Jana Homolová

Váš koniec v&nbsp;seriáli Druhá šanca prišiel absolútne nečakane, čo mnohých prekvapilo.

Áno, ale tých, ktorí mali postavu Šimona Bartoša radi, môžem potešiť informáciou, že sa v&nbsp;seriáli ešte retrospektívne objaví, pretože moja postava síce zomrela, ale diváci zatiaľ nevedia ako a&nbsp;to všetko bude v&nbsp;deji vysvetlené.

Tak to je potešujúca správa, pretože mnohí ostali zaskočení a&nbsp;smutní. Vy ste sa stretli s&nbsp;akými reakciami?

S mojím odchodom prišli mnohé pekné reakcie a pre mňa zároveň aj pekný spätný ohlas, že divákom budem v seriáli chýbať. To ma na jednej strane teší, ale aj ma to mrzí, lebo tento seriál bol pre mňa výbornou skúsenosťou a pri výrobe sa zišiel skvelý kolektív. Z komentárov na sociálnych sieťach vnímam, že aj to sa prenieslo na divákov, čo ma teší. Keď občas vidím zábery z nakrúcania Druhej šance, poviem si, že by som tam ešte rád pobudol, ale na druhej strane, to je osud postáv. Niektoré žijú šťastne a bojujú seriálovým životom niekoľko sérií a niektoré skončia po chvíľke. Ale rozuzlenie v&nbsp;prípade mojej postavy ešte bude zaujímavé, preto odporúčam, aby sa diváci nedali znechutiť tým, že Bartoš odišiel. Nech si počkajú na vysvetlenie, čo sa vlastne stalo.

Myslím, že to je príjemná spätná väzba. Ľudia si vás obľúbili napriek tomu, že ste herectvo ­neštudovali.

Určite, veľmi ma to motivuje. Napriek tomu, že som herectvo nevyštudoval, ďalej sa v&nbsp;tejto profesii chcem zlepšovať. Som rád, že mi ľudia dávajú spätnú väzbu. Je to pre mňa signál toho, že to, čo robím, má zmysel.

Keď sme sa spolu rozprávali naposledy, mali ste za sebou hereckú skúsenosť zo seriálu Pán profesor a&nbsp;s&nbsp;prípravou na nakrúcanie vám pomáhala herečka Helena Krajčiová. Aká príprava vo vašom prípade predchádzala seriálu Druhá šanca?

Pán profesor bola moja prvá herecká skúsenosť a som za ňu veľmi vďačný. V podstate išlo o epizódnu postavu. Neviem si úplne predstaviť, ako by som zvládol hneď prvýkrát pred kamerou zahrať lekára rádiológa, ktorý je povahovo úplne inde a je omnoho zložitejší. Som rád, že to išlo postupne. Ako som už viackrát spomínal, moje úplne prvé herecké prípravy boli s&nbsp;Helenkou Krajčiovou. Odvtedy som sa s&nbsp;ňou ešte párkrát stretol a&nbsp;vždy sa s&nbsp;ňou rád stretnem. Dovolím si povedať, že vďaka tejto spolupráci sa z&nbsp;nás stali dobrí kamaráti. Veľmi si ju vážim nielen ako herečku, ale aj ako svoju lektorku. V rámci herectva sa momentálne snažím ďalej samovzdelávať, zlepšovať a, samozrejme, najvzácnejší tréning je prax.

<strong>Prečo ukončil kariéru v ozbrojených silách? Dozviete sa na ďalšej strane!</strong>

Dá sa povedať, že ste si v&nbsp;rámci herectva istejší než v&nbsp;minulosti?

Samozrejme, že človek cíti posun, ale nehovorím to s úplnou istotou. Je to alchýmia.&nbsp; Minimálne už mám predstavu o&nbsp;tom, čo sa na pľaci deje a&nbsp;čo sa tam má diať. Pripravujem sa denne, rozhodne nič nepodceňujem a zrejme aj to je zárukou toho, že to následne funguje.&nbsp; Samozrejme, vždy je čo zlepšovať a&nbsp;od akéhokoľvek hereckého kolegu rád prijmem radu. Som obklopený výbornými hercami, či je to Janko Koleník, Vlado Kobielsky v&nbsp;prvej sérii, Dano Heriban, ale aj mladými hercami, ako je Filip Šebesta, Barbora Bezáková, Sarah Arató atď. V&nbsp;podstate všetci okrem mňa sú vyštudovaní herci a&nbsp;ja sa veľa učím aj z&nbsp;toho, že ich sledujem pri práci. Všímam si, čo dobre vyzerá, čo na kamere funguje, čo si môžem osvojiť. Základom je pozerať sa okolo seba s&nbsp;otvorenými očami. Na druhej strane si myslím, že toto pozorovanie je vzájomné, lebo aj od neherca si herci môžu niečo zobrať…

Ono asi nie je úplne na škodu, že ste herectvo neštudovali, predsa len, na VŠMU sa študuje divadelné herectvo a&nbsp;pre televíziu je potrebný skôr civilnejší herecký prejav.

Už som sa stretol aj s názormi iných, ktorí hovorili, že niekedy sa práve to divadelné herectvo dostane pred kameru a potom je to až príliš. Nechcem to posudzovať, s&nbsp;divadelným herectvom mám skúsenosť len ako divák. Ja osobne sa snažím pri práci s&nbsp;televíznou kamerou pôsobiť čo najuveriteľnejšie a&nbsp;najprirodzenejšie, aby sa to následne dokázalo cez obrazovku preniesť na diváka. Dúfam, že sa mi to darí hľadať úspešne, ale to musia posúdiť iní.

Ako ste spomenuli, postava Šimona Bartoša je v&nbsp;seriáli Druhá šanca omnoho komplexnejšia. Ako sa vám učia texty?

Našťastie, učenie textov mi nerobí problém. Nie je to síce na jedno prečítanie, ale ide to. Dávam si pozor na prípravu a snažím sa ich vedieť z každej strany. Pred nakrúcaním mi pomáha, keď si texty s niekým prejdem, ale keďže máme doma jedenásťmesačného syna a ten nemá vždy chuť sa učiť texty, musím si poradiť sám. Ale ako hovorím, viac času skôr venujem tomu, ako mám text následne podať. A&nbsp;mne osobne veľmi pomáha aj to, keď sa do svojej postavy oblečiem. Je to úplne iný svet –&nbsp;svet doktorov a&nbsp;bielych plášťov, a&nbsp;už keď som v&nbsp;kostymérni, mám pocit, že s&nbsp;oblečením plášťa, prípadne so vstupom do nemocnice, sa zo mňa stáva Šimon Bartoš.

Od epizódnej postavy v&nbsp;Pánovi profesorovi ste prešli k&nbsp;úlohe lekára a&nbsp;teraz vás čaká hlavná úloha v&nbsp;dennom seriáli. Pekná postupnosť.

O&nbsp;tom ešte hovoriť nemôžem, ale máte pravdu, som rád, že sa mi táto práca otvára postupne a&nbsp;vďaka tomu môžem naberať skúsenosti. Baví ma to a&nbsp;rozhodol som sa ísť týmto smerom.

Kvôli televíznym a&nbsp;hereckým príležitostiam ste sa rozhodli ukončiť kariéru v&nbsp;ozbrojených silách?

K&nbsp;tomuto som sa zatiaľ ešte ni­kde nevyjadroval. To, čo písali médiá, boli skôr dohady a&nbsp;hypotézy, prečo som skončil, ale hlavná príčina je tá, že to bolo časovo náročné. Mám rodinu, malého syna a&nbsp;nakrúcanie spojené s&nbsp;dennou prácou by možno aj bolo nejakým spôsobom skĺbiteľné, ale tým by som vôbec netrávil čas s&nbsp;rodinou a&nbsp;to pre mňa absolútne nepripadá do úvahy. Priority mám jasne postavené, takže som si musel vybrať a&nbsp;rozhodol som sa pre to, čo ma baví.

<strong>A čo je s jeho modelingovou kariérou? Dozviete sa na ďalšej strane...</strong>

Do širokého povedomia verejnosti ste sa dostali najmä vďaka tanečnej šou Let’s&nbsp;Dance. So súťažou však prišiel aj zvýšený záujem o&nbsp;vaše súkromie. Ako ste sa s&nbsp;tým vyrovnali?

Je pravda, že väčšina ľudí ma začala vníma vďaka Let’s Dance. To je šou, ktorá mala veľmi silný mediálny výtlak, takže pribudli titulky, články, samozrejme, človek musí v tomto smere počítať so špekuláciami a s rôznymi senzáciami, ktoré sú často aj umelo vytvorené. Nechcem povedať, že so mnou negatívne články vôbec nič nerobia, ale tieto veci beriem s veľkou rezervou, s nadhľadom a väčšinou s humorom. Ak vyjde niečo, čo nie je pravda, na sociálnych sieťach ľudia vidia, že to rád prezdieľam a vtipne okomentujem, aby som to odľahčil. Na druhej strane, mám rodinu, blízkych ľudí okolo, ktorí sa s&nbsp;tým nemusia vyrovnávať s&nbsp;takou ľahkosťou, a&nbsp;skôr si dávam pozor na toto. Ak zistím, že sa objavil článok, ktorý nie je pravdivý, okamžite kontaktujem ľudí, na ktorých mi záleží. Samozrejme, nepotrebujem im nič vysvetľovať, lebo oni ma dobre poznajú, ale vždy si dám tú námahu a&nbsp;zavolám im, aby som sa uistil, že všetko je v&nbsp;poriadku.

Ako je to s&nbsp;vašou modelingovou kariérou? Stíhate ju?

Beriem to stále ako plnohodnotnú súčasť svojho pracovného života a&nbsp;stále ma to baví. Možno ani nie samotný modeling, skôr vycestovanie za prácou a&nbsp;spoznávanie nových ľudí, a&nbsp;preto aj túto prácu stále udržiavam živú. Ale muselo to ísť trošku do úzadia, pretože prioritou je teraz nakrúcanie.



      <div class="drag-and-drop uploaded snippet-cb snippet-image" contenteditable="false">
          <div class="row ">
              <div class="file">
                  <div style="float:left; margin-right:10px;" class="image">
                      <img src="https://damadmin.nmhmedia.sk/image/7d9583dc-14e9-4b37-98e8-0f0a6a111939_phpnfogke.png/320/180" alt="" data-media-id="14918911" data-embed-id="8917117">
                  </div>
                  <div class="meta-info">
                      <span class="imageCaption">Dominika a Adam na tréningu Let’s Dance.</span>
                      <strong>
                          <span class="imageAuthor">TV Markíza</span>
                      </strong>
                      <div class="center-helper">
                          <button class="btn cb-image-btn update-image-info">
                              <em class="fa fa-refresh" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Edit
                          </button>
                          <button class="btn cb-image-btn remove-image">
                              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Remove
                          </button>
                      </div>
                  </div>
              </div>
              <div class="controls">
                  <button class="btn green cb-image-btn cb-search-img-btn">Vybrať z banky</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-img-btn"><em class="fa fa-upload" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z PC</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-by-link-img-btn"><em class="fa fa-link" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z URL</button>
              </div>
              <div class="icons">
                  <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>
              </div>
          </div>
      </div>
    


Všimli si vás aj v&nbsp;Česku, kde ste boli súčasťou obľúbenej Show Jana Krause. Na nakrúcanie vás oslovili práve vďaka úspechu v&nbsp;šou Let’s&nbsp;Dance?

Vôbec neviem, či to bolo spojené s&nbsp;Let’s&nbsp;Dance, jednoducho mi jedného pekného dňa, keď som bol práve na dovolenke, zavolali a&nbsp;opýtali sa, či by som bol ochotný zúčastniť sa na tejto šou. Samozrejme, moja odpoveď bez váhania bola – jednoznačné áno. Bola to pre mňa česť.

Mali ste trému, možno obavu pred nakrúcaním? Predsa len, Jan Kraus je známy tým, že v&nbsp;rozhovore sa chytí akejkoľvek maličkosti a&nbsp;potom sa to celé môže zvrtnúť neočakávaným smerom.

Nemal som stres vôbec. Pána Krausa uznávam ako človeka, profesionála, páči sa mi jeho humor, ale je pravda, že je nevyspytateľný a&nbsp;človek nikdy nevie, čoho sa môže pri rozhovore chytiť. V&nbsp;mojom prípade sa chytil niečoho, čím sa vôbec neprezentujem, a to je súťaž (Mister Manhunt pozn. red.), ktorú som vyhral asi pred ôsmimi rokmi. Samozrejme, beriem to ako skúsenosť, ale moje rozhovory sa naozaj netočia okolo toho. Pána Krausa však zaujala táto téma, a tak sme sa o nej porozprávali. Nechýbal jeho typický humor a bol to pre mňa príjemný rozhovor.

<strong>Ako poňal rolu otca? Čítajte na ďalšej strane...</strong>

Myslím, že viacerí diváci postretli, že Jan Kraus si z&nbsp;času na čas rád „rypne“ do príťažlivých ľudí.

S tým treba počítať. (Smiech.) Treba si&nbsp; zo seba vedieť spraviť srandu. Keby sme mali byť pri rozhovore ticho, asi by sme ľudí pred obrazovkami nepobavili.

Bude to takmer rok odvtedy, čo ste sa stali otcom. Je to veľká zmena?

Je to najsilnejšia úloha, ktorú mám. Neskutočne som sa tešil, keď som sa dozvedel, že Bibi je tehotná. Celé tehotenstvo mi však veľmi rýchlo ubehlo. Myslel som si, že tých deväť mesiacov potrvá dlhšie a&nbsp;ja sa všade budem jej bruškom a&nbsp;tým, že budeme rodičia, chváliť. (Smiech.) Alan bude mať 15.&nbsp;októbra rok a&nbsp;viem, že to je klišé, ale pre mňa to je neskutočná radosť. Tieto pocity ľudia najlepšie pochopia asi až vtedy, keď sa sami stanú rodičmi a&nbsp;prestanú dávať do popredia svoje potreby. Čím viac Alan rastie, tým viac potrebuje otca, čo mňa veľmi teší, lebo je to už teraz skvelý „parťák“.

Takže ste typ otca, ktorý sa aktívne zapája a&nbsp;manželke pomáha?

Áno, určite. V podstate už keď obaja prišli z pôrodnice, tak som sa snažil byť čo najviac nápomocný, aby sme sa s Alanom spoločne zžili. Hneď som sa chopil prvých prebaľovaní, to mi vydržalo až do prvých príkrmov (Smiech.) V podstate vždy sa snažím byť pri každom pokroku a&nbsp;všetkých nových veciach, ktoré sú s&nbsp;Alanom spojené. Aj keď je pravda, že mama je pre neho od začiatku číslo jeden, ale moja úloha otca bude naberať na obrátkach s&nbsp;jeho postupným rastom a&nbsp;vývinom.

S&nbsp;tým časom to je trošku komplikovanejšie. Samozrejme, tým, že som opustil dennú prácu, je ho viac, ale určite nie priveľa… (Smiech.) Ale teším sa aj z maličkostí, napríklad ho mám v nosiči, prechádzame sa po sídlisku a ja sa učím texty. On ma počúva a keď­že mi nerozumie, tak zaspí a ja som vtedy najšťastnejší na svete. (Smiech.)

Prečo v paláci skončil? ADAM BARDY konečne prezradil, čo je za jeho odchodom

Výber pre vás

Prečo v paláci skončil? ADAM BARDY konečne prezradil, čo je za jeho odchodom

Súvisiace články

MARGITA po smrti životnej lásky ZAGOROVEJ (†75): Prvý úsmev speváka! Čo ho naplnilo šťastím?

Sú z nich rivalky? Herečky Studenková a Kronerová sa v životných rolách bijú o divákov

Zuzane PLAČKOVEJ praskli nervy: Komu vyhlásila VOJNU?! Do boja si prizvala elitných PRÁVNIKOV

Výber pre vás