Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Pracuje so zdravotne znevýhodnenými ľuďmi. Vďaka tomu sa dnes pozerá na mnohé veci inak. Po šou sa potrebovala zamestnať, keďže pre kovid nemohla poriadne koncertovať. Mala problém nájsť si prácu a&nbsp;cítila na sebe veľký tlak. To ju však priviedlo k&nbsp;zamestnaniu, ktoré je pre ňu skôr oddychom, a&nbsp;dalo jej to viac, než by čakala. Viac nám povedala v&nbsp;relácii Dobré správy zo ŽIVOTA.

Od tvojho víťazstva v&nbsp;SuperStar ubehlo už päť rokov. Ako tvoj život vyzerá teraz, čo sa zmenilo?

Veľa vecí sa zmenilo. Vyhrala som veľkú súťaž, ktorá ma vystrelila v&nbsp;období, keď sa koncertovať veľmi nedalo, pretože bol kovid. Mňa to zastavilo na dva roky, ale chodievali sme hrávať, točili sme Tvoja tvár znie povedome. Teraz fungujeme normálne, pomaličky sa nám to začalo za tie roky znova rozbiehať. Boli však hluché obdobia, lebo veľa akcií sa prestalo robiť, ľudia nechodili, ťažko sa predávali vstupenky. Teraz sa to konečne znova začína vracať do starých koľají. Momentálne tvoríme album, spolupracujem so zaujímavými ľuďmi. Teším sa na to a&nbsp;verím, že sa nám to podarí. Možno to bude trošku dlhšie trvať, lebo hľadám ešte nejaké cesty.

Zmenil sa mi však život, určite. Ľudia ma poznajú, teraz to už troška utíchlo, ale bol to masaker zo začiatku pre mňa.

Bola sláva na teba veľký nápor?

Áno, ľudia mali odo mňa očakávania. Spoznávali ma na ulici a&nbsp;veľakrát prekračovali isté hranice. Som veľký extrovert, milujem sa rozprávať s&nbsp;ľuďmi, ale mám aj svoje hranice. Ľudia preháňali v&nbsp;situáciách, keď sa to naozaj nehodilo. Bolo ťažké kvázi robiť pretvárku, napríklad keď som takto stretla fanúšikov v&nbsp;nemocnici a&nbsp;práve tam ležala moja starká. Niekedy to nevedeli odhadnúť. Nemyslia na to, že niektorí ľudia chcú mať čas sami pre seba. Mne nevadí, keď za mnou prídu, aj sa s&nbsp;nimi odfotím, ale mám radšej, keď za mnou niekto príde a&nbsp;povedia mi, že ma sledovali, počúvajú moju hudbu a&nbsp;sú radi, že ma stretli. Potom sú tu však ľudia, ktorí sú posadnutí, lebo mi posielali esemesky. Neviem, či by som im to teraz mala preplatiť a&nbsp;čo odo mňa čakajú. Bolo to spočiatku mätúce, ale po rokoch som sa naučila, ako na to reagovať. Neprešla som žiadnym mediálnym tréningom, koľkokrát som povedala hlúposť do telky. Dostala som za to vynadané –&nbsp;a&nbsp;nielen od mojej mamy. Naučila som sa dávať si na to pozor.

Čo bolo po súťaži pre teba najťažšie? Bol vtedy aj kovid, mnohí umelci prežívali asi tie najhoršie chvíle v&nbsp;kariére a&nbsp;nemuselo sa to týkať iba financií.

Mala som ťažké obdobie v&nbsp;tom, že sa nikam nechodilo, ako muzikant som nemala čo robiť. Uviazla som na pár mesiacov doma, iba som ležala, pozerala seriály a&nbsp;celé sa to vo mne lámalo. Keď je človek sám, hlava začne pracovať, vytvára problémy. Nikdy som neskĺzla do depresie, na to som príliš veľký flegmatik. Určite som sa však bila sama so sebou, mala som zo seba veľmi zlý pocit, veci sa nehýbali, všetko stálo. Človek je nespokojný so sebou, vytvára konflikty, ktoré by tam v&nbsp;skutočnosti nemali byť. Nejak som sa z&nbsp;toho dostala, začala som si hľadať brigády. Nikto nevie, že som počas kovidu robila v&nbsp;Medirexe, v&nbsp;tých unimobunkách, kde sa robili výtery z&nbsp;nosa. Ale stalo sa, že aj tam ma ľudia spoznali podľa hlasu. Nechcela som byť doma, nezvládala som to sama so sebou, potrebovala som sa stretávať s&nbsp;ľuďmi. Ľudia sa čudovali, čo tam robím, veď som mala spievať. Ale ja som sa chcela zamestnať a&nbsp;spoznávať ľudí.

Potrebovala si si nájsť normálnu prácu, aby si sa uživila. Nebol to pre teba problém? Bola si vtedy veľmi známa, stále si, ale či práve toto nebolo prekážkou, že z&nbsp;teba chceli vyťažiť.

Áno, to sa určite dialo. Vždy som túžila robiť v&nbsp;kaviarni a&nbsp;veľmi sa mi páči, keď je kaviareň spojená s&nbsp;kníhkupectvom, je tam príjemná atmosféra. Ľudia si tam prídu oddýchnuť, páčilo by sa mi obsluhovať ich, rozprávať sa s&nbsp;nimi. Absolútne sa viem odosobniť od toho, kto som. Ja to tak ani ne­vnímam. Pripadám si ako normálny človek.

Keď som prišla takto na jeden pohovor, stala sa presne táto situácia. Povedali mi, ako sú radi, že mám záujem o&nbsp;tú prácu a&nbsp;že im bude cťou, keď u&nbsp;nich budem pracovať. Vtedy sa pre mňa celá tá vízia skončila. Kaviareň sa nekonala a&nbsp;potom som sa dostala k&nbsp;práci, ktorú vykonávam teraz popri hudbe.

CELÝ ROZHOVOR NÁJDETE V AKTUÁLNOM VYDANÍ ŽIVOTA

Sledujte nás aj na Instagrame:

Po SuperStar sa musela zamestnať: Čo robila Barbora Piešová počas covidu? O tomto nikto nevedel

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás

Po SuperStar sa musela zamestnať: Čo robila Barbora Piešová počas covidu? O tomto nikto nevedel

Autor článku

Kristína Filová

Súvisiace články

Herci s Downovým syndrómom: Ich svet je autentický, robia obdivuhodné pokroky

Chopila sa šance: Jana zostala na synčeka sama, dnes je obchodná riaditeľka v americkej firme

Nezničiteľný Maroš: Trikrát porazil rakovinu, no prišiel o nohu! Dnes zdoláva Spartan preteky

Výber pre vás