Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Divadlo Dúhadlo poskytuje týmto hercom bezpečné prostredie, vďaka ktorému napredujú. Viac nám o tom povedala Lucia Kralovičová (43) v relácii Dobré správy zo ŽIVOTA.

Divadlo Dúhadlo patrí pod občianske združenie Up –&nbsp;Down syndrom. Kedy vzniklo a&nbsp;čo je jeho hlavnou myšlienkou?

Všetko sa to začalo stretávaním sa svojpomocnej skupiny rodičov, ktorých zastrešovala Máška Gábrišová. Ona je „naša mama“ a&nbsp;združovala rodičov detí s&nbsp;Downovým syndrómom alebo s&nbsp;iným mentálnym znevýhodnením. Rodičia si takto radili, pretože ich spájalo dieťa so spoločnou inakosťou. Mohli si rýchlejšie odovzdať informácie, ako pracovať s&nbsp;deťmi a&nbsp;podobne. Pre deti s&nbsp;odlišným vývinom je veľmi dôležitá podpora a&nbsp;rozvoj už od raného veku.

Neskôr nám Damián Vizár vnukol myšlienku, že ľudia s&nbsp;Downovým syndrómom by mali stáť na javisku, je to ich kanál sebavyjadrenia. Študovala som vtedy bábkoherectvo a&nbsp;liečebnú pedagogiku, zaujala ma táto možnosť. Z&nbsp;neformálnej skupiny rodičov detí s&nbsp;Downovým syndrómom vzniklo v&nbsp;roku 2007 občianske združenie. Začali sme teda s&nbsp;rozvojom zručností cez dramatické hry a&nbsp;cvičenia, neskôr sa pridal kolega Erik Forgáč, takisto liečebný pedagóg, s&nbsp;ktorým dlhé roky vedieme divadlo Dúhadlo, ktoré vzniklo pri občianskom združení.

Najskôr sme sa na divadlo iba hrali a&nbsp;bol to prostriedok, ako sme deti rozvíjali rečovo, pohybovo, niečo ako dramatoterapia. Snažili sme sa rozvíjať deti cez príbehy a&nbsp;rolové hry. Deti lepšie rozumeli, čo sa cez príbehy deje, a&nbsp;ony tomu dokonca dlho verili. Bolo to veľmi milé obdobie, keď sme sa prezliekli za čokoľvek a&nbsp;ony to žili s&nbsp;nami, verili nám a&nbsp;boli motivované robiť mnohé veci v&nbsp;divadelnom priestore magického sveta. Hlavnou myšlienkou občianskeho združenia Up –&nbsp;Down syndrom je teda podpora rodín s&nbsp;deťmi s&nbsp;Downovým syndrómom, komunitná činnosť a&nbsp;jednou z&nbsp;jeho hlavných aktivít je aktuálne divadlo Dúhadlo. Pripojila sa k&nbsp;nám do terapeuticko-tvorivého tímu aj Ester Žaludko a&nbsp;spoločne sa snažíme dnes už dospelých hercov s&nbsp;Downovým syndrómom posúvať ďalej.

Je to priestor pre deti a&nbsp;mladých s&nbsp;mentálnym znevýhodnením. Ako sa vám s&nbsp;nimi pracuje? Musíte byť trpezlivejšia alebo sa, naopak, učia rýchlo?

V&nbsp;niečom sa s&nbsp;ľuďmi s&nbsp;Downovým syndrómom pracuje možno lepšie ako so zdravými. Pracovala som aj v&nbsp;bežnej základnej umeleckej škole. Naši herci majú väčšiu trpezlivosť, dokážu vydržať veľa práce, pracovať aj pod tlakom, nemajú v&nbsp;sebe až takú „neposednosť“. Keď boli maličkí, boli to živé striebra, ale v&nbsp;tínedžerskom veku majú v&nbsp;sebe viac pokoja. Samozrejme, trpezlivosť terapeuti, režiséri potrebujú, je to tvorivá práca, v&nbsp;ktorej nám už ide o&nbsp;výsledné dielo. Trvá dlhšie, kým si naši herci zapamätajú text, kým dajú výraz, ktorý potrebujeme. Rovnako treba byť kreatívny v&nbsp;tom, akým spôsobom im to predostrieť, aby to dokázali prijať, aby sa to naučili a&nbsp;zároveň aby to bolo uveriteľné. V&nbsp;najnovšom predstavení majú herci texty, prvýkrát sú to naozaj písané texty, úryvky. Musím povedať, že trpezlivou prácou s&nbsp;rečou, výdychom, logopedickými cvičeniami sme dosiahli to, že sú oveľa zrozumiteľnejší na javisku ako predtým.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Vidíte, že herci napredujú, dochádza možno aj k&nbsp;osobnostným zmenám?

Samozrejme, a&nbsp;vidieť to hlavne na poslednom predstavení. Prizvali sme profesionálku režisérku Juditu Sadílekovú, aby viedla tvorivý a&nbsp;umelecký proces, mali sme tam profesionálny umelecký tím.

Prizvali sme aj hercov Adélu Dukátovú, Andreja Rácza, sú to laureáti Hviezdoslavovho Kubína. Začali s&nbsp;nimi pracovať aj oni, ale pod inou taktovkou. Naozaj sa naši herci viac posunuli. Je to neuveriteľné, ale keď uveríme v&nbsp;človeka, naozaj to ide. Vtedy aj oni cítili, že to nie je iba nejaká besiedka, ale skutočná práca, a&nbsp;aj to tak berú. Režisérka Judit povedala, že môžu byť príkladom iným hercom. Ešte nezažila takú sústredenú prácu. Žiadne cigaretky, neskoré príchody. Sú veľmi zodpovední. Určite nás posúva ďalej to, keď pocítime svoju hodnotu, že nie sme zbytoční.

Čo vnútorne prežívajú, ako vyzerá ich svet?

Je veľmi emocionálny, priamy a&nbsp;autentický a&nbsp;tým si vás aj získajú. Keď cítia, že vás chcú objať, vypýtajú si objatie. Keď cítia, že majú dosť a&nbsp;sú unavení, ľahnú si a&nbsp;zaspia v&nbsp;niektorých situáciách úplne prirodzene. To však neznamená, že by nedokázali vydržať. Sú už dospelí. Nemôžeme povedať, že všetci sú rovnakí, sú rôzni ako my. Máme rôzne danosti a&nbsp;oni takisto. Niektorí sú talentovanejší na šport, niektorí sú rečovo nadanejší, majú radi tanec...

Môžu sa vďaka hraniu v&nbsp;divadle pripraviť aj na iné životné situácie, ktoré by takto mohli zvládnuť lepšie?

Určite áno. Jeden z&nbsp;nástrojov dramatoterapie je to, že na pomyselnom javisku si môžeme vyskúšať život nanečisto. Keď boli mladší, nacvičovali si nejaké stretnutie, robili nácvik rozhovorov. Na javisku môžeme zažiť to, čo nemôžeme zažiť v&nbsp;skutočnosti. Je to veľmi magické, lebo keď sa to stane a&nbsp;zažijem to aspoň na javisku, je to, akoby som to zažila v&nbsp;realite. Keď boli čerství tínedžeri, veľa sme hrali svadby, vzťahy, ktoré teraz zažívajú. Vtedy sme však skúšali, aké to vlastne je, aké by to mohlo byť.

Čo by potrebovali zo strany spoločnosti, panujú tu stále predsudky?

Potrebovali by od nás bežný prístup, aby sme sa nebáli kontaktu a&nbsp;dovolili si ich spoznať. Aby sme dokázali naše možno nepríjemné pocity, ktoré cítime, keď vidíme niekoho s&nbsp;inakosťou, na chvíľu odložiť nabok a&nbsp;skúsili sa presvedčiť sami o&nbsp;tom, aké to je, akí sú tí ľudia. Naša režisérka Judit hovorí, že by všetkým odporučila nielen sa ísť pozrieť na predstavenie, ale pozrieť sa aj na skúšky. Nezažila toľko radosti, priamosti a&nbsp;úprimnosti a&nbsp;skutočné prežívanie každého momentu. To by potrebovali od nás –&nbsp;odhodiť predsudky. Snažíme sa aj divadlom búrať bariéry. Aby ľudia mohli prísť a&nbsp;navnímať tých ľudí na javisku a&nbsp;aj po predstavení ponúkame osobné stretnutie. Veľmi by sme boli radi, keby školy a&nbsp;mladí ľudia trošku prišli medzi nás, spoznali sa s&nbsp;našimi hercami. Preto chodíme aj na rôzne prehliadky, ktoré robia amatérske divadlá mladých, kde sa stretneme s&nbsp;inými súbormi. Vnímame, že ten kontakt je stále opatrný. Ľudia úplne neprídu, nespýtajú sa ich niečo. Ale myslím si, že sa to zlepšuje. Mladí ľudia sú veľmi citliví a&nbsp;dokážu už inakosť lepšie prijímať.

Súčasťou divadla je Šimon Jakuš, ktorý hral aj v&nbsp;seriáli Dunaj, k&nbsp;vašim službám. Myslím, že si získal srdce mnohých divákov. Chce sa tomu venovať aj do budúcna?

Šimon je v&nbsp;divadle absolútne ako ryba vo vode. Je nadšený a&nbsp;všade, kam príde, hovorí, že je herec a&nbsp;chcel by hrať aj v&nbsp;Hollywoode, keby mohol. Je fascinujúce sledovať, ako ho to teší a&nbsp;ako mu to prináša radosť, ale aj aký je pracovitý. Uvedomuje si, že tie jeho roly sú rôzne, že nehrá sám seba, ale je niekto iný, ako napríklad Wolfie v&nbsp;seriáli. Výnimočne sa posunul.

Hodnotí pozitívne aj spoluprácu s&nbsp;inými hercami?

Jasné, ale prezradím „pikoš­ku“. Šimon veľmi rád poučuje druhých, strašne mu robí zle, keď niekto niečo zabudne na javisku. Šimon chce režírovať a&nbsp;hovorí, ako to majú ostatní robiť, len mu vysvetľujeme, že to nemôže robiť počas predstavenia. Musí sa držať svojej roly.

To len ukazuje, aký je pracovitý.

Áno, je to profesionál. Pýtal si texty, napísaný scenár. Neverili by ste, ako si to naštudoval. Naši herci prídu už pripravení, doma si texty a&nbsp;akcie niekoľkokrát prehrávajú.

Čo chystáte v&nbsp;roku 2025? Môžu sa diváci takisto tešiť na viacero premiér?

Teraz sme odpremiérovali inscenáciu, divadlo poézie Odyseov návrat, ktorú napísal Ján Buzás­sy. Chystáme sa ísť za divákmi a&nbsp;budeme mať predstavenia v&nbsp;repertoári v&nbsp;tomto roku v&nbsp;Teatro Colorato v&nbsp;Bratislave. Všetci ste srdečne pozvaní. Chystáme sa aj na nejaké postupové súťažné prehliadky.

Ako vás môže verejnosť podporiť?

Cez náš web <a rel="noopener" href="https://www.up-down.sk/">https://www.up-down.sk/</a> sa ľahko prekliknú na stránku Darujeme. Občas robíme aj zbierku cez Donio, je to vždy pred novým predstavením, na nejakú konkrétnu vec. Teraz sme zbierali peniaze na honoráre pre hercov, pretože chceme ísť formou inkluzívnej práce. Uvedomujeme si, že ich herecká práca už nie je voľnočasová aktivita a&nbsp;mali by preto dostať za prácu férový honorár. Snažíme sa využívať napríklad zamestnanecké granty. Keby nám niekto chcel pomôcť, tak takýmto spôsobom alebo cez zbierku na našej stránke, ponúkame aj partnerské spolupráce. Jedna firma nám pomohla so scénografiou napríklad tým, že nám darovala fólie. A,&nbsp;samozrejme, veľmi nás podporí, ak je záujem o&nbsp;naše predstavenia, ak si diváci kúpia lístok a&nbsp;prídu sa pozrieť na nás do divadla.

Čo vám dáva vaša práca? Zmenilo sa vďaka nej vaše vnímanie sveta?

Veľmi to zmenilo moje vnímanie sveta. Stretnutie s&nbsp;inakosťou vás prinúti rozmýšľať nad inými vecami, pozrieť sa na život trochu inak. Za tie roky vnímam obrovskú odhodlanosť rodičov, ale aj naozaj nízku podporu, ktorú by mohli od spoločnosti, od nás dostať. Čo si neurobíme, to nemáme, to sa týka aj školstva či mnohých iných oblastí. Niektoré veci fajn fungujú, ale keby rodičia nedržali spolu a&nbsp;nepodporovali sa, nepodporovala by nás celá komunita, naši fanúšikovia a&nbsp;priatelia, ani naše divadlo by neexistovalo.

Herci s Downovým syndrómom: Ich svet je autentický, robia obdivuhodné pokroky

Kristína Filová

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás

Herci s Downovým syndrómom: Ich svet je autentický, robia obdivuhodné pokroky

Kristína Filová

Súvisiace články

Eva pomáha jednorodičom: Niekedy majú iba 5 eur na deň a stoja pred prázdnou chladničkou

Nezničiteľný Maroš: Trikrát porazil rakovinu, no prišiel o nohu! Dnes zdoláva Spartan preteky

Mariana zachraňuje týrané ženy a deti: Násilie je cyklus, toto sú jeho 4 fázy

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás