Marcela Fuknová

Keď sa objavil omikron, niektorí vedci ho označili za „dar pre ľudstvo, ktorý ukončí pandémiu“. Aký vývoj pandémie predpokladáte vy?

V&nbsp;roku 2003, keď bol v&nbsp;Hongkongu SARS, prvé tri mesiace vyzerali asi ako tu u&nbsp;nás s&nbsp;variantmi alfa a&nbsp;delta. Vláda nastolila brutálne karanténne opatrenia, pretože nemali vakcínu ani lieky, a&nbsp;stlačila úmrtnosť na tento vírus na dve percentá. Tento scenár sa neskôr opakoval v&nbsp;ugandskej Busoge a&nbsp;rovnako to trvalo 90 dní. Keď koncom decembra u&nbsp;nás vrcholila delta a&nbsp;pomaly sa začínal omikron, takisto sme predpokladali, že po 90 dňoch príde slabší variant. Môže to byť koniec pandémie, ale len pre zaočkovaných. Pre ľudí, ktorí sú zaočkovaní, sa pandémia skončila, pretože omikron má u&nbsp;nich väčšinou ľahký priebeh. Len 2,5 percenta zaočkovaných ide do nemocnice na rozdiel od delty, kde to bolo 12,5 percenta. Pre tých, ktorí sú nezaočkovaní, však môže byť omikron smrteľná choroba. V&nbsp;krajinách, kde je zaočkovanosť nad 90 percent, môže byť omikron skutočne bodkou za epidémiou. V&nbsp;krajinách, ktoré majú zaočkovanosť pod 50 percent, ako je Slovensko, Bulharsko, Srbsko, Macedónsko, Čierna Hora, to celkom neplatí. Pri rovnakom množstve nakazených bude v&nbsp;týchto krajinách oveľa viac hospitalizovaných aj mŕtvych.

Aké budú podľa vás najbližšie dni a&nbsp;týždne s&nbsp;omikronom na Slovensku?

Počet hospitalizovaných narastá, našťastie nie veľmi prudko, hoci v&nbsp;nemocniciach je už viac ako dvetisíc ľudí. Vidíme však, že sa začína zahlcovať ambulantná sféra. Lekári prvého kontaktu budú musieť čeliť náporu pacientov. Zároveň sa postupne preplní kapacita špecialistov, ktorých potrebujú okrem nakazených ľudí aj pacienti s&nbsp;postkovidovým syndrómom. Z&nbsp;vlny alfy ich je zasiahnutých postkovidom asi pätnásť percent a&nbsp;z&nbsp;vlny delty asi dvadsať, z&nbsp;toho tretina má ťažkú formu. Spolu to je asi stotisíc pacientov, ktorí potrebujú kombinovanú starostlivosť štyroch špecialistov – internistu, pneumológa, psychiatra a&nbsp;rehabilitačného lekára. Tých je veľmi málo a&nbsp;v&nbsp;praxi sa to jednoducho nebude zvládať. Následne, samozrejme, vznikne obrovský tlak na poisťovne a&nbsp;zamestnávateľov. Ak máte tri spojené nádoby, z&nbsp;ktorých dve sa preplnia, logicky zaplavia aj tú tretiu a&nbsp;budú sa plniť nemocnice. O&nbsp;týchto pacientov sa nebude mať kto postarať a&nbsp;budú končiť v&nbsp;nemocniciach. Rozhodne omikron nepovažujem za bezvýznamnú chorobu, opakujem, že je menej významná v&nbsp;krajinách, kde je vysoká zaočkovanosť. Na Slovensku s&nbsp;našou zaočkovanosťou nemáme šancu dosiahnuť kolektívnu imunitu.

Stav postkovidových pacientov môže zahŕňať aj únavový syndróm. Z&nbsp;čoho to vyplýva?

Stavy podobné ako postkovidový syndróm poznáme z&nbsp;minulosti. Vídavame ich po infekčnej mononukleóze, vyskytujú sa u&nbsp;jedného až piatich percent pacientov. Bohužiaľ, spočiatku sa nevedelo, že koronavírus nie je len pneumotropný vírus, nenapáda teda len pľúca, ale zasahuje aj centrálny nervový systém a&nbsp;periférny nervový systém. Je to teda aj neurotropný vírus. Podobné to bolo kedysi pred 50 rokmi, keď sa začínal objavovať vírus HIV. Spočiatku sa považoval len za lymfotropný a&nbsp;pneumotropný vírus, teda zasahujúci imunitný systém a&nbsp;pľúca. Už v&nbsp;roku 1985 som však videl pacienta s&nbsp;HIV, ktorý mal výrazný neurodegeneratívny syndróm s&nbsp;panencefalitídou, a&nbsp;potom sme videli takých pacientov stovky. Aj HIV sa ukázal ako neutropný vírus. Budeme teda musieť zvládať nielen omikron, ale aj postkovid a&nbsp;mali by sme sa na to pripraviť.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Z&nbsp;dlhodobého hľadiska budeme musieť riešiť nedostatok zdravotníckeho personálu a&nbsp;sú krajiny, ktoré už na tom pracujú. Mnohé európske krajiny si otvorili pobočky zdravotníckych univerzít v&nbsp;ázijských krajinách. Za posledné tri roky trojnásobne vzrástol počet fakúlt zdravotníctva a lekárskych fakúlt, ktoré si tam zriadili krajiny EÚ vrátane Poľska. Vo Vietname, v&nbsp;Číne, v&nbsp;Kórei, my sme dostali pozvanie do Malajzie, v&nbsp;Singapure, v&nbsp;Thajsku. Katastrofálny nedostatok zdravotníckych pracovníkov v&nbsp;Európe sa nedá vyriešiť vnútornými zdrojmi. To nie je iba problém Slovenska. V EÚ sa rodí podstatne menej detí, než je kapacita škôl. V SR počet študentov na vysokých školách klesol za posledných štrnásť rokov o tretinu. Navyše časť absolventov hneď odchádza vzhľadom na atmosféru, ktorá v SR vládne, do zahraničia. Štúdium zdravotníckych pracovníkov je dlhé a&nbsp;náročné. Štúdium medicíny trvá šesť až desať rokov, u&nbsp;sestry je to päť až sedem rokov, u&nbsp;záchranárov tri až päť rokov. Riešením je ísť a&nbsp;ponúknuť vzdelanie tam, kde je o&nbsp;túto prácu záujem. Keď som pracoval v&nbsp;nemocnici vo Viedni, väčšina sestier bola z&nbsp;Filipín. V&nbsp;univerzitnej nemocnici v&nbsp;Ríme boli sestry zase prevažne z&nbsp;Rumunska a&nbsp;z&nbsp;Vietnamu. Úroveň študentov, ktorých som učil na zdravotníckej univerzite v&nbsp;Bangkoku, bola veľmi dobrá. Na tamojšej univerzite študuje neuveriteľných takmer 85-tisíc študentov zo všetkých ázijských krajín a&nbsp;pobočku tam má napríklad Oxfordská univerzita. Toto je dlhodobá stratégia.

Budeme sa podľa vás s&nbsp;koronavírusom stretávať ďalej? Bude sa vracať ako sezónne ochorenie?

Je to jeden zo scenárov, takzvaný chrípkový scenár. Preto nehovorím o&nbsp;tretej dávke vakcíny, ale o&nbsp;prvej dávke v&nbsp;novom očkovacom období – každý rok by sme dostali jednu, možno dve dávky vakcíny tak ako pri chrípke. Toto je však krátkodobé riešenie. Dlhodobé riešenie je vyvinúť vakcínu, ktorá bude dizajnovaná tak, že budú celoživotne stačiť tri dávky, ako napríklad pri tetane či čiernom kašli. Tri také vakcíny sú už v&nbsp;klinickom skúšaní. Tretie riešenie je zaočkovať 90 percent svetovej populácie, ako to hovorí predseda WHO, a&nbsp;ja s&nbsp;ním súhlasím. Problém s&nbsp;omikronom nie je problém Európy alebo USA, ale celého sveta. Musíme zaočkovať 90 percent svetovej populácie, tak ako to bolo napríklad pri poliomyelitíde, aby sa podarilo toto ochorenie eradikovať. Vírusy totiž reagujú len na karanténu, ochranné pomôcky a zaočkovanie čo najväčšieho počtu ľudí. Je to odskúšané v&nbsp;histórii v&nbsp;krajinách, ktoré mali SARS a&nbsp;MERS – to sú predsa koronavírusy. Klasickým príkladom je Saudská Arábia a&nbsp;emiráty. Mali MERS, ktorého rezervoárom sú ťavy. Podarilo sa im dostať tento vírus do sporadickej formy. Jediným problémom je, že globalizácia dnešného sveta je naozaj obrovská a&nbsp;nedisciplinovanosť ľudí ešte väčšia. A&nbsp;keď sa skombinujú, pandémia trvá dlhšie. Ale raz sa nám ju podarí zvládnuť.

Pre mnohých ľudí je náročné nosiť rúško. Budeme sa môcť v&nbsp;budúcnosti vrátiť k&nbsp;tomu, že sa rúška nosiť nebudú?

V&nbsp;blízkom čase sa už v&nbsp;exteriéri nosiť nebudú. Budeme ich nosiť na rizikových podujatiach a&nbsp;pri cestovaní. Aj športové podujatie, kde je málo ľudí, môže byť vysokorizikové, a také, kde je desaťtisíc ľudí, môže byť nízkorizikové. Rúška by mali byť naším pomocníkom a&nbsp;nie nepriateľom. V&nbsp;krajinách, ako je napríklad Japonsko, Čína, Taiwan, Vietnam, kde sa vyskytujú zoonotické chrípky, teda také, ktoré sa preniesli zo zvieraťa na človeka, je úplne normálne, že obyvatelia v&nbsp;čase zvýšeného rizika alebo na rizikových podujatiach nosia rúška. Keď som bol v&nbsp;roku 1990 na študijnom pobyte v&nbsp;Japonsku a&nbsp;nastúpil som do šinkanzenu, bol som jediný, kto nemal rúško. Rovnako sa používali už vtedy úplne bežne počas letov do spomínaných krajín.

Môže sa pandémia, akú posledné dva roky zažívame, v&nbsp;budúcnosti zopakovať?

Je to vysoko pravdepodobné. Keď sme pred piatimi rokmi začali učiť takzvanú medicínu katastrof, študenti sa smiali a&nbsp;hovorili, že to nikdy potrebovať nebudú. Nikto neveril, že príde epidémia, skôr cunami alebo výbuch sopky, to už totiž ľudia videli a&nbsp;zažili. Teraz sme sa naučili správať sa počas epidémie, sme pripravenejší. Ľudia na správy o&nbsp;nových zoonotických nákazách nereagujú, hoci médiá im ich pravidelne prinášajú. Jednu epidémiu zoonotickej nákazy sme tu už mali. Bola to prasacia chrípka v&nbsp;roku 2009, ktorá zabila v&nbsp;Mexiku a&nbsp;v&nbsp;USA tisíce ľudí a&nbsp;medzi nimi mnoho tehotných žien, aj na Slovensku ich v&nbsp;tom roku zomrelo deväť. Rovnako vírus zika v&nbsp;Brazílii bol zoonotická nákaza. Vďaka tvrdej disciplíne sa ju podarilo počas troch mesiacov zvládnuť. Paradoxne, koronavírus najlepšia zvládla Čína, odkiaľ vyšiel. Mali najmenej obetí na stotisíc obyvateľov. Predpokladám, že nová epidémia vzíde z&nbsp;niektorého z&nbsp;ohnísk zoonotickej chrípky, môže to byť vtáčia chrípka či napríklad aj prasací mor ošípaných, tam sú len dva kroky, aby tento vírus zmutoval a&nbsp;preniesol sa na iných hostiteľov.

Bude to teda opäť respiračná epidémia?

Určite, pretože Európa má na šírenie respiračných viróz ideálne podmienky. Je tu veľká globalizácia, husté osídlenie, väčšina obyvateľov žije v&nbsp;mestách. Osobne si myslím, že úroveň očkovania sa zvýši nad 80 percent, koronavírus potlačíme a&nbsp;príde zoonotická chrípka. Prakticky sa jej nedá ubrániť, pretože napríklad migrácia vtáctva pri súčasných klimatických podmienkach je obrovská. Budeme na ňu však lepšie pripravení.

Profesor Krčméry: Pandémia sa môže zopakovať. Čo nám pomôže?

Výber pre vás

Profesor Krčméry: Pandémia sa môže zopakovať. Čo nám pomôže?

Súvisiace články

Analytik Karol Morvay: Prečo už nie sme atraktívni pre zahraničných investorov?

Zuzana Fialová otvorene o narážkach na svoje telo: Čo jej v ťažkých chvíľach skutočne pomohlo?

Primár Kulkovský: Takto v posledných mesiacoch vyzerá starostlivosť o nekovidových pacientov.

Výber pre vás