Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

So&nbsp;psychologičkou a&nbsp;vzťahovou terapeutkou Ivanou Čergeťovou&nbsp;(41) sme sa rozprávali, kto častejšie podvádza, akých je päť dôvodov nevery a&nbsp;ako sa k&nbsp;tomu môžu páry postaviť.Viac v&nbsp;relácii Dobré správy zo ŽIVOTA.

Čo je konkrétne nevera a&nbsp;stretávate sa s&nbsp;ňou v&nbsp;praxi často?

Nevera je akékoľvek porušenie nejakej dohody v&nbsp;rámci exkluzivity, intimity vo vzťahu a&nbsp;čohokoľvek, na čom sa partneri dohodnú vzájomne. Ak máme vo vzťahu pravidlo a&nbsp;nejakým spôsobom ho poruším a&nbsp;týka sa práve vzťahovej intimity, hovoríme o&nbsp;nevere. Nie je to štandardná definícia, na ktorú sme zvyknutí, a&nbsp;je komplikované to definovať, je to veľmi individuálne.

Tu sa len potvrdzuje, že by mali páry medzi sebou otvorene komunikovať, hlavne o&nbsp;svojich hraniciach.

Mali by si dohodnúť jasné pravidlá, čo pre nich nevera znamená, pretože niektorí ľudia vnímajú neveru už ako letmý úsmev, komunikáciu alebo esemeskovanie. Niekto má posunutú hranicu úplne inde. Práve preto je dôležité, aby si vo vzťahu jasne definovali, kedy ide o&nbsp;neveru a&nbsp;kedy nie. Čo sa týka toho, či sa s&nbsp;ňou v&nbsp;praxi stretávam často, moja vzorka je troška posunutá, nezodpovedá štandardnej krivke. Pracujem s&nbsp;klientelou, ktorá je zameraná práve na párové poradenstvo. Prichádzajú ku mne klienti, ktorí majú problémy vo vzťahoch, je pochopiteľné, že nevera sa tam vyskytuje veľmi často. Dokonca keď prichádzajú klienti s&nbsp;tým, že neriešia tento problém, ale konfliktné situácie či problém s&nbsp;komunikáciou, zväčša pri dvadsiatich percentách klientov sa nevera neskôr objaví v&nbsp;rámci terapeutického procesu.

Kto podvádza častejšie, dá sa to nejako určiť?

V&nbsp;priebehu života podvádza 20&nbsp;až 25&nbsp;percent osôb, rozdiely medzi mužmi a&nbsp;ženami sú naozaj minimálne. O&nbsp;trochu viac sú to však muži. V&nbsp;priebehu manželstva ide až o&nbsp;55&nbsp;percent párov. Celková hranica je veľmi zaujímavá a&nbsp;vysoká. Môžeme povedať, že v&nbsp;krajinách, z&nbsp;ktorých máme presné štatistiky –&nbsp;na Slovensku takéto jednoznačné výskumy nemáme&nbsp;–, každý tretí človek má nejakú skúsenosť s&nbsp;neverou.

Sú rozdiely v&nbsp;tom, prečo podvádzajú ženy a&nbsp;prečo muži?

Áno, motivácia je veľmi odlišná. Muži zväčša podvádzajú kvôli sexuálnemu vzrušeniu, u&nbsp;žien je to viac téma emocionálnej intimity.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Dá sa vysvetliť, prečo sa človek uchýlil k&nbsp;nevere? Zlyhala napríklad akákoľvek komunikácia vo vzťahu?

Nevera je zväčša vrchol ľadovca a&nbsp;je tam omnoho väčšie narušenie vzťahu. Existuje päť základných dôvodov, prečo vzniká nevera. Prvý je vyhýbanie sa konfliktom. Ľudia nevedia, ako medzi sebou vyriešiť konflikty, tvária sa, že vzťah alebo manželstvo je bezproblémové. Druhý dôvod je vyhýbanie sa intimite, je problém v&nbsp;tom, aby komunikovali o&nbsp;intímnych veciach. Nejde len o&nbsp;sexuálny život. Tretí dôvod je sexuálna závislosť, čo je veľmi špecifický dôvod, prečo k&nbsp;nevere dochádza. Štvrtý dôvod je tak­zvaný split self alebo rozpoltené ja, tu ide o&nbsp;to, že jeden z&nbsp;partnerov žije život, ktorý nechcel, a&nbsp;má iný vysnívaný život. Rozdeľuje život ako keby na dve rodiny, dve oblasti. Piaty dôvod je väčšinou exitová stratégia. Je to východisko z&nbsp;núdze. Človek chce odísť zo vzťahu, ale nevie, čo má robiť, tak vstúpi do iného partnerského vzťahu, je neverný a&nbsp;dúfa, že mu na to prídu. Z&nbsp;mojich výskumov, ktoré som robila v&nbsp;priebehu tohto roka, som zistila, že na Slovensku je táto exitová stratégia taká populárna, že ľudia až v&nbsp;rozsahu vyše 70&nbsp;percent tvrdia, že to by bol spôsob, prečo by vôbec boli neverní.

Ako sa môže zmeniť správanie človeka, ktorý podviedol? Môže byť prehnane milý, pozorný alebo, naopak, odmeraný?

Ak dochádza k&nbsp;nevere, často príde zmena správania a&nbsp;spektrum príznakov je veľmi široké. Partner alebo partnerka sa zrazu začnú správať inak, zväčša je to buď z&nbsp;pocitov viny, alebo z&nbsp;toho, že sú v&nbsp;nejakom inom vzťahu, ktorý im prináša inú energiu do života. Správanie sa mení a&nbsp;to je dôvod, prečo vzniká podozrenie a&nbsp;následne na tú neveru aj prichádzame.

Ako postupovať, keď mám pocit, že mi je partner neverný, mám ho s&nbsp;tým konfrontovať?

Slovo „konfrontácia“ vo mne vzbudzuje veľmi agresívny obsah. Určite odporúčam komunikáciu, na to máme ústa, aby sme rozprávali, a&nbsp;na to máme uši, aby sme počúvali. Ak mám tento pocit, je to prejav mojej neistoty, niečo, čo prežívam a&nbsp;partner by o&nbsp;tom mal vedieť. Samozrejme, ako sa on alebo ona k&nbsp;tomu postaví, to je už na nich, ale základom je komunikácia. Za mňa ako párového terapeuta nie je nevera dôvod na ukončenie vzťahu. Je to určite veľká zrada, prináša veľké emócie. Na druhej strane je to iba symptóm, čo znamená, že sú hlbšie problémy vo vzťahu a&nbsp;toto je len spôsob, ako sa to snaží jeden z&nbsp;nich riešiť. Vzťahová dynamika je narušená.

Mnoho ľudí prišlo na neveru tak, že „vliezli“ partnerovi do mobilu. Čo si o&nbsp;tom myslíte?

Určite to nerobiť, nesnoriť, nebyť pátračom, detektívom, pretože toto celú situáciu len zhoršuje. Keď aj prídu ženy na neveru, najhoršie, čo môžu spraviť –&nbsp;a&nbsp;zväčša to robia&nbsp;–, je, že sa neustále pýtajú, aká bola tá druhá, čo robili, ako to robili, kde sa to udialo. Odporúčam, aby ste pre ochranu partnera neodpovedali na tieto otázky. On alebo ona v&nbsp;tej situácii môžu mať pocit, že nie ste úprimný. Ale to tak nie je, pretože ak mu dáte príliš veľa detailov o&nbsp;celej afére, spôsobuje to ešte väčšiu traumatizáciu človeka. Odporúčam komunikovať, rozprávať sa o&nbsp;tom, vstúpiť do párovej terapie, ak si s&nbsp;tým neviete poradiť. Pýtajte sa ľudí, choďte do skupinovej terapie, stretnite sa s&nbsp;ľuďmi, ktorí majú podobné skúsenosti, určite to pomáha viac. A&nbsp;čo je kľúčové, partneri sa musia rozhodnúť, že pôjdu budovať nový vzťah a&nbsp;opätovne sa postavia na nohy.

V&nbsp;prípade, že by partneri chceli spolu zostať napriek nevere, dá sa znova nakopnúť vzťah?

Je to ako so zlomenou nohou. Keď si ju zlomíte, štruktúra je narušená, ale ona sa zväčša zrastie ešte pevnejšie. To sa deje aj vo vzťahoch. Samozrejme, nemôžeme očakávať, že sa ten vzťah zlepší zo dňa na deň alebo že partner rýchlo odpustí. Toto nie je realita, a&nbsp;keď to urobí, je to odpoveď „z&nbsp;prvej“ a&nbsp;neskôr ešte dôjde k&nbsp;výčitkám. Sú tam veľké prejavy nedôvery, pretože my musíme dôveru nanovo vybudovať. Vo vzťahu musím vidieť, že druhý človek sa snaží, napĺňa moje potreby, preukazuje transparentné správanie, vďaka ktorému si môžem byť istý alebo istá, že je všetko v&nbsp;poriadku, a&nbsp;to chvíľu trvá.

Asi nejakú dlhšiu chvíľu.

Býva to rôzne. Sú klienti, ktorí tento proces zvládnu do polroka. Sú klienti, ktorým to trvá dva roky. A&nbsp;sú klienti, ktorí to nezvládnu nikdy a&nbsp;naozaj si povedia, že sa rozídu, a&nbsp;aj to môže byť dôvod, pre ktorý vstupujú do párovej terapie. Chcú sa rozísť ako ľudia a&nbsp;nie ako zvieratá, že si nevedia už prísť na meno a&nbsp;nikdy sa nestretnú alebo hádžu po sebe veci.

Samotným problémom však môžu byť aj sociálne siete a&nbsp;virtuálny flirt, často sa hovorí o&nbsp;tak­zvanom micro-cheatingu. Prečo má človek tendenciu praktizovať sexčet?

Myslím, že prvý dôvod je, že máme k&nbsp;tomuto prístup. Keď si predstavíme, ako sme fungovali pred päťdesiatimi alebo tridsiatimi rokmi, možno aj desiatimi, čo nie je tak dávno, nemali sme takéto možnosti rýchlo zahodiť vzťah a&nbsp;nájsť si druhý. Predstavte si, že ste v&nbsp;dedine alebo v&nbsp;meste a&nbsp;musíte skutočne investovať čas a&nbsp;energiu do toho, aby ste vôbec išli na rande, s&nbsp;niekým sa zoznámili. Neexistovali zoznamky a&nbsp;nemali ste hneď zoznam žien či mužov. Druhý dôvod je, že máme trend konzumnej spoločnosti, ktorá vraví, že keď sa mi roztrhla ponožka, kúpim si novú. Nejdem ju štopkať. Prichádzame o&nbsp;určité zručnosti, sociálne, komunikačné a&nbsp;vzťahové a&nbsp;to sú hlavné dôvody, prečo k&nbsp;tomu dochádza. Keď máme tieto zručnosti slabšie, hľadáme jednoduchší spôsob. Sme naozaj lenivé tvory a&nbsp;je pre nás jednoduchšie riešiť niečo v&nbsp;novom vzťahu, zažívať vzrušenie, mať dopamín. Niekedy je to aj návykové, ako sme hovorili už pri sexuálnej závislosti. Dôvodov je tam veľa, ale v&nbsp;zásade všetko sa krúti okolo našich hormónov, čo je živočíšna ríša.

Nepríjemné situácie vo vzťahu dokáže spôsobiť aj žiarlivosť. Z&nbsp;čoho pramení?

Žiarlivosť vychádza z&nbsp;vnútornej neistoty. Máme aj chorobnú žiarlivosť, vtedy je vhodné vstúpiť do individuálnej terapie. Keď mám prejavy, že žiarlim alebo k&nbsp;partnerovi pociťujem takúto emóciu, znamená to, že sa cítim neisto vo vzťahu. V&nbsp;takejto situácii často prichádzame s&nbsp;klientmi na tému vlastnej sebahodnoty. Ako sa vnímam, prečo potrebujem validáciu, aby ten druhý neustále potvrdzoval, že ma má rád, akú mám osobnostnú štruktúru? Na čo som zvyknutý z&nbsp;detstva, zo vzťahov, a&nbsp;keď to potrebujem, dokáže partner na mňa reagovať?

Tu sa dostávame k&nbsp;téme vzťahovej väzby, ktorá je veľmi obľúbená na Slovensku aj vo svete. Práve toto je typický prejav úzkostnej vzťahovej väzby, kde človek neustále potrebuje potvrdzovať, dotýkať sa toho druhého. Hovorím, že sú to niekedy až anakondy, prídete domov a&nbsp;hneď vás objíme, nechce pustiť. Často za mnou chodia klienti s&nbsp;tým, že sa chcú vyliečiť a&nbsp;mať bezpečnú vzťahovú väzbu, ale cieľom párovej terapie je, aby dynamika medzi nimi bola zdravá. To znamená, že keď mám partnera s&nbsp;týmito prejavmi, budem sa správať tak, aby sa ten človek cítil bezpečne so mnou. Viem, že potrebuje odo mňa ráno dostať správu, že už som v&nbsp;práci alebo potrebuje viac informácií a&nbsp;mať istotu. Samozrejme, nemôže to narušiť samotný vzťah. Ide o&nbsp;to, aby sme dali partnerovi najavo, že ho mám rád, vážim si ho, dávam mu dôveru a&nbsp;budujeme vzťah spolu. Je dôležité povedať, že láska je vedomé rozhodnutie. To nie sú iba hormóny, to je vedomé rozhodnutie investovať čas a&nbsp;energiu do vzťahu.

Existuje zdravá žiarlivosť?

Určitá miera žiarlivosti je vždy zdravá, dávame tak partnerovi najavo, že o&nbsp;neho máme záujem a&nbsp;je pre nás dôležitý. Závisí to od prejavov. Žiarlivosť môže byť, samozrejme, aj toxická. Je tam tendencia k&nbsp;veľkej kontrole, moci. Hovoríme o&nbsp;manažmente moci medzi partnermi. Predstavte si detskú hojdačku na ihrisku, jeden z&nbsp;nich je hore a&nbsp;druhý dole. Vo vzťahu je dôležité, aby si ľudia uvedomili, že to nemôže byť stále otočené iba na jednu stranu.

Ak hovoríme o&nbsp;toxickej žiarlivosti, človek sa naozaj snaží riadiť toho druhého, jeho správanie, myslenie, emócie. Sú tam často príkazy, zákazy, usmernenia. Určitým spôsobom to je aj obmedzovanie sociálnych kontaktov, slobody. Druhá strana sa cíti, akoby chodila po vajíčkových škrupinkách (po anglicky walking on eggshells), bojí sa čokoľvek urobiť. To je ten moment, keď to je naozaj toxické, lebo extrémnym spôsobom meníte svoju identitu kvôli tomu druhému. Každý deň premýšľate, čo urobíte, ako to urobíte, máte paranoidné myslenie, premýšľate, čo musíte všetko robiť pre to, aby partner neprišiel s&nbsp;emočnou bombou. To je naozaj toxické prostredie.

Dá sa na tom pracovať? Je tu potenciálne zlepšenie?

Určite áno, som prívrženec toho, že sa vždy oplatí ísť na individuálnu alebo párovú terapiu. Ide o&nbsp;emočnú nezrelosť. Ak človek chce na sebe pracovať, dokáže intenzívne meniť svoj spôsob správania, myslenia a&nbsp;prežívania emócií. Na druhej strane nechcem označovať každého človeka za emočne nezrelého, pretože všetci máme nejaké svoje témy, ktoré v&nbsp;nás spúšťajú veľké emócie a&nbsp;sú založené na našich skúsenostiach. Myslím, že by sme mali ku každému človeku pristupovať s&nbsp;rešpektom, so záujmom a&nbsp;zvedavosťou, zostať otvorený a&nbsp;pýtať sa, čo sa v&nbsp;ňom teraz odohráva.

Často sa cítime v&nbsp;ohrození, keď človek možno proti nám vystúpi alebo sa nejak prejavuje. Ohrozenie vychádza zo skúsenosti, a&nbsp;keď tomu nerozumieme, partneri sa bijú vo vzťahu. Prichádzajú veľmi deštruktívne komunikačné vzorce a&nbsp;je to práve z&nbsp;dôvodu, že zabúdajú, že sú jeden tím a&nbsp;chcú si pomáhať. Hovorím tomu, že vtedy prichádza egoizmus, zabúdame sa pýtať, čo ten druhý potrebuje vo vzťahu, čo sa nám snaží povedať. Treba byť zvedavý a&nbsp;nie ísť do toho, že sa potrebujeme ochrániť, ale objavovať toho druhého človeka.

Každý tretí človek má skúsenosť s neverou: Kto podvádza častejšie? Psychologička reaguje

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás

Každý tretí človek má skúsenosť s neverou: Kto podvádza častejšie? Psychologička reaguje

Autor článku

Kristína Filová

Súvisiace články

Boli vorkoholici, no rakovina všetko zmenila: Teraz je pre nás dôležitý čas, ktorý ešte máme

Autizmus jej diagnostikovali až v 19 rokoch, keď už bola mamička: Dcéra mi zachránila život

Manželia prekonali rakovinu, ich dcéra o ničom nevedela: Nechceli sme ovplyvniť jej život

Výber pre vás