorenie.

Ako si to dokázala prijať tretíkrát?

V&nbsp;pohode, ale nechcem aby to vyznelo tak, že to beriem na ľahkú váhu. Pri prvej rakovine sa človek zľakne, pri druhej sa sklame, že je natoľko drzá, že sa ešte dokáže vrátiť, a&nbsp;pri tretej to berie v&nbsp;pohode. Prežila som chemoterapiu, transplantáciu, ožarovania, všetko možné, teraz mám imunoterapiu, ktorá je najpohodovejšia, nemá žiadne vedľajšie účinky. Nie je nič, čo by mi v&nbsp;liečbe odoberalo zo života. Ak nerátam hospitalizáciu každý druhý týždeň, inak to je v&nbsp;poriadku. Prepláca mi ju poisťovňa a&nbsp;má také pravidlo, že keď prídem v&nbsp;pondelok, stečie mi za pätnásť minúť malá fľaša, ale keď chcem, aby to bolo preplatené, tak tam musím byť hospitalizovaná dve noci. Inak je to dosť nákladná liečba. Nikto nerozumie týmto pravidlám, dokonca ani lekári, ale musíme to vydržať.

Ako dlho ju musíš brať? Už ste s&nbsp;doktormi riešili, čo by bolo ďalšie po imunoterapii?

Musím ju brať dva roky, teraz mám za sebou necelý prvý polrok. Ak by náhodou nezabrala stopercentne, hrozí mi ešte transplantácia kmeňových buniek po dvoch rokoch a&nbsp;možno aj skôr, uvidíme podľa priebehu. Na transplantácii nebudem sama sebe darcom ako predtým, ale bude ním niekto iný. Začína sa od súrodencov alebo rodičov. Ak nie sú oni vhodnými darcami, vyberá sa z&nbsp;registra. Vraj to je náročnejšia transplantácia, dúfam, že sa jej vyhnem, ale ak ju budem musieť absolvovať, pôjdem do toho. Som typ pacienta, ktorý poslúcha vo všetkom lekárov. Ak bude treba, tak to zvládnem.

Speváčka Stefi je veľká bojovníčka: Tretiu rakovinu jej zistili úplnou náhodou! Silný odkaz

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás

Speváčka Stefi je veľká bojovníčka: Tretiu rakovinu jej zistili úplnou náhodou! Silný odkaz

Autor článku

Kristína Filová

Súvisiace články

Žiadna pomoc: Lucia sa stará o predčasne narodeného syna, 9 mesiacov bojovala za príspevok!

Narodil sa, aby bol hrdinom: Starostlivosť o Danielka stojí rodičov minimálne 1000 eur mesačne!

Chlapček s kardiostimulátorom: Lucia sa nepretržite stará o syna, štát im pomáha minimálne!

Výber pre vás