Jana Homolová

S&nbsp;humorom o&nbsp;sebe hovoríte, že z&nbsp;Kalifornie ste to dotiahli až na Záhorie. Nedávno sa Záhorím prehnali poriadne búrky. Ako ste zvládli povodňovú situáciu, ktorá bola naozaj dramatická?

V&nbsp;porovnaní so susednou Stupavou sme mali iba malý príval vody do našej pivnice. Budeme musieť znovu zaizolovať dom a&nbsp;to budú náklady, na ktoré sa neteším.

V&nbsp;nejakom rozhovore ste povedali, že ste sa na Slovensko vrátili v&nbsp;čase kovidu.

Prečo ste sa tak rozhodli a&nbsp;je váš návrat definitívny?

Návrat domov som nikdy vedome neplánovala, i&nbsp;keď som mala túžbu vrátiť sa. Ako to v&nbsp;živote býva, keď sa jedny dvere zatvoria, otvoria sa ďalšie. Tak som využila pandemickú situáciu vo svete a&nbsp;vrátila som sa domov. Momentálne nemám plány niečo meniť, ale nič v&nbsp;živote nie je definitívne. Som otvorená výzvam a&nbsp;rada sa dám viesť vesmírom.

Čo sa týka vašej práce, pokračujete v&nbsp;kariére iba tu alebo kvôli povinnostiam žijete striedavo na Slovensku aj v&nbsp;Amerike?

Vytvorila som si tu nové zázemie a&nbsp;teraz som tu na plný úväzok. Ale k&nbsp;Los Angeles ma viaže môj syn a&nbsp;môj biznis. Takže som často na cestách.

Asi je rozdiel cestovať sem na pár dní v&nbsp;roku a&nbsp;presťahovať sa domov. Myslíte, že za tých 23&nbsp;rokov, čo ste žili inde, sa tu toho veľa zmenilo?

Rozdiel medzi návštevou domova počas prázdnin a&nbsp;trvalým pobytom je, samozrejme, veľký. Keď prídete na prázdniny, trávite čas hlavne s&nbsp;rodinou. Teraz keď už bývam so svojou rodinou nastálo, venujem sa aj iným záľubám. Popri práci sa rada venujem turistike a&nbsp;cestovaniu. Objavovanie malebnej prírody, návštevy divadiel, galérií, umeleckých festivalov.

Na Slovensku sa za tých 23&nbsp;rokov určite veľa zmenilo. Vidím, ako sa zmenili hlavne menšie mestá. Mladí ľudia majú rozhľad a&nbsp;veľa cestujú. Veľký rozdiel vidím práve v&nbsp;rozmýšľaní mladšej generácie. V&nbsp;jej rozlete, v&nbsp;možnostiach, ktoré sa jej ponúkajú.

Ako vás život v&nbsp;Kalifornii ovplyvnil z&nbsp;profesionálnej aj osobnej stránky? Čo ste sa tam naučili a&nbsp;využívate to dodnes?

Odchodom do USA sa mi zásadne zmenila denná zabehnutá rutina. Bol to obrovský skok a&nbsp;musela som sa vrátiť hlavne sama k&nbsp;sebe. Keď je človek zamestnaný dennodenným zhonom s&nbsp;nevyhnutnými povinnosťami, nemá na takýto návrat čas a&nbsp;priestor. Musela som prehodnotiť svoje priority a&nbsp;musela som sa učiť akoby od začiatku, kto vlastne naozaj som.

Mala som šťastie na ľudí, ktorí ma ešte doma na Slovensku zasvätili do procesu 3 in 1 alebo One Brain. Ide o&nbsp;spojenie „troch úrovní“ človeka –&nbsp;vedomia, podvedomia a&nbsp;tela (respektíve mysle, ducha a&nbsp;tela), ktoré sú navzájom funkčne prepojené a&nbsp;z&nbsp;ktorých jedna ovplyvňuje druhú. Stala som sa tak niekoľkoročnou študentkou tohto sebaobjavovacieho procesu, kde som mala tú česť pracovať so zakladateľmi Danielom Whitesidom a&nbsp;Gordonom Stokesom. Túto metódu sebapoznávania dodnes využívam. Pomáha mi, aby som bola otvorená iným podnetom a&nbsp;skúsenostiam v&nbsp;oblastiach, ako je viera, zdravie, úspech či peniaze.

Pomohla vám táto metóda aj pri práci? Predsa len, Hollywood je mimoriadne konkurenčné pro­stredie, tlak a&nbsp;očakávania, to môže naštrbiť sebadôveru.

Ako neúniová herečka som mala šťastie od roku 2001 sa dostať do agentúry, cez ktorú som pracovala veľa v&nbsp;reklamách. Samozrejme, že na kastingoch sa stretávate s&nbsp;inými herečkami, ktoré sú typologicky veľmi podobné, ako ste vy. S&nbsp;niektorými som sa po čase aj skamarátila. Keď sa dostanete do úzkeho výberu, máte radosť. Musíte sa však pripraviť aj na to, že je vždy možnosť, že si vyberú inú herečku. Niekedy stačí úplná maličkosť, ktorú neviete nijako ovplyvniť. Treba to prijať. Vtedy praktizujem pokoru a&nbsp;vysielam všetko dobré do vesmíru (do astrálu) a&nbsp;idem ďalej.

Roky som verila, že keď sa stanem úniovou herečkou, budem mať viac možností presadiť sa v&nbsp;televízii alebo vo filme. Keď sa to konečne stalo, na moje nemilé prekvapenie ma moja agentka, u&nbsp;ktorej som bola štrnásť rokov, prepustila s&nbsp;poznámkou, že už pre mňa nebude mať robotu. Úniové práce sú oveľa vyššie hodnotené a&nbsp;Holly­wood je preplnený známymi či menej známymi herečkami, ktoré čakajú na svoju šancu. Podľa mojej agentky som nemala šancu. Povedala: „Nikto vás nepozná a&nbsp;na vedľajšie postavy s&nbsp;ryšavými vlasmi vás nikto nezoberie.“ Rozlúčila som sa teda so starou známou agentkou a&nbsp;pobrala som sa ďalej. Zostala som pri divadle, zahryzla som sa do commedie dell’arte a&nbsp;do hodín spevu.

<strong>POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE</strong>

Napokon ste tam rozbehli kariéru v&nbsp;účtovníctve. Kto alebo čo vás k&nbsp;tejto práci priviedlo?

Účtovníctvu, i&nbsp;keď len okrajovo, som sa začala venovať už druhý rok po príchode do LA. Pracovala som pre firmu s&nbsp;autami, kde ma zasvätili do počítačov a&nbsp;finančných softvérov. Až po narodení môjho syna som si urobila certifikát a&nbsp;pracovala som na plný úväzok pre svojho partnera. Po rozvode som si založila vlastný biz­nis a&nbsp;začala som pracovať pre viacero firiem. Pred kovidom som mala sedemnásť klientov a&nbsp;darilo sa mi veľmi dobre. Dnes pracujem pre svoju klientelu na diaľku a&nbsp;som veľmi vďačná za túto možnosť.

Po návrate na Slovensko vás tunajšie produkcie začali rýchlo oslovovať. Keď sa pozriete na slovenskú filmovú a&nbsp;televíznu tvorbu dnes, vidíte posuny?

Áno, návratom domov sa mi obnovili staré vzťahy v&nbsp;divadle, v&nbsp;televíziách, vo filme, ale objavili sa aj nové ponuky. Som nadšená zo súčasnej novej vlny talentovaných a&nbsp;kreatívnych umelcov, ktorí nám prinášajú výnimočné diela.

Ktorý súčasný slovenský film alebo projekt vás v&nbsp;poslednom čase najviac zaujal?

Spomeniem len zopár, lebo zoznam je výnimočne dlhý. Obdivujem medzinárodné úspechy, ale aj pestrofarebnosť projektov môjho spolužiaka herca a&nbsp;režiséra Petra Bebjaka, tvorbu, odvahu a&nbsp;talent režisérky Mariany Čengel Solčanskej, kvalitný slovenský humor vo filme Invalid režiséra Jonáša Karáska, citlivý film Piargy od Iva Trajkova. Za povšimnutie stojí naša mladá generácia ako napríklad talentovaná Terezka Nvotová. V&nbsp;hudobnom svete môj absolútny favorit Lash &amp;&nbsp;Grey. A&nbsp;mojou veľkou slabosťou je pohybové divadlo Debris pod umeleckým vedením Jozefa Vlka a&nbsp;magickej Stanky Vlčekovej. Som rada, že do popredia sa dostáva aj dokumentárny film. Spomeniem len zopár významných mien, keďže každý z&nbsp;nich má za sebou niekoľko úspešných diel: Anna Grusková, Martin Šulík, Pavol Barabáš, Peter Kerekes, Ivan Vojtek.

Vaša kariéra je veľmi pestrá. Čo považujete za svoj najväčší úspech alebo moment, na ktorý ste najviac hrdá?

Spokojnosť herca je subjektívna. Ale diváci vám ukážu, ktorú postavu si najviac cenia. Objavuje sa mi často Karolína zo Ženského oddelenia s&nbsp;radošinským divadlom po boku pani Kolníkovej a&nbsp;pána Štepku v&nbsp;réžii Juraja Nvotu. Z&nbsp;nových projektov som sa potešila postave v&nbsp;nórsko-americkom filme mladej režisérky Dary Van Dusen Modlitba za zomierajúcich v&nbsp;obsadení s&nbsp;Johnnym Flynnom (Ripley –&nbsp;Net­flix) a&nbsp;Johnom C.&nbsp;Reillym (Letec, Gangy New Yorku) v&nbsp;produkcii Dyveke Bjørkly Graverovej (Najhorší človek na svete).

Keďže máte skúsenosti z&nbsp;práce v&nbsp;zahraničí, čo by ste poradili mladým hercom zo Slovenska, ktorí snívajú o&nbsp;hereckej kariére?

Povzbudzujem každého umelca, herca, ktorý má odvahu vycestovať za hranice našej krajiny a&nbsp;pracovať v&nbsp;cudzom jazyku. Je kľúčové nájsť si dobrého agenta a&nbsp;mať pripravený promo materiál (svoj <a rel="noopener" href="http://IMDB.com">IMDB.com</a> link, herecký reel, headshoty). Je dobre zabezpečiť si popri umeleckej činnosti vedľajší finančný príjem, ktorý mu umožní byť flexibilný, aby nemal stres z&nbsp;existenčných otázok. Preto je napríklad v&nbsp;Los Angeles každý čašník herec čakajúci na príležitosť. Ale čo je možno ešte dôležitejšie, aby bol vytrvalý, nebál sa byť originálny a&nbsp;pozitívny.

Pred odchodom do Ameriky v&nbsp;roku 1999 ste pracovali pre televíziu Markíza. Ako vnímate svoj návrat (cez seriál Druhá šanca) do tohto televízne prostredia?

V&nbsp;Druhej šanci som sa stretla s&nbsp;novými tvárami a&nbsp;hlavne s&nbsp;talentovanou produkciou.

Dostali ste príležitosť zahrať si „sekeru“ pani Šebestovú. Máte s&nbsp;ňou niečo spoločné alebo je táto postava vaším absolútnym opakom?

Je to milá otázka, na ktorú jednoducho odpoviem. Som pravým opakom Sabíny Šebestovej. Aj keď trochu prísnosti som sa musela naučiť pri svojom synovi. Dnes je to oveľa jednoduchšie, ale mali sme ťažšie obdobia, keď sa z&nbsp;neho stával muž.

Zaujímavé je, že ste nedostali rolu sestričky, prípadne lekárky, hoci sa v&nbsp;tejto profesii vyznáte. Zo zdravotníctva ste ešte pred hereckou kariérou po piatich rokoch odišli, pretože ste tam museli robiť všetko a&nbsp;bola to nezaplatená práca. Bohužiaľ, po rokoch sa situácia v&nbsp;zdravotníctve veľmi nezmenila. Aký je zdravotnícky systém v&nbsp;Amerike?

Pokiaľ chcete získať kvalitnú starostlivosť, musíte byť pripravená na vyššie výdavky ako skoro v&nbsp;každej kapitalistickej krajine. Je pravda, že úroveň zdravotníctva je skvelá, ale nie každý si ju môže dovoliť.

Aké ďalšie projekty na Slovensku ešte chystáte?

Teraz som dotočila dva projekty, takže mám oneskorené prázdniny. A&nbsp;tiež budem súčasťou seriálu Nemocnica na TV JOJ, kde si zahrám svokru Mariána Mitaša.

Plánujete aktuálne cestu do Ameriky? Nechýba vám večne slnečné počasie a&nbsp;usmiati ľudia alebo je mýtus, že Američania sú spokojnejší ako Slováci?

Vrátila som sa z&nbsp;LA začiatkom septembra. Bola radosť vidieť sa so synom a&nbsp;osláviť jeho dva­dsiate narodeniny. Veľmi som si užívala mierne podnebie, zatiaľ čo v&nbsp;Európe boli veľké horúčavy. Američania možno majú bližšie k&nbsp;všeobecnej spokojnosti, ale to nie je dôvod, prečo by mi mala chýbať ich mentalita. Čo sa týka počasia, celé roky mi chýbal v&nbsp;Kalifornii dážď a&nbsp;búrky. Takže si ich teraz doma užívam.

Priznávam však, že opäť premýšľam nad návštevou Los Angeles v&nbsp;novembri a&nbsp;decembri. Rada by som sa zúčastnila na nespočetných filmových premietaniach, keďže som bola vybraná ako porotkyňa pre 31. Annual SAG Award nominácie na hlavné a&nbsp;vedľajšie postavy.

Herečka Dagmar EDWARDS je po 23 rokoch opäť na Slovensku: Aký bol život v Amerike?

Výber pre vás

Herečka Dagmar EDWARDS je po 23 rokoch opäť na Slovensku: Aký bol život v Amerike?

Súvisiace články

Sagvan TOFI mal okrúhle narodeniny: Prečo neoslavuje a dokonca by ani vlastnú svadbu neprežil?

Herecká dvojica KOLESÁROVÁ a KŘÍŽ majú podobný osud: Odišli za veľkú mláku a rozbehli kariéru

Moderátor Marek POLOMSKÝ žije s rodinou na strednom Slovensku: Sťahovanie kvôli Teleránu?

Výber pre vás