redakcia

<p>Už je to vyše roka, čo si Aneta Parišková vypočula od lekárov dobré správy, a odvtedy sa ani na minútu nezastavila. Týždenníku <a href="https://sarm.pluska.sk/celebrity/foto-pariskova-exkluzivne-rok-chemoterapii-dalsi-boj-rakovinou/3" target="_blank" rel="noopener">Šarm</a> sa ju podarilo zastihnúť počas moderovania online diskusie Odhaľme rakovinu krvi, na ktorej EXKLUZÍVNE prezradila, ako žije.</p>
<h3>Patríte k&nbsp;tým šťastným pacientom, ktorým po náročnej liečbe lekári povedali dobré správy. Koľko času už odvtedy prešlo?</h3>
<p>Som rok v&nbsp;remisii. Slovo vyliečená nepoužívam, lebo táto choroba sa rada vracia, je to beh na dlhú trať. V&nbsp;každom prípade som už rok po liečbe a&nbsp;žijem, takže mám radosť.</p>
<h3>Badáte na sebe nejaké dôsledky vašej diagnózy, ktoré stále pretrvávajú?</h3>
<p>Áno, vlasy sa mi dávajú do poriadku len pomaly, nechty sú stále zničené a&nbsp;podobne. No a&nbsp;rýchlejšie sa mi „vybíjajú baterky“, už toľko nevládzem. Ale aj tak chcem žiť naplno. Keď nie na stodvadsať percent, tak aspoň na tých osemdesiat. (Smiech.)</p>
<h3>Pandémia skomplikovala liečbu mnohých chorôb, nielen rakoviny, a&nbsp;pacienti to mali o&nbsp;to ťažšie. Keďže ste sa v&nbsp;tomto období stali pacientkou aj vy, čo bolo pre vás najťažšie?</h3>
<p>Minulý rok som preležala v&nbsp;nemocnici veľa času, vlastne od apríla do septembra. Nemohli ma tam navštevovať moji chlapci ani moji rodičia. Som rada, že aspoň môj manžel Mirko mohol chodiť, i&nbsp;keď s&nbsp;obmedzeniami. Na vyšetrenia ma sprevádzať nemohol. Som však vďačná môjmu onkológovi, docentovi Ľubošovi Drgoňovi, že som mohla mať manžela aspoň na videu.</p>
<p>Chcel byť prítomný, keď mi pán docent vysvetľoval, ako bude vyzerať liečba, pýtal sa doplňujúce otázky. Neskôr mi chodil mávať aj so synmi pod balkón nemocnice. Je mi však veľmi ľúto, že sa kvôli kovidu u&nbsp;mnohých pacientov nepodarilo včas diagnostikovať rakovinu a&nbsp;nedostali včas potrebnú liečbu. To je veľmi smutné. Ja som vlastne mala veľké šťastie.</p>

<h3>Niektoré druhy rakoviny sú dedičné. Platí to aj o&nbsp;vašej diagnóze?</h3>
<p>Neviem. V&nbsp;prípade lymfómu sa hovorí skôr o&nbsp;životnom prostredí a&nbsp;strese. V&nbsp;našej rodine máme skôr srdcovo-cievne ochorenia, rakovinu doteraz nemal nikto. I&nbsp;keď paradoxne hneď po tom, ako som ukončila chemoterapiu, diagnostikovali lymfóm aj ďalšiemu členovi našej rodiny. Bol to pre mňa ďalší šok, veď má len 22 rokov. Našťastie, v&nbsp;máji ukončil liečbu a&nbsp;tiež je v&nbsp;remisii. V&nbsp;nemocnici navyše prekonal kovid, kde sa ním zrejme aj nakazil.</p>
<h3>Mnoho pacientov malo tú smolu, že sa nakazili práve v&nbsp;nemocnici...</h3>
<p>Práve preto som sa môjho onkológa pýtala na očkovanie. On mi v&nbsp;podstate už od januára hovoril, že sa mám dať zaočkovať čo najskôr. Prekvapilo ma to, keďže som pochybovala o&nbsp;tom, že si moje telo po chemoterapii dokáže vytvoriť protilátky. Ale docent Drgoňa ma ubezpečil, že aj nižšia hladina protilátok je lepšia ako žiadna, keďže patrím do vysoko rizikovej skupiny. V&nbsp;tom čase som na Slovensku nemala na očkovanie proti kovidu nárok, a&nbsp;tak som sa dala zaočkovať na Floride.</p>
<h3>Od začiatku o&nbsp;svojej chorobe hovoríte veľmi otvorene. Kde ste nabrali odvahu?</h3>
<p>Viete, keď som sa dozvedela, že mám rakovinu, psychicky som sa zložila. Taká je zrejme prvá reakcia väčšiny pacientov a&nbsp;ja som nebola výnimkou. Veľmi rýchlo som sa však pozbierala a&nbsp;rozhodla som sa, že sa nepoddám ani rakovine, ani nejakým chmúrnym náladám či depkám a&nbsp;že urobím všetko pre to, aby som sa vyliečila. Nechcelo sa mi s&nbsp;nikým rozprávať, no zároveň som sa nechcela úplne uzavrieť pred svetom, preto som sa rozhodla komunikovať len prostredníctvom sociálnych médií.</p>
<p><strong>Čo niesla Aneta počas choroby najťažšie sa dozviete na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Neoľutovali ste to?</h3>
<p>Vôbec nie. Cítila som veľkú podporu od ľudí a&nbsp;to bol balzam na moju dušu. Zároveň ma takto začali kontaktovať ľudia s&nbsp;podobnou diagnózou a&nbsp;s&nbsp;ich problémami. A&nbsp;ja som vtedy zabúdala na tie svoje. Viete, tým, že som o&nbsp;rakovine otvorene hovorila, som pomohla minimálne dvom konkrétnym pacientkam, takže to určite stálo za to.</p>
<p>Jedna sa nechcela liečiť, zľakla sa chemoterapie, nechcela ísť na vyšetrenie PET CT a&nbsp;som rada, že som ju nakoniec presvedčila. Potom sme si aj telefonovali, keď sme zhodou okolností ležali v&nbsp;nemocnici v&nbsp;susedných izbách. Druhá pacientka zase na základe môjho opisu symptómov navštívila lekára a&nbsp;tiež jej diagnostikovali lymfóm. Nič z&nbsp;toho by sa nebolo stalo, keby som o&nbsp;mojej diagnóze nerozprávala.</p>
<h3>Onkologickí pacienti majú možnosť dostať pomoc dôverníka, ktorý im pomôže vybaviť administratívu, obehať úrady, dohodnúť vyšetrenia, respektíve im vysvetlí, čo treba, kde hľadať či riešiť. Mali ste to šťastie mať takéhoto dôverníka aj vy alebo ste to všetko museli zvládnuť sama?</h3>
<p>Už niekoľko mesiacov som členkou združenia Lymfoma a&nbsp;Leukémia Slovensko (LyL). Práve členovia tohto združenia sa snažia pacientom takýto servis poskytnúť. Po všetkom, čo som si zažila, som sa aj ja rozhodla priložiť ruku k&nbsp;dielu a&nbsp;tiež pomáhať, ako len bude v&nbsp;mojich silách. Tí, ktorí majú rakovinu alebo majú niekoho blízkeho s&nbsp;týmto ochorením, môžu prísť na našu stránku, kde nájdu pomoc aj v&nbsp;podobe pacientskych dôverníkov. Jedným z&nbsp;nich je Laco Lekár, ktorý tu dnes s&nbsp;nami bol. Ja som si zisťovala a&nbsp;vybavovala potrebné veci sama. Určite by bolo jednoduchšie, keby som sa vtedy poradila so skúsenejšími.</p>

<h3>V&nbsp;čom by si mali dať pacienti poradiť?</h3>
<p>O&nbsp;mnohých veciach totiž človek nevie, zvlášť keď je v&nbsp;čerstvom šoku z&nbsp;diagnózy. Jednoducho človek nemá v&nbsp;danej chvíli kapacitu ešte aj rozmýšľať o&nbsp;tom, čo si potrebuje ísť vybaviť do sociálnej či zdravotnej poisťovne. Potrebuje sa predovšetkým zmieriť s&nbsp;diagnózou. Informovať sa o&nbsp;možnostiach liečby a&nbsp;vedľajších účinkoch.</p>
<p>Musí však riešiť aj to, z&nbsp;čoho bude žiť, či bude môcť ďalej pracovať. Treba si vybaviť preukaz ťažko zdravotne postihnutého a&nbsp;invalidný dôchodok. Pacient má problém vôbec fungovať, nie ešte riešiť takéto veci. Pacientsky dôverník je v&nbsp;tom chaose úžasný pomocník. Poradiť môžu nielen samotným pacientom, ale aj ich rodinným príslušníkom a&nbsp;priateľom.</p>
<h3>Keď sa už rozprávame o&nbsp;tých rodinných príslušníkoch; čo by ste im poradili, aby robili, a&nbsp;čo nerobili, keď chcú pomôcť? Sama najlepšie viete, čo vám bolo a&nbsp;čo nebolo príjemné.</h3>
<p>Predovšetkým treba poznať mieru, do akej prejavujeme pacientovi pochopenie, ľútosť či mu chceme všetko uľahčiť, pretože keď sa to preháňa, je to kontraproduktívne. Poviem pravdu, u&nbsp;mňa nastali momenty, že som jednoducho ani nechcela reagovať. Už som ani nechcela počuť prejavy ľútosti. V&nbsp;istom momente sa potrebujete naštartovať a&nbsp;nemyslieť neustále na to, že máte rakovinu, k&nbsp;ničomu dobrému to nevedie.</p>
<p>Aj preto som ďalej pracovala a&nbsp;riešila bežné veci, akoby mi nič nebolo. Rozhodla som sa hlavu zamestnávať niečím iným, nie tým, či umriem, či bude liečba účinná alebo myslieť na to, čo ma bolí, že nemám vlasy a&nbsp;podobne. Každému pomáha niečo iné. Mne napríklad veľmi pomáhal humor, dokonca aj ten čierny.</p>
<h3>Spomínali ste, že vo vašej rodine ste boli prvá s&nbsp;diagnózou rakovina. Mali ste vôbec nejaké skúsenosti s&nbsp;onkologickými pacientmi, kým ste boli ešte zdravá?</h3>
<p>Navštevovala som deti na detskej onkológii, nosila som im hračky, hrala som sa s&nbsp;nimi a&nbsp;žartovala, aj keď mi do smiechu vôbec nebolo. Nikdy nezabudnem, ako som pred mnohými rokmi išla navštíviť onkologickú pacientku, moju spolužiačku, obidve sme mali len dvadsaťsedem. Nevedela som, čo tam vlastne budem robiť, čo budem hovoriť.</p>
<p>Vtedy som intuitívne vycítila, že jej príliš nepomôžem, ak sa s&nbsp;ňou budem iba rozprávať o&nbsp;jej chorobe. Vedela som, že máme jednu vec spoločnú, že obe milujeme hru Scrabble v&nbsp;angličtine, a&nbsp;tak som tú hru zobrala a&nbsp;išla za ňou do nemocnice. Nakoniec som prišla a&nbsp;o&nbsp;jej chorobe sme sa vôbec nerozprávali. Len sme dve hodiny hrali Scrabble, hádali sa o&nbsp;slovíčka a&nbsp;bolo nám fajn.</p>
<h3>Pomáha takýto prístup každému pacientovi?</h3>
<p>Určite nie. Každý potrebuje niečo iné. Niektorí sa potrebujú zo svojej choroby aj „vyrozprávať“. Často sa stáva, že samotný pacient musí upokojovať a&nbsp;utešovať svoju rodinu. Aj ja som musela, hlavne moju mamu, ktorá kvôli mne veľa plakala. Je prirodzené, že v&nbsp;takých situáciách nevieme, čo robiť.</p>
<p><strong>Čo navždy zmenila rakovina v živote známej moderátorky, sa dozviete na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Čo v&nbsp;týchto situáciách najviac pomáhalo vám?</h3>
<p>Určite bolo pre mňa ohromné zistenie, koľko podpory od ľudí mám. Veľmi, veľmi mi pomohla podpora aj od neznámych ľudí, fanúšikov, za čo som veľmi vďačná. Taktiež keďže som veriaci človek, veľmi mi pomohol pocit, že sa za mňa ľudia modlia. Verím v&nbsp;silu modlitby, takže to je veľká pomoc. Pomohlo mi poznanie, že mám úžasného manžela, úžasné deti, celú rodinu, kolegov, priateľov.</p>
<h3>Aj vás niektorí prekvapili?</h3>
<p>Áno, môj šéf Rolo Kubina a&nbsp;kolegyňa Eva Nocarová, ktorí sa od začiatku zaujímali o&nbsp;môj zdravotný stav a&nbsp;liečbu. Eva mi pravidelne volala, písala, povzbudzovala ma. Mala prehľad o&nbsp;tom, kedy mám jednotlivé cykly chemoterapie. Po prvej chemoterapii sme sa dohodli, že po každom cykle pôjdeme do reštaurácie na chobotnicu. Bol to taký rituál a&nbsp;ona, tak ako sľúbila, si na mňa vždy našla čas.</p>
<p>Veľmi veľa to pre mňa znamenalo a&nbsp;nikdy na to nezabudnem. Určite ma prekvapil aj môj manžel, ktorý keď sa dozvedel, že mám rakovinu, za štyri dni prišiel z&nbsp;USA. Napriek ťažkej situácii a&nbsp;naozaj veľmi náročnému cestovaniu a&nbsp;postaral sa o&nbsp;mňa aj o&nbsp;deti. Vtedy som si povedala, že mám skutočne dobrého manžela, ktorý mi svoju lásku dokazuje nielen slovami, ale predovšetkým činmi.</p>
<h3>S&nbsp;manželom sa aj po rokoch zjavne veľmi milujete. Ako si vo vzťahu udržiavate iskru?</h3>
<p>Robíme spolu bláznivé veci ako napríklad skákanie v&nbsp;daždi, jazdenie na motorke, bicyklovanie, potápanie atď. Robíme si zo seba žarty, lebo humor je vo vzťahu dôležitý, a&nbsp;vážime si jeden druhého. Obaja sme vždy pripravení na akékoľvek dobrodružstvá a&nbsp;snažíme sa robiť čo najviac vecí spolu.</p>

<h3>Napríklad?</h3>
<p>Tak napríklad mi kúpil na narodeniny elektrobicykel. Hľadal spôsob, ako by sme mohli spolu chodiť na cyklovýlety napriek tomu, že ja už toľko nevládzem a&nbsp;on je vášnivý cyklista, dokonca bývalý pretekár. Keď už nevládzem šliapať, elektrina to urobí za mňa a&nbsp;všetci sme spokojní. Ja sa teším, že som na čerstvom vzduchu a&nbsp;športujem v&nbsp;rámci svojich možností, a&nbsp;on má zase dobrý pocit, že sa bicyklujeme spolu a&nbsp;ja mu nielenže stíham, ale zároveň sa nemusí báť, že niekde odpadnem.</p>
<h3>Čo si na ňom vážite najviac?</h3>
<p>Mirko je neuveriteľne šikovný a&nbsp;múdry človek a&nbsp;čoho sa dotkne, to mu vyjde. Pracuje ako ítečkár, ale dokáže si dať aj montérky a&nbsp;urobiť akékoľvek manuálne práce vrátane domácich prác a&nbsp;varenia. Vie si so všetkým poradiť, všetko zariadiť. Môžem sa na neho spoľahnúť. Viackrát dokázal, že sa vie postarať nielen o&nbsp;mňa, ale aj o&nbsp;chlapcov v&nbsp;mojej neprítomnosti. Má zlaté ruky, zlatú myseľ a&nbsp;zlaté srdce.</p>
<h3>Aké sú vaše plány do budúcnosti?</h3>
<p>Do budúcnosti? Viete, rakovina človeku prinesie do života veľa negatív, veľa trápenia, veľa bolesti. Na druhej strane si dokážete viac vychutnať každý jeden deň, pretože definitívne prestanete brať život ako samozrejmosť. Začnete viac myslieť na seba, začnete viac rozlišovať, čo je dôležité a&nbsp;čo nie. Myslím, že to mnohým zdravým ľudom chýba. Som vďačná už len za to, že sa ráno zobudím, že môžem vyobjímať mojich milovaných, ísť do práce. Takže môj plán do budúcnosti je vlastne veľmi jednoduchý. Dožiť sa ďalšieho dňa, užiť si ho naplno a&nbsp;tešiť sa zo života.</p>

<p><strong>Zdroj: <a href="https://sarm.pluska.sk/celebrity/foto-pariskova-exkluzivne-rok-chemoterapii-dalsi-boj-rakovinou/3" target="_blank" rel="noopener">Šarm</a></strong></p>

Aneta Parišková je už rok po liečbe: Čo radí pacientom s rovnakou diagnózou?

Výber pre vás

Aneta Parišková je už rok po liečbe: Čo radí pacientom s rovnakou diagnózou?

Súvisiace články

Hana Zagorová sa po náročných chvíľach opäť ukázala v spoločnosti: Veď vyzerá...

Lukáš Latinák prehovoril o ťažkom období: Nikdy by som si nebol pomyslel, že...

Moderátori šou PEČIE CELÉ SLOVENSKO: Na kastingu to iskrilo

Výber pre vás