Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Aký je Jakub mimo kamier a&nbsp;prečo sa rozhodli podstúpiť asistovanú reprodukciu? V&nbsp;relácii Dobré správy zo ŽIVOTA sme sa rozprávali nielen o&nbsp;milých príhodách, ale aj o&nbsp;vážnych témach.

Si jeden z&nbsp;najznámejších a&nbsp;najúspešnejších slovenských stand­upových komikov, máš vlastný špeciál Ruku na srdce, patríš aj do skupiny Silné reči. Vždy si chcel byť standupovým komikom?

Nechcel som byť vždy standupovým komikom. Dlhé roky som vôbec nevedel, že takáto profesia existuje. Vždy som chcel byť nejaký zabávač. Odmalička som pozeral zábavné šou, ako je Uragán, Tele tele, SOS. Toto ma bavilo. Tie vážne veci, ako boli správy a&nbsp;politické debaty, od toho som išiel preč, lebo som videl akurát naštvaného otca, ktorý kričal na televíziu. To ma neťahalo, ale potom, keď začali bývať tieto zábavné relácie, smiala sa celá rodina. Môj otec bol vždy veľmi vtipný a&nbsp;veselý človek a&nbsp;toto sa mi páči –&nbsp;rozosmiať izbu plnú cudzích ľudí. Od začiatku som chcel ísť k&nbsp;niečomu takémuto, čiže byť moderátorom alebo televíznym zabávačom a&nbsp;tak ďalej.

Dlhé roky som sa venoval tancu, a&nbsp;keď som mal približne 25&nbsp;rokov, zistil som, že existuje standupový žáner, a&nbsp;to ma nejakým spôsobom ťahalo. Človek si vymýšľa vlastné veci, je tam sám za seba, hovorí svoje pocity, emócie, zážitky. To bolo niečo pre mňa. Viem si povedať, čo chcem, ako chcem. Keď sa to pokazí, ja som si to pokazil, keď to vyjde, ja som zapríčinil, že to vyšlo. Nechcel som byť vždy stand­upovým komikom, ale som rád, že som si to našiel.

Čo všetko zahŕňalo to, aby si stál tam, kde si dnes?

Veľa roboty, veľa šťastia. Pri všetkom je dôležité, aby ti okolnosti nahrali do kariet. Dôležité bolo hlavne zapálenie a&nbsp;láska k&nbsp;humoru. Mňa to vždy bavilo. Je to ťažké v&nbsp;tom, že keď si človek vymyslí niečo vlastné, vyskúša to a&nbsp;nefunguje to, tak to zabolí. Pre mňa je to hnací motor. Vidím, že to nefungovalo, ale čo môžem urobiť inak? Beriem to ako remeslo. Nenávidím matematiku, ale toto je pre mňa matematika, ktorá ma baví. Vymením jedno slovíčko za druhé a&nbsp;pozerám, čo mi to spraví s&nbsp;tým vzorcom v&nbsp;nejakej vete a&nbsp;s&nbsp;vtipom. Beriem to úplne vedecky a&nbsp;veľmi ma to baví.

Nie si potom doma deprimovaný z&nbsp;toho, že ti niečo nevyšlo?

V&nbsp;ten večer, keď prídem domov, áno, ale na druhý deň sa už nakopnem. Vždy to zamrzí, je to demotivujúce. Len si musíš uvedomiť, že ľudia to neberú tak strašne, pre teba to je nepríjemné. Treba skúšať a&nbsp;potom to určite príde, je to tvrdá robota a&nbsp;treba aj šťastie.

Aký je Jakub mimo kamier? Čítajte na ďalšej strane...

Dá sa tým živiť na Slovensku alebo aj potrvá, kým sa dostaneš na takú úroveň?

Trvá to, ale aj sa tým dá živiť. Mal som šťastie, že som mohol dať výpoveď z&nbsp;roboty a&nbsp;primárne sa venovať iba tomuto. Keď to chceš robiť profesionálne, naozaj to musíš robiť profesionálne. Nemôže to byť také, že teraz napíšem dobrých desať minút, uletím a&nbsp;mám potom vyložené nohy dva roky a&nbsp;chodím iba s&nbsp;tým materiálom, tak to nefunguje. Doba internetu je taká, že keď ťa náhodou niekto natočí alebo ty niečo natočíš a&nbsp;dá sa to von, ľudia si to pozrú, a&nbsp;keď na teba idú znovu, chcú vidieť niečo nové.

Cítiš rivalitu medzi komikmi?

Čo sa týka nás Silných rečí, je tam podkopávanie, rýpanie, ale aj veľmi pozitívna konštruktívna kritika, spätná väzba. My sami chodíme za kolegami a&nbsp;pýtame si názor. Človek ti poradí, ale medzi nami nie je závisť, aspoň to nevidno. Sme naozaj veľmi dobrá partia, podporujeme sa. Ja osobne a&nbsp;verím, že aj všetci moji ostatní kolegovia, sme veľmi radi, keď niekomu niečo vyjde, lebo ono to neposúva len toho jedného človeka, posúva to nás všetkých. Ten človek ukazuje, že standup a&nbsp;humor nie sú iba vulgárna a&nbsp;surová vec.

Že to má svojím zmyslom úroveň.

To zase pozor. Má to svoje miesto, nie je to iba krčmová zábava, ako je to veľakrát prezentované, a&nbsp;veľakrát sa vystrihne –&nbsp;pozrite sa, čo tento povedal! Ale človek nevidí, kam ten vtip smeroval. Neobhajujem zlú komédiu. Aj ja mám sexuálne vtipy, tvrdé, čierny humor, ale to je na tom pekné, že nás je veľa a&nbsp;je to rôznorodé. Každý si vie nájsť to svoje. Keď má niekto rád taký humor, že je to sexuálne, ale s&nbsp;nadsádzkou, v&nbsp;tom je fantastický Miško Szatmary. Keď má niekto rád politický humor, sú to Tomáš Hudák a&nbsp;Jakub Gulík, ktorí veľmi pekne vedia zhodnotiť politickú situáciu a&nbsp;urobiť politickú satiru, ktorá obsahuje informácie, ale je to zjednodušené a&nbsp;zábavné. Keď chce niekto „storytelling“ (rozprávanie príbehov, pozn. red.), v&nbsp;tom je výborný Kubo Lužina, ktorý vie príbeh opísať tak, že človek sa v&nbsp;tom ocitne.

Čo považuješ za svoj najväčší úspech?

Každá jedna spolupráca, každá jedna nová výzva ma posúva. Poviem si, že som to dokázal, nemyslel som si, že sa sem niekedy dostanem. Posledný najväčší úspech je asi ten špeciál, myslím si, že to je veľmi pekná vizitka a&nbsp;míľnik u&nbsp;každého komika. Mať za tie roky naškrabaný materiál na hodinu a&nbsp;pol, ktorý zabaví, funguje, má to hlavu a&nbsp;pätu. S&nbsp;tým som spokojný.

Máš vlastný špeciál Ruku na srdce, pričom materiál si dával dokopy sedem rokov. Nebál si sa toho spočiatku? Lebo na tebe je zaujímavé, že si veľký introvert.

Som introvert v&nbsp;osobnom živote. Keď idem po ulici, nepotrpím si –&nbsp;aj keď mi to nevadí –, aby ma ľudia zastavovali a&nbsp;spoznávali. Keď idem von, chcem mať pokoj. Nejdem v&nbsp;piatok do mesta, idem pekne domov za Saškou a&nbsp;za malou, chcem byť sám. Toto je možno kompenzovanie tej introvertnej povahy. Ľudia sa veľakrát pýtajú na to, že ako môžem byť introvert, keď vystupujem pred ľuďmi, ale to je iba jednosmerná interakcia. Ja rozprávam a&nbsp;vy mi dávate ten smiech, čo je komunikácia, ale nie je to úplný dialóg.

Aký je Jakub mimo všetkých svetiel a&nbsp;kamier?

To je dobrá otázka. Taký obyčajný, úplne obyčajný človek. Aj keď zabávame ľudí, všetci sme úplne rovnakí. Prežívame rovnaké problémy, radosti, lásky, zá­rmutky. Keď si narazím palec, zanadávam si, poplačem si a&nbsp;idem ďalej. Som úplne obyčajný človek, ktorý chce mať súkromie, chcem byť dobrý a&nbsp;slušný človek.

Dokážete ťa niečo raniť? Často sa s&nbsp;kolegami „roastujete“ (podpichujete, pozn. red.).

Vôbec, keď je to z&nbsp;nejakého miesta lásky alebo kamarátstva, je to to najkrajšie, čo môžeš človeku dať. My úplne chápeme tvrdý a&nbsp;ostrý vtip. Za normálnych okolností by sa ťa to dotklo, ale keď je to od kamaráta… On ti povie, že toto si fakt nemusel, ale máme sa radi, vieme o&nbsp;tom. Toto sa ma vôbec nedotkne. Dokážu ma nahnevať všeobecné veci ako neslušnosť alebo to, čo sa riešilo ešte pred voľbami. Som frustrovaný a&nbsp;smutný z&nbsp;toho, ako sa k&nbsp;sebe správame, že sa nazývame pliagami, len aby sme získali politické body. Z&nbsp;toho som smutný, ale čo sa týka nás komikov, tam si nedokážem predstaviť, čo by musel iný komik povedať v&nbsp;rámci žartovania, aby u&nbsp;mňa prekročil čiaru.

Čo ho najviac zaujalo na jeho manželke? Čítajte na ďalšej strane...

Na standupovej scéne si už dlho, ľudí veľmi zaujala aj tvoja séria Roasted, s&nbsp;ktorou si prišiel počas pandémie koronavírusu. Uťahuješ si v&nbsp;nej z&nbsp;hororov. Pomáha ti s&nbsp;tým aj tvoja manželka Saška a&nbsp;počas vystúpení si uťahuješ aj z&nbsp;nej. Pohádali ste už preto niekedy?

Nie, všetko, čo rozprávame, je prikrášlené. V&nbsp;špeciáli hovorím, že som malej narazil hlavu o&nbsp;zárubňu, ale reálne sa to nestalo, iba skoro a&nbsp;začal som premýšľať nad tým, čo by sa stalo, keby áno, čo by bolo. Narazil som jej hlavu o&nbsp;stoličku, ktorá sa začala krútiť. To sú presne takéto situácie. Saška na mňa vybehla a&nbsp;začala mi rozprávať tieto veci. Nie všetky veci sú tak, ako boli povedané. Keď je to vtip na ňu v&nbsp;rámci standupu, s&nbsp;tým nemá problém, ale keď sme doma, sú hranice, čo môžeš a&nbsp;nemôžeš povedať, ale vtipy tam asi nemáme.

Čo ťa na Saške najviac zaujalo?

Je pre mňa veľmi sexi, sympatická. A&nbsp;jej humor. Stále hovorím, že veľakrát má tvrdší humor ako ja, a&nbsp;to mi brutálne vyhovuje. Nebudem menovať, ale sú komici, ktorým partnerky vyslovene zakázali o&nbsp;nich rozprávať, a&nbsp;toto by som napríklad nedokázal. Keby som mal priateľku, nestala by sa z&nbsp;nej manželka, keby mi povedala, aby som o&nbsp;nej nerobil humor a&nbsp;že som niečo prehnal. Potom sa nemáme o&nbsp;čom baviť, to by nefungovalo.

Môžeme očakávať, že niekedy budete mať spoločnú šou vy dvaja ako manželia?

Mal som taký nápad, ale nechcem to prezrádzať. Zatiaľ nie. Bol by som veľmi rád, keby sme vymysleli niečo spolu, no môžeš mať dobre napísanú vec, ale keď ten druhý človek nevystupuje a&nbsp;nemá skúsenosť, úplne chápem, že do toho nechce ísť. Nie je taká povaha ako ja.

Zobral si si za ženu svoju najväčšiu múzu?

Áno, úplne. Saška je môj kompas. Veľakrát vie veľmi dobre vyhodnotiť situáciu, na ktorú ja sa pozriem a&nbsp;poviem si, že nie som si úplne istý, a&nbsp;ona príde a&nbsp;povie, že to je hlúposť. Dám jej za pravdu.

Narodila sa vám krásna dcérka, ale otvorene si v&nbsp;jednom rozhovore povedal, že ste mali problém s&nbsp;otehotnením.

Nie, toto je vystrihnuté z&nbsp;niektorého rozhovoru, ale nebol to problém. Dnes sa veľa ľudí snaží o&nbsp;dieťatko a&nbsp;nedarí sa im. Nebol to problém, že by sme sa dvanásť rokov snažili a&nbsp;nešlo to a&nbsp;že by ona mala problémy alebo ja. Skúšali sme a&nbsp;hneď na začiatku som povedal, aby sme išli na vyšetrenie, aby sme zistili, či je všetko v&nbsp;poriadku, a&nbsp;aj bolo, ale nedarilo sa. Tak sme skúsili asistovanú reprodukciu a&nbsp;oplodnenie. Zabralo to na prvýkrát. Keď sme boli v&nbsp;tej ordinácii, sestrička povedala, že verí, že sa vidíme naposledy. Pýtali sme sa, koľkokrát sem ľudia chodia, lebo to môžeš absolvovať iba raz do mesiaca. Niektorí ľudia tam boli už 15-krát alebo aj 20-krát. Sú ľudia, ktorí sa snažia, no nedarí sa im. My sme mali to šťastie, že to trvalo chvíľku, ale nechcel som sa štyri roky snažiť a&nbsp;potom zistiť, že chlapci tam jednoducho nejdú.

Zocelilo vás to ešte viac?

Áno, ale nebolo to niečo také, že sme radi, že sa to stalo. Máme dobrý vzťah, nemali sme zatiaľ žiadnu veľkú hádku. Od začiatku sme si veľmi sadli a&nbsp;sme spolu spokojní.

Myslíš, že sa o&nbsp;asistovanej reprodukcii dostatočne hovorí v&nbsp;spoločnosti alebo to pôsobí stále ako tabu?

Nie som si istý, či na toto viem odpovedať. Neviem, ako často a&nbsp;či sa ľudia boja o&nbsp;tom hovoriť. Som otvorený človek a&nbsp;ten standup, zase sa dostávame k&nbsp;tomu, že je pre mňa voľný, môžem povedať čokoľvek. Môžem hovoriť o&nbsp;svojej nevydarenej operácii, aký som nízky a&nbsp;môžem hovoriť o&nbsp;tom, že sme sa snažili o&nbsp;bábätko a&nbsp;nepodarilo sa. Niekomu to pripadá tak, že toto je už veľmi osobná vec. Sú veci, o&nbsp;ktorých sa hovorí málo, to je duševné zdravie, sexuálna orientácia a&nbsp;tak ďalej. Myslím si, že o&nbsp;tomto by sa malo rozprávať, je to úplne bežná ľudská vec. Keď to niekomu pripadá ako tabu, nemusí o&nbsp;tom rozprávať, ale bude sa trápiť, keď sa ho to dotýka.

Vám to teda vyšlo. Aký bol priebeh tehotenstva?

Nebol som tehotný s&nbsp;nikým iným, takže to nemôžem porovnať, ale za mňa bola Saška brutálna bojovníčka. Veľa ľudí ma varovalo, že tehotná žena bude náladová. Neviem, ako to majú iní, nechcem generalizovať, ale naozaj žiadne výkyvy nálad, plač, emócie. Boli ťažšie chvíle, že nevládze, bola veľmi unavená, ale úplne super to zvládla, aj pôrod.

Pociťuješ že ťa v&nbsp;niečom otcovstvo už zmenilo?

Človek si musí trošku nastaviť inak priority a&nbsp;program. Chcem byť doma s&nbsp;malou, chcem pomáhať s&nbsp;výchovou. Sú životné situácie, keď musí človek chodiť do roboty a&nbsp;nestíha byť s&nbsp;dieťaťom. Mám to šťastie, že si program môžem nastaviť. Chcem byť aj doma s&nbsp;ňou, kočíkovať, hrať sa, ale popritom musíme chodiť do roboty. Človek si musí trošku uprieť nejaké svoje veci a&nbsp;pohodlie, na ktoré bol zvyknutý. Filmy, kino, playstation, odišli úplne preč, ale nevadí mi to, lebo je to super. Dcéra je fantastický playstation.

Majú krásnu dcérku, no pomohli im na klinike: Niektorí ľudia tam boli už 15-krát, hovorí ZITRON

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás

Majú krásnu dcérku, no pomohli im na klinike: Niektorí ľudia tam boli už 15-krát, hovorí ZITRON

Autor článku

Kristína Filová

Súvisiace články

Keď bojovala s rakovinou, priateľ pri nej neochvejne stál: Do konca života mu to chcem vracať

Chcete byť fit? Odborník predstavil 5 pilierov zdravého životného štýlu, nie je to také ťažké

Inšpiratívna Michaela: Porazila rakovinu v pokročilom štádiu! Dostala som od života druhú šancu

Výber pre vás