Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Veľmi dobre vie, čo to znamená obezita, porucha príjmu potravy alebo trápenie sa kvôli váhe. Ako prvému chcel pomôcť sebe, keďže bol obézne dieťa.

Dnes patrí medzi uznávaných odborníkov na výživu a&nbsp;vyhlasuje, že človek skutočne nemusí byť celý deň vo fitku, aby bol zdravý. Čo je päť pilierov zdravého životného štýlu a&nbsp;je to skutočne také náročné? Viac nám povedal v&nbsp;relácii Dobré správy zo ŽIVOTA.

Študovali ste medicínu a&nbsp;získali ste z&nbsp;nej ten najvyšší titul, prečo ste sa chceli stať doktorom?

Dobrá otázka, bolo to asi viacero faktorov. O&nbsp;jednom z&nbsp;nich som písal aj v&nbsp;prvej knihe, písal som veľa aj zo súkromného života, ako som sa dostal na medicínu. Bol som obézne dieťa a&nbsp;prvý človek, ktorému som chcel pomôcť, som bol ja. Chcel som zistiť ten kľúč k&nbsp;svojmu metabolizmu, že prečo keď sa chodím hrať na ihrisko so svojimi kamošmi, tak oni sú chudí a&nbsp;ja nie. Všetko som, samozrejme, zvaľoval na genetiku a&nbsp;že to nie je férové.

Keď sa spätne na to objektívnejšie pozerám, viem, že za tým bolo viacero faktorov, ale mal som to ťažšie. Genetické testy určili, že mám to najvyššie riziko vzniku obezity. Zo všetkých tých genetických variantov, ktoré sa vedia do toho nejakým spôsobom dostať a&nbsp;urobiť vám to riziko, mám to najvyššie. Vidím napokon teraz na sebe, že mám normálne percento tuku a&nbsp;viem jesť pomerne zaujímavé veci a&nbsp;skrátka nemusím ísť do obezity. Viem, že bolo v&nbsp;životospráve viacero chýb. Áno, musím sa určite viac o&nbsp;seba starať a&nbsp;dá sa to bez problému. To je to, čo ma prioritne doviedlo na medicínu. Druhá vec je, že to kolovalo v&nbsp;rodine. Otec je lekár, už aj brat je lekárom, on končil so mnou, otcova teta bola lekárka, akoby sa to z&nbsp;tej strany dedilo.

Mali ste to v&nbsp;rodine, ale aj ako osobnú motiváciu. Chceli ste sa teda vždy venovať dietológii?

Áno, mňa napríklad klinická výživa ani klinická medicína veľmi nezaujímali. Myslím si, že oveľa viac viem spraviť, keď robím prednášky, workshopy, vysvetľujem ľuďom a&nbsp;píšem. Napokon z&nbsp;tej druhej strany rodiny máme samých učiteľov. Ja som nejakým spôsobom spravil fúziu a&nbsp;ukončil som potom aj PhD. ako doktor, to je taká teoretická časť medicíny. Vybral som si tú najširšiu – patofyziológiu alebo teda lekársku fyziológiu a&nbsp;patologickú fyziológiu. To sa venuje prakticky všetkým ochoreniam, ktoré vznikajú v&nbsp;ľudskom tele. Študuje to mechanizmy, čo sa tam môže pokaziť a&nbsp;ako to napraviť.

Ak vám neprekáža o&nbsp;tom hovoriť, koľko ste mali kíl, keď ste boli obézny?

Vôbec mi to neprekáža, tie veci mám už vyriešené. Myslím si, že to napokon môže pomôcť aj veľa ľuďom. Mal som 83 kíl, keď som mal 14 – 15 rokov, aj teraz mám približne 83 kíl, ale je to v&nbsp;úplne inej hmote. Nie je to o&nbsp;kilách, ktoré človek schudne alebo priberie, ale naozaj o&nbsp;tom zložení tela, ktoré hovorí o&nbsp;tom, ako je zdravé a&nbsp;aké to môže mať zdravotné riziko. Mal som vtedy približne 83 kíl, čo sa dalo klasifikovať na moju výšku ako obezita, hoci nebola extrémna. Uvedomil som si, že s&nbsp;tým musím niečo spraviť, keď sa mi začali páčiť dievčatá. Vedel som, že kompetitívnym mechanizmom budem na tom lepšie, keď schudnem. Samozrejme, začal som najhoršie, ako sa dá – hlúpymi diétami, a&nbsp;vtedy som sa motal hore-dole a&nbsp;prešlo to až do poruchy príjmu potravy, do bulímie. Prežil som si všeličo, čiže tým ľuďom pomerne dobre rozumiem.

Ako dlho mu trvalo, než bol so sebou spokojný? Čítajte na ďalšej strane...

Ako dlho trvalo, než ste začali byť spokojný so svojím telom?

Veľmi dlho. Máme sa mať radi, ale podľa mňa vždy vieme spraviť nejaké kroky vpred. Nehovorím, že iba s&nbsp;telom, ale všeobecne sám so sebou. Chcel by som sa rozvíjať ďalej. Napríklad teraz si nemyslím, že mám zlé zloženie tela, ale viem, že by som mohol byť vytrvalejší vo vytrvalostných športoch, silnejší v&nbsp;silových športoch. Nechcem povedať, že netreba sa mať rád alebo že si netreba vážiť to, čo sme dokázali s&nbsp;telom alebo všeobecne v&nbsp;športe, živote. Treba mať vždy nejaké méty.

Sebaláska je dôležitá, ale keď človek nájde niečo, čo sa mu nepáči, tak na tom môže zapracovať. To je už jeho rozhodnutie, ale nemusíme sebalásku umelo pretláčať.

S&nbsp;tým súhlasím, je to skôr otázka na psychológa, ale som asi prvý, čo o&nbsp;tom môže povedať viac, keď­že som všetkými týmito problémami trpel a&nbsp;komplexy tam boli a&nbsp;ľudia, spolužiaci si zo mňa uťahovali. Deti vedia byť kruté, lebo vedia hovoriť pravdu, aj ju krásne okoreniť. Nemali by sme kriticky pristupovať k&nbsp;ľuďom, ktorí majú problém všeobecne so zložením tela alebo so zdravím, zosmiešňovať ich. Treba nastaviť správne zrkadlo, ktoré vie motivovať človeka a&nbsp;naozaj vysvetliť, čo je to sebaláska.

Čím viac študujem výživu a&nbsp;metabolizmus ľudského tela, tak vieme zo štatistík, že neexistuje metabolicky zdravá obezita. Keď je niekto zdravý, že je obézny a&nbsp;je ešte metabolicky zdravý, zistíme, že má v&nbsp;poriadku cholesterol, tlak a&nbsp;tak ďalej, tak je to väčšinou otázka iba nejakých rokov, kedy ten chronický zápal, ktorý vzniká z&nbsp;tukového tkaniva, poškodí telo a&nbsp;človek sa stane metabolicky nezdravým. Sebaláska je pre mňa, že áno, určite sa treba mať rád, ale treba sa vedieť zhodnotiť a&nbsp;povedať si, že keď sa mám rád, tak by som mal so sebou niečo robiť, lebo potom uškodím svojmu zdraviu, a&nbsp;to už nemá nič spoločné so sebaláskou.

Vie človek schudnúť už len vďaka tomu, že dodržiava zdravú a&nbsp;vyváženú stravu alebo je dôležitý aj pohyb?

Štatistiky nám hovoria, že je nevyhnutný aj pohyb. Zhruba 90 až 95 percent, závisí od štatistík, niektoré hovoria menej, niektoré viac, ktorí schudnú a&nbsp;si tú hmotnosť aj udržia, tak to je iba to zvyšné percento (5 – 10 percent). Keď robili analýzy štúdií, tak tí, ktorí si udržali hmotnosť, boli tí, ktorí začali cvičiť. Tí, ktorí držali nejaké diéty, znížili kalorický príjem, mali nižší príjem ako výdaj, tak schudli, ale väčšinou ich to dotiahlo do jojo efektov a&nbsp;metabolickej odpovede, ktorá jednoducho nechce, aby telo chudlo.

Ako často by mal aspoň zo začiatku človek cvičiť a&nbsp;malo by ísť o&nbsp;kardio alebo silový tréning?

Toto je jedna z&nbsp;vecí, ktorú som aj ja prehodnotil vo vzťahu k&nbsp;odporúčaniam ľuďom. Myslel som si, že keď ich nebaví silový tréning, tak to nemusia cvičiť, že stačia nejaké aeróbne športy. Máme štúdie, ktoré hovoria, že silový tréning bude potrebný u&nbsp;každého a&nbsp;nemyslím si, že to musí byť taký silový tréning, ako si ľudia predstavujú, že niekto príde do posilňovne a&nbsp;dvíha tam 150-kilové činky. Môže to byť cvičenie s&nbsp;vlastným telom, s&nbsp;gumami, expandermi, so všeličím, dá sa to cvičiť skupinovo. Silový tréning je dôležitý. Štandardy sú také, že minimum je asi dvakrát týždenne prebehnúť celé telo, optimum trikrát až štyrikrát týždenne. K&nbsp;tomu by sa mala robiť aeróbna aktivita, odporúčania organizácií sú od 150 až 200 minút týždenne. Ľudia sa nemusia báť, že by cvičili každý deň od rána do večera, nie je to tak. Mám prácu, malé dieťa a&nbsp;viem si nájsť ten čas. Presne o&nbsp;tom to je, zosúladiť to so svojou životosprávou. Keď má človek dieťa, tak si ho hodí do nosiča vtedy, kedy má ísť spať a&nbsp;zoberie ho na rýchlu chôdzu a&nbsp;má dva v&nbsp;jednom.

Máte ako odborník pocit, že ľudia sú čoraz menej trpezliví, keď sa radšej uchyľujú k&nbsp;drastickým alebo rýchlym diétam či detoxom, než aby chudli postupne?

Samozrejme, a&nbsp;myslím, že to je späté so základnými ľudskými princípmi rozmýšľania, že potrebujeme mať všetko hneď teraz a&nbsp;ako keby sa tá ľahšia cesta vyberala ľahšie. Väčšinou nás nedotiahne do dlhodobého cieľa. Nechcem tu príliš filozofovať, ale viem zo svojej histórie, že keď som si vybral ľahšiu cestu, nemalo to žiadny efekt z&nbsp;hľadiska dlhodobého progresu. Keď si uvedomím tie hodnoty, že schudnúť päť kíl do plaviek alebo na svadbu, tak čo potom? Väčšina ľudí, ktorí prídu s&nbsp;tým, že sa snažia o&nbsp;dieťatko alebo mali infarkt, tak to sú väčšinou ľudia, ktorí vedia spraviť pre to všetko a&nbsp;naozaj dlhodobo, lebo tú hodnotu majú dostatočne silnú. Keď si nájdem silnú hodnotu, uvedomím si, že to bude trvať nejaký čas a&nbsp;čím dlhšie to bude trvať, tým vyššia je šanca, že mi to vyjde.

Čo si myslí o detoxe či odvodňovacích kávach? Dozviete sa na ďalšej strane...

Môžeme pri jojo efekte nabrať viac kíl, ako sme mali ešte pred samotnou diétou?

Štandardne to tak je, že človek schudne rýchlo za tri až štyri týždne 10 – 15 kíl. Keď mi takto človek príde a&nbsp;vidím na internete fotky pred a&nbsp;po, viem, že to bude katastrofa pre jeho metabolizmus. Sú výnimky, kedy sa to niekedy skrátka musí použiť na to, aby si človek zachránil zdravie. Je to pri vysokých štádiách obezity. Naozaj niekedy nemáme na výber a&nbsp;musíme toho človeka nastaviť na nízkokalorickú diétu kvôli tomu, lebo mu vieme vypočítať niekedy vysoké riziko úmrtnosti za ďalší rok alebo polroka. Vieme predpokladať podľa veku, pohlavia, životosprávy, hladiny krvného tlaku, cholesterolu, cukru v&nbsp;krvi, aké má človek riziká. Môže dostať infarkt, náhlu cievnu mozgovú príhodu. Vtedy viem, že človeku nemôžem odporučiť, aby postupne chudol za päť rokov, lebo dovtedy tu nemusíme byť. Niekedy sa tomu nevyhneme.

Často sú tu všelijaké šou, kde ľudia musia schudnúť veľa kíl. Vieme, že keby sme sa pozreli na tých ľudí po štyroch až šiestich rokoch, tak často sa veľa z&nbsp;nich vráti na pôvodnú hmotnosť, alebo tí, ktorí si udržia hmotnosť povedia, že ich telo sa stále chce vracať naspäť. Stále sa cítia, akoby mali 150 kíl alebo 200 kíl a&nbsp;telo robí všetko pre to, aby sa vrátilo. Naše telá majú málo pohybu a&nbsp;veľa jedla iba za posledných 100 rokov. Keď si zoberieme obdobie prvej svetovej vojny alebo ešte pred ňou, vieme, že pár ľudí na svete malo dostatok jedla a&nbsp;ostatní sa museli vynájsť.

Ste uznávaný odborník, koľkým ľuďom ste už približne pomohli?

Ťažko povedať. Niekedy sa dostanem k&nbsp;spätným väzbám, že som niekomu pomohol a&nbsp;neviem o&nbsp;ňom. Napríklad si prečítal knižku, predalo sa ich určite vyše 25-tisíc, dúfam, že pomohla každému jednému. Osobne to bolo na prednáškach, je to určite 10-tisíc ľudí a&nbsp;na konzultáciách asi tisíce.

Čo vravíte na všetky zázračné odvodňovacie kávy, džúsy alebo kolagény, ktoré sa vo veľkom propagujú na sociálnych sieťach?

Tí ľudia nemajú základy fyziológie, biológie, fungovania ľudského tela. Nemyslím si, že by vedeli povedať ani to, z&nbsp;čoho sa skladá kolagén, z&nbsp;akých aminokyselín. Asi by ani nevedeli, akú funkciu môže mať a&nbsp;aké sú typy kolagénu. Väčšinou sú to ľudia, ktorí majú sledovateľov hlavne kvôli tomu, ako vyzerajú a&nbsp;to nie je zrkadlom toho, kto má aké znalosti. Tieto veci by mali zostať v&nbsp;odporúčaniach odborníkov. Veľa odborníkov, či už na Slovensku alebo vo svete, nemá sociálne siete alebo nemajú vysokú sledovanosť. Nemajú čas dávať každý deň nejaký post, storky, nie je to vždy možné. Ja mám sociálne siete, myslím, že som dosť aktívny, ale na toto by som určite nemal čas. Keď niekto ostáva vo vede, výskume a&nbsp;v&nbsp;pedagogike a&nbsp;dá jeden post za týždeň alebo dva, nemôžete sa stať influencerom.

Koľko kalórií môžeme denne prijať?

Ideálne je, aby si to nastavil každý sám. Je tam veľké spektrum, odkiaľ-pokiaľ sa môžeme hýbať. Každému odporúčam, že keď vydrží aspoň týždeň zapisovať si kalorické tabuľky, spraviť si pôvodnú hmotnosť, nemusí mať na to drahú váhu ani drahé vyšetrenia metabolizmu. Naozaj dať si typický týždenný režim, keď si zapisuje kalorické tabuľky a&nbsp;aktivitu a&nbsp;z&nbsp;toho si vie vypočítať, ako sa mu zhruba hýbe hmotnosť. Keď niekto nie je v&nbsp;diéte alebo v&nbsp;naberacej fáze, ako niektorí kulturisti, tak si vie odstopovať kalorický príjem, na ktorom sa drží v&nbsp;norme. Od toho sa vie potom pohnúť.

Štandardné odporúčania sú, že keď chcem schudnúť, mal by som sa dostať do deficitu kalórií, zhruba 300 až 500 kalórií, a&nbsp;ideálne je začať tým, že zvýšim skôr výdaj ako príjem. Čiže udržím si príjem a&nbsp;denne spálim 300 kalórií fyzickou aktivitou. Nemusí byť každý deň nejaká fyzická aktivita, ale človek sa môže ísť napríklad bicyklovať a&nbsp;spáli 900 kalórií a&nbsp;takto robiť dva- až trikrát týždenne.

Alebo ísť na poriadnu prechádzku. Platí aj pri zdravej strave, že všetkého veľa škodí, môžeme zjesť iba určité množstvo zeleniny alebo ovocia? Niektorí ľudia nejedia ani banány, pretože sú veľmi kalorické.

Nemáme o&nbsp;tom štúdie, ktoré by hovorili o&nbsp;maximálnom množstve zeleniny a&nbsp;ovocia. Skôr sa hovorí o&nbsp;tom, že čím viac, tým lepšie. Reálne neviete zjesť päť kíl kapusty a&nbsp;tri kilá jabĺk, to je veľmi náročné a&nbsp;to sú nízkokalorické jedlá. Keď si zoberiete priemerné ovocie, ktoré bude mať 50 – 70 kalórií na 100 gramov, tak by ste museli zjesť kilo a&nbsp;zjete 600 kalórií, čo je jedna malá porcia obeda, ktorú si dáte vo fast­foode. Keby ste zjedli kilo jabĺk, tak nechcete zjesť nič iné ďalších desať hodín. To sú nízkokalorické veci, na ktoré by som nedával hornú hranicu. Zjesť ich čo najviac, štatisticky ich jeme málo. Slovensko je na chvoste z&nbsp;hľadiska rizika rakoviny hrubého čreva, aj niektorých iných druhov rakoviny, kde práve vláknina môže byť veľmi dôležitá ako protektívny element. Ovocie a&nbsp;zeleninu by som povedal, že koľkokoľvek, kedykoľvek, ak niekto reálne nemá problém s&nbsp;vysokou hmotnosťou. Ak má vyššiu hmotnosť, tak menej ovocia, ale viac zeleniny.

Ako si nastaviť myslenie tak, aby sme nevnímali zdravú stravu ako niečo obmedzujúce alebo sa nestali otrokom tabuliek na zapisovanie kalórií?

Kalorické tabuľky sú dobrý sluha, ale zlý pán. Mali by sme ich naozaj používať iba na reflexiu, spätnú väzbu a&nbsp;nemali by sme podľa nich úzkostne žiť a&nbsp;rátať jedlo ako kalórie. Nad jedlom by sme mali rozmýšľať ako nad zdrojom živín. Každé jedlo ma nejakým spôsobom vyživí, dokonca aj keď si dám mafin. Je tam energia, ktorá telo vyživí, ale my vieme, že ten mafin by sme nemali jesť každý deň. Ľudia nevydržia držať určité množstvo kalórií z&nbsp;takýchto vysoko spracovaných potravín. Keď si dáte na tanier dva mafiny a&nbsp;k&nbsp;tomu pohár mlieka, tak to môže mať 900 kalórií, čo máte v&nbsp;kilovej raňajkovej kaši. Tam je extrémny rozdiel. Keď si dáte dva mafiny, zapijete mliekom, tak za dve hodiny už budete hladná. Keď si dáte kilovú kašu, tak šesť hodín nemusíte jesť, a&nbsp;to je ten rozdiel. Keď jeme veľa ultra spracovaných potravín, je tam iná signalizácia v&nbsp;tele, rýchlejšie vyhladne, menej sa cítime nasýtení a&nbsp;zjeme viac kalórií za menej gramov.

Čo je päť pilierov zdravého životného štýlu? Dozviete sa na ďalšej strane...

V&nbsp;posledných mesiacoch, možno aj posledný rok sa stal fasting veľmi obľúbeným. V&nbsp;podstate ide o&nbsp;prerušovaný pôst. Skúste však viac ozrejmiť, aké sú jeho benefity a&nbsp;v&nbsp;akých časových intervaloch ho môžeme dodržiavať?

Máme rôzne druhy fastingov, sú tri základné typy. Jeden prerušovaný alebo intermittent fasting. Každý deň máme nejaké okno, kedy jeme a&nbsp;kedy sa postíme. Potom máme fasting, ktorý je dlhodobejší, trvá dva až viac dní. Potom máme alternative fasting, čiže jeden deň jem, druhý deň nie. Najčastejší je ten intermitten fasting, používa sa režim 16 : 8. Čiže 16 hodín sa postím a&nbsp;osem hodín jem. Najčastejšie býva v&nbsp;populácii fasting, že človek je prvé jedlo na obed alebo tesne poobede do večera. Hoci my vieme, že väčšina štúdií, ktoré sa zamerali na fasting, boli práve naopak, minimálne zo začiatku. Takže je sa od rána do poobedia a&nbsp;predpokladá sa, že to bude zdraviu prospešnejší variant, ale nebude tam významný rozdiel. Je to hlavne o&nbsp;tom, čo sedí človeku do režimu. Niekto naozaj môže mať problém znížiť kalorický príjem a&nbsp;porcie, chce jesť od rána do večera, tak pre neho môže byť vhodnou alternatívou fasting. Ľudia sa hecnú, doobeda si dajú iba vodu, kávu, čaj a&nbsp;potom sa najedia na obed, a&nbsp;teda majú ušetrených 600 až 1 000 kalórií, ktoré by zjedli doobeda, ale nezjedli. A&nbsp;to je reálne to, prečo začali chudnúť, to nie je žiadna mágia.

Pre koho určite nie je fasting vhodný?

Vždy si myslím, že sa treba poradiť so svojím všeobecným lekárom, ktorý by mal mať vyšetreného človeka a&nbsp;poradiť mu. Určite by to nemali skúšať tehotné a&nbsp;dojčiace ženy, starší ľudia, ktorí nevedia úplne dobre znášať výkyvy cukru v&nbsp;krvi. Pri cukrovkároch sú odporúčania také, že aj áno, aj nie. Je to o&nbsp;poradení sa s&nbsp;lekárom, ale máme štúdie, kde fasting pomáha aj cukrovkárom udržiavať si cukor v&nbsp;krvi, čiže nemusí to byť pre nich iba zlé, je to individuálne nastaviteľné. Samozrejme, nie je to vhodné, keď mal niekto poruchy príjmu potravy, mentálnu anorexiu. Veľmi často sa ľudia dostávajú do toho, že si nedajú jedno jedlo, ani druhé, ani tretie a&nbsp;už si nedajú žiadne. Je viacero výnimiek, ale máme na to kopu štúdií a&nbsp;je súčasťou možností, ktoré v&nbsp;strave vieme spraviť ľuďom. Treba im dať jednoduché odporúčania, niekedy nevedia, čo sú to mastné kyseliny, a&nbsp;keď im poviem, aby si nedali večeru alebo raňajky, to sú jednoduché odporúčania.

Veľkou chybou pri chudnutí môže byť aj to, keď človek zrazu prestane jesť a&nbsp;povie si, „čím menej jem, tým menej priberám“. Fasting však môže trvať 24 až 48 hodín, nie je to skôr na škodu pre telo?

Je to individuálne, ale ja dlhšie ako 48-hodinové pôsty neodporúčam z&nbsp;jednoduchých dôvodov. Odbúrava sa svalová hmota, ktorú krvopotne človek musí naháňať cez bielkoviny a&nbsp;hodiny tréningu, ktoré musí určitým spôsobom odcvičiť. Už po dvoch dňoch sa začne prudšie rozpadať svalová hmota, pretože telo nemá zásoby bielkovín. Sú nejaké bielkoviny, ktoré sú v&nbsp;krvi. Štandardne sú to väzobné bielkoviny na hormóny alebo majú svoju signalizačnú funkciu alebo sú dôležité pre imunitný systém. Tie sa začnú používať pre telo, aby sa regenerovalo a&nbsp;potom sa začnú používať aj svaly, a&nbsp;to naozaj už po tých dvoch dňoch funguje, toto je asi tá najdôležitejšia vec. Môže to ovplyvniť potom aj spánok, sústredenie človeka a&nbsp;napokon aj niektoré hormóny, napríklad štítnu žľazu.

Čo je päť pilierov zdravého životného štýlu?

Prvým je výživa – zhruba 80 percent jedla by malo byť podľa odporúčaní a&nbsp;podľa toho, čo mi sedí a&nbsp;zároveň je najmenej spracované a&nbsp;najviac výživné pre moje telo. Potom fyzická aktivita – hlavne taká, ktorá ma baví, ale mal by som vedieť, že musíme robiť aj aktivitu, ktorá ma síce nebaví, ale je dobrá pre moje zdravie. Tam ukladám okrem toho silového a&nbsp;aeróbneho tréningu, ako ste povedali, aj prechádzky. Môžu byť súčasťou aeróbneho tréningu, keď sú trošku svižnejšie a&nbsp;zadýchate sa po nich, ale aj vysoko intenzívny tréning. Počas určitej intenzity sa vyplavuje v&nbsp;tele laktát, čo je zložka pre energiu v&nbsp;tele, a&nbsp;je dôležitý aj pre mozog.

Tretí základný pilier je určite spánok, mali by sme spať tretinu svojho života, čiže keď budeme mať 90 rokov, mali by sme prespať 30 rokov svojho života. To je extrémne dôležitý pilier, kde je dôležitá spánková hygiena, čiže kedy idem spať, čo predtým robím, ako sa na ten spánok pripravujem, ako vstávam. Nemali by sme sa pozerať do televízie, tabletu, do významných žiaričov aspoň hodinu pred tým, ako ideme spať. Ideálne si prečítať knižku alebo stlmiť svetlo, ísť spať upokojený, dať si nejaké dýchacie metódy a&nbsp;upokojiť svoj mozog, ale aj telo. Po zobudení by som mal hľadať slnečné žiarenie kvôli vyplavovaniu kortizolu, aby som mal energiu. Štvrtý je určite využitie stresorov, čiže využitie tepla a&nbsp;chladu. Každé ráno si dávam studenú sprchu, dám si najprv teplú, osprchujem sa a&nbsp;potom si dám studenú vodu. Vieme, že ten benefit môže byť od 90 sekúnd, to zvládne naozaj každý. Mne nevyhovovali ľadové kade, každý si nájde svoju cestu, ako sa otužovať, využiť chlad alebo teplo ako stresor. Napríklad saunovanie má množstvo štúdií, hlavne fínskych štúdií.

Piaty pilier je emočné zdravie. Vieme využiť stres vo svoj prospech, napríklad ten chlad alebo teplo, ale dlhodobé chronické stresy, keď sú nevyrovnané, keď máme traumy, to vás zničí. Dlhodobé vyplavovanie kortizolu vie zničiť náš tráviaci trakt, reprodukčný systém, psychiku. Socializácia, byť s&nbsp;ľuďmi, ktorých máme radi, skrátka obohacovať sa nimi, obohacovať ich, robiť niečo pre spoločnosť. To je všetko, čo vie pomôcť aj nášmu zdraviu.

Chcete byť fit? Odborník predstavil 5 pilierov zdravého životného štýlu, nie je to také ťažké

Kristína Filová

Autor článku

Kristína Filová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Chcete byť fit? Odborník predstavil 5 pilierov zdravého životného štýlu, nie je to také ťažké

Kristína Filová

Súvisiace články

Nahliadli sme do sveta mágie: Kúzlo je vlastne rozprávka naživo, hovorí kúzelník TALOSTAN

Nadaná speváčka Tamara Kramar: Cíti sa zaškatuľkovane kvôli známemu otcovi? Toto vie zamrzieť

Kúzelník TALOSTAN a jeho schopnosti: Vyčaruje vám čokoľvek! Aj striptérku v životnej veľkosti

Autor článku

Kristína Filová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás