Jana Homolová

Zastávate dôležité miesto vo vedení Evanjelickej cirkvi augsbur­ského vyznania (ECAV) na Slovensku. Boli ste ako prvá žena zvolená za jej generálnu dozorkyňu. V&nbsp;jednom rozhovore ste povedali, že v&nbsp;cirkvi ste aktívna 20&nbsp;rokov. Spomeniete si ešte na svoje začiatky?

K&nbsp;viere som bola vedená od detstva. Napriek tomu, že to boli časy socializmu, snažili sme sa celá rodina aktívne zúčastňovať na všetkých podujatiach, ktoré boli v&nbsp;tom čase možné. A&nbsp;nebolo to vždy také slobodné a&nbsp;otvorené ako teraz. Osobným príkladom viery, ako som už viackrát spomenula, bola moja stará mama, jednoduchá dedinská žena, ktorá žila skutočný osobný vzťah s&nbsp;Bohom. Svojím osobným živým príkladom vydávala to najúprimnejšie svedectvo.

Zastávate najvyššiu funkciu, v&nbsp;ktorej môže byť laický člen cirkvi. Mohli by ste bližšie opísať štruktúru evanjelickej cirkvi a&nbsp;konkrétne aj svoje umiestnenie v&nbsp;rámci nej?

Evanjelická cirkev má na prvý pohľad možno komplikovanú štruktúru, lebo je až štvorstupňová. Základom sú cirkevné zbory v&nbsp;jednotlivých mestách a&nbsp;dedinách (ako sú v&nbsp;katolíckej cirkvi farnosti). Aktuálne máme 317&nbsp;cirkevných zborov. Tie sa zlučujú do seniorátov, čo sú väčšie (regionálne) celky, je ich štrnásť. V&nbsp;rámci nich zbory najbližšie spolupracujú vo všetkých oblastiach cirkevného života, stretávajú sa na podujatiach, majú svoje vnútromisijné, modlitebné či iné spoločenstvá. Týchto štrnásť seniorátov je rozdelených do dvoch dištriktov – východného a&nbsp;západného, ktoré spolu tvoria celú evanjelickú cirkev.

Na všetkých úrovniach správy stojí v&nbsp;ECAV dvojčlenné predsedníctvo (volené členmi príslušnej úrovne), jeden z&nbsp;radov duchovných (farárov) a&nbsp;jeden z&nbsp;neordinovaných (laikov). Obaja sú rovnocennými štatutárnymi zástupcami, pričom konajú spoločne (nie každý samostatne), takže potrebujú pri rozhodnutiach nájsť konsenzus. Ja som aktuálne na najvyššej celocirkevnej pozícii a&nbsp;spolu s&nbsp;generálnym biskupom tvoríme predsedníctvo evanjelickej cirkvi.

Bola to náročná cesta až k&nbsp;tejto pozícii?

Prešla som cirkevnými funkciami na všetkých úrovniach od cirkevného zboru cez seniorát, dištrikt až po súčasnú celocirkevnú pozíciu generálnej dozorkyne. Môže to vyznieť, že som „cirkevná karieristka“. (Smiech.) Ale na každej zo spomínaných pozícií som mala možnosť získať cenné skúsenosti, ktoré mi aj teraz pomáhajú pozerať sa na veci z&nbsp;rôznych uhlov pohľadu. Pomohlo mi to spoznať prácu všetkých úrovní, čím žijú, čo ich teší, ale aj čo ich trápi. Ja túto pozíciu nevnímam ako nejaký honor, ale predovšetkým ako službu.

Čo si môže bežný človek pod pojmom generálna dozorkyňa predstaviť? O&nbsp;čom všetkom máte právomoc rozhodovať?

Bežnému človeku môže pri tomto pojme napadnúť všeličo. (Smiech.) A&nbsp;uznávam, že ten názov neznie veľmi lichotivo. V&nbsp;zahraničných evanjelických cirkvách sa táto pozícia nazýva väčšinou generálny inšpektor, čo je možno aspoň o&nbsp;kúsok výstižnejšie pomenovanie. Dozorca má v&nbsp;rámci svojho postavenia na starosti najmä organizačno-ekonomickú časť, čo je obsiahla agenda, do ktorej spadá hospodárenie, nakladanie s&nbsp;majetkom, personálno-mzdová oblasť, legislatívne a&nbsp;interné predpisy a&nbsp;tak ďalej. Ale nedá sa od toho oddeliť ani misijná práca, vzdelávanie či sociálna služba, lebo ako som už spomenula, predsedníctvo rozhoduje spoločne, takže všetky záležitosti riešime spolu s&nbsp;generálnym biskupom. Nič nie je výslovná kompetencia jedného alebo druhého.

<strong>POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE</strong>

FOTKY ZO SLÁVNOSTI CEREMÓNIE NÁJDETE V GALÉRII

Aké plány máte s&nbsp;nástupom do tejto funkcie? Čo by ste chceli zmeniť, vylepšiť, na čo by ste sa chceli zamerať?

Keby som to začala menovať, ten zoznam by bol veľmi dlhý, ale spomeniem aspoň niektoré veci, ktoré riešim aktuálne ako prioritné. Vnímam, že v&nbsp;niektorých oblastiach sme troška zastali v&nbsp;čase. V&nbsp;organizačnej oblasti sa to týka najmä využívania digitalizácie a&nbsp;automatizácie, elektronických komunikačných nástrojov, ktoré pomáhajú prácu urýchliť, zefektívniť a&nbsp;tým šetriť personálne kapacity, respektíve môcť ich využiť v&nbsp;iných činnostiach. Našou snahou je byť transparentnejší nielen vnútri cirkvi, ale aj voči spoločnosti, ktorá má často skreslené alebo neúplné informácie o&nbsp;financovaní cirkvi –&nbsp;je všeobecná predstava, že štát financuje cirkev, pritom skutočnosť je tá, že štát iba čiastočne prispieva na činnosť, najmä na personálne náklady duchovných, ale celá prevádzka kostolov, ostatných cirkevných budov či naša misijná činnosť je financovaná z&nbsp;darov veriacich. V&nbsp;rámci služby v&nbsp;cirkvi potrebujeme aktívnejšie zapájať neordinovaných pracovníkov, aby nemusel všetko riešiť iba sám farár, lebo je to náročné, unavujúce a&nbsp;negatívne sa to odzrkadľuje na živote a&nbsp;rozvoji cirkevných zborov. To si vyžaduje aktívnu podporu dobrovoľníckej činnosti a&nbsp;priebežné vzdelávanie týchto ľudí. Mať aktívne tímy dobrovoľníkov je nevyhnutné pre tú najdôležitejšiu časť, ktorou je misijná práca. Práve tu by sme chceli viac rozvinúť službu v&nbsp;nemocniciach, prácu s&nbsp;marginalizovanými skupinami, ľuďmi bez domova či inými znevýhodnenými skupinami.

Ako sme už spomenuli, ste prvá žena v&nbsp;tejto funkcii. Je to v&nbsp;rámci evanjelickej cirkvi, kde bežne fungujú farárky, až také nezvyčajné?

V&nbsp;evanjelickej cirkvi nie je služba žien až taká výnimočná. S&nbsp;odľahčením hovorievam, že cirkev „držia ženy“. Vidieť to najmä pri návštevnosti kostolov či pri rôznych podujatiach, kde väčšinu tvoria ženy. V&nbsp;duchovnej službe (na mieste farárok v&nbsp;cirkevných zboroch) máme takmer polovicu žien. Ale na vyšších stupňoch organizačnej štruktúry sa počet žien postupne znižuje. Napríklad v&nbsp;najvyššom výkonnom grémiu (generálnom presbyterstve), ktoré má šestnásť členov, je okrem mňa iba jedna žena. Tento stav asi kopíruje celkový stav v&nbsp;spoločnosti vychádzajúci z&nbsp;historických tradícií, keď na vyšších pozíciách v&nbsp;rôznych sférach nie je toľko žien ako mužov. Je to sčasti spôsobené tým, že ženy, najmä pokiaľ majú malé deti, sa chcú viac venovať rodine. A&nbsp;sčasti to môže byť ovplyvnené nedôverou žien vo svoje schopnosti, v&nbsp;možnosti uplatniť sa rovnocenne s&nbsp;mužmi na akejkoľvek pozícii.

Čo podľa vás prináša ženský rozmer do fungovania cirkvi?

Ženský rozmer prináša iné prístupy a&nbsp;pohľady na riešenie mnohých situácií. Najmä v&nbsp;samotných cirkevných zboroch, pri práci s&nbsp;deťmi, so ženami či seniormi. Nechcem sa nijako dotknúť mužov, ale ženy sú v&nbsp;tomto smere empatickejšie, prirodzene ľahšie rozpoznajú emócie, sú súcitnejšie. To je veľká výbava darov, ktoré majú ženy a&nbsp;ktorými môžu byť veľmi prospešné a&nbsp;užitočné aj pri práci v&nbsp;cirkvi.

Je táto práca časovo náročná? Ako toto vaše nové pôsobenie vníma rodina?

Je to dosť časovo náročné, lebo na tejto najvyššej celocirkevnej úrovni je veľa oblastí, ktorým sa potrebujeme venovať. Nie je to len vnútri cirkvi, lebo sú to aj vzťahy so štátnou správou, s&nbsp;ostatnými cirkvami na Slovensku a&nbsp;takisto vzťahy so zahraničnými partnerskými organizáciami. Tejto práci sa môžem venovať len s&nbsp;veľkou dávkou pochopenia a&nbsp;tolerancie najmä zo strany manžela (keď v&nbsp;domácnosti často nefunguje všetko tak, ako by malo), ale aj zvyšnej časti rodiny, keď nemám až toľko času na návštevy a&nbsp;stretávanie. Ale od všetkých cítim podporu, za čo som im veľmi vďačná.

Veľká noc je najväčším sviatkom v&nbsp;živote veriacich ľudí, napriek tomu býva toto obdobie menej obľúbené ako Vianoce. Veľká noc človeka núti hlbšie sa zamyslieť, reflektovať svoje vnútro, možno viac odpúšťať. Ako ju vnímate a&nbsp;prežívate vy osobne?

Vianoce sa viac propagujú komerčne aj marketingovo, spájajú sa s&nbsp;darčekmi, preto sa asi tešia väčšej popularite. Spájajú sa s&nbsp;narodením „dieťatka“, čo je vždy príjemná, milá a&nbsp;radostná udalosť aj v&nbsp;bežnom živote. Veľká noc sa väčšine bežných ľudí spája so smutnou udalosťou –&nbsp;s&nbsp;ukrižovaním a&nbsp;so smrťou. Aj keď po nej nasleduje radostná udalosť vzkriesenia, to už ľudia svojím racionálnym uvažovaním nevedia pochopiť (považujú to za nemožné). Ale v&nbsp;živote kresťana, veriaceho človeka aj mňa osobne je práve táto kontroverzia smrti a&nbsp;vzkriesenia dôležitým uistením, že život víťazí nad smrťou, nech máme akékoľvek trápenie, bolesti, prežívame straty, že to nebude tak navždy. Keď kráčame s&nbsp;Ježišom, jemu veríme a&nbsp;dôverujeme, môžeme, obrazne povedané, všetky svoje ťažkosti zložiť pod jeho kríž na Golgote a&nbsp;staneme sa víťazmi života s&nbsp;ním.

Podľa výsledkov sčítania ľudu na Slovensku z&nbsp;roku 2021 je evanjelické vyznanie z&nbsp;hľadiska početnosti na druhom mieste s&nbsp;5,3&nbsp;percentami, čo predstavuje asi 287-tisíc obyvateľov. Vidíte v&nbsp;kostoloch záujem o&nbsp;duchovno a&nbsp;duchovné témy aj u&nbsp;mladých ľudí? Majú záujem nielen sa k&nbsp;viere prihlásiť, ale ju aj praktizovať?

Aj toto je jedna dôležitá oblasť, ktorej sa treba intenzívne venovať, lebo vidíme podľa štatistík v&nbsp;sčítaní, ale aj podľa našej internej evidencie členov, že počty klesajú. Je to všeobecný jav pri&nbsp;„tradičných cirkvách“, ale s&nbsp;tým sa určite nemôžeme uspokojiť a&nbsp;len smutne to konštatovať. Je to veľký priestor na sebareflexiu, aby sme hľadali odpovede na otázky, prečo k&nbsp;tomu dochádza a&nbsp;čo by sme mali zmeniť. Týka sa to predovšetkým mladých ľudí, ktorí aj keď majú záujem o&nbsp;duchovné témy, radi sa stretávajú v&nbsp;rôznych spoločenstvách, ale v&nbsp;rámci klasických bohoslužieb sú ich počty minimálne. Ďalšou skutočnosťou, ktorá aktuálne výrazne ovplyvňuje návštevnosť kostolov, je postkovidová doba, keď počas pandémie si ľudia akoby odvykli od živého spoločenstva, stačí im pozrieť si bohoslužby v&nbsp;televízii alebo na webe. Toto je nový problém, s&nbsp;ktorým nikto nemá skúsenosť ani návod, ako to riešiť.

Od ľudí často počujem tvrdenie, že evanjelická cirkev je v&nbsp;rámci „tradičných cirkví“ modernejšia, progresívnejšia ako tie ostatné. Aký je váš názor?

Aj evanjelická cirkev sa vo veľkej miere považuje za tradičnú cirkev, kde na niektorých miestach, v&nbsp;niektorých regiónoch stále pretrvávajú silné tradície. Nevedia si napríklad predstaviť v&nbsp;kostole tlieskať alebo používať iné hudobné nástroje ako organ. Ale nemôžeme žiť iba z&nbsp;tradícií a&nbsp;histórie. Je potrebné viac sa prispôsobiť súčasnému svetu, ale nie v&nbsp;obsahu Božej zvesti, tá je platná stále rovnako, ale vo forme, ako toto posolstvo prinášame. Mali by sme hľadať formy, ktoré sú dnes aktuálne a&nbsp;dokážu sa dostať k&nbsp;čo najširšiemu publiku, napríklad aj využívaním sociálnych sietí, informačných kanálov, podcastov a&nbsp;iných moderných foriem komunikácie. Musíme troška vyjsť zo svojej komfortnej zóny, zaužívanej počas dlhých rokov, aby sme sa nezatvárali iba v&nbsp;kostoloch, ale prinášali evanjelium aj na netradičných miestach a&nbsp;netradičnou formou.

Čo pre vás osobne viera znamená? Prečo ste ochotná obetovať voľný čas práve lepšiemu fungovaniu ECAV a&nbsp;akými spôsobmi si pestujete vy osobne vzťah k&nbsp;Bohu?

Viera je pre mňa najväčšou životnou istotou. Je to vzťah s&nbsp;Bohom, ktorý ma každý deň uisťuje o&nbsp;svojej dobrote a&nbsp;bezpodmienečnej láske. Je to ako vzťah malého dieťaťa k&nbsp;svojmu otcovi alebo mame. Dieťa plne dôveruje rodičom, vie, že za nimi môže vždy prísť, že ho chránia a&nbsp;robia to, čo je preň najlepšie, aj keď nie vždy rozumie ich konaniu. Aj ja viem, že môžem k&nbsp;Bohu kedykoľvek prísť a&nbsp;v&nbsp;modlitbe sa s&nbsp;ním rozprávať, že ma vypočuje. A&nbsp;takisto viem, že mi v&nbsp;živote dal veľa požehnania a&nbsp;darov. Preto aj z&nbsp;pocitu vďačnosti som sa rozhodla pre túto službu, aby som mohla svoje schopnosti využiť pre rozvoj cirkvi.

Ako získala Renáta VINCZEOVÁ významnú pozíciu v evanjelickej cirkvi? Posolstvo od Vinczeho mamy

Výber pre vás

Ako získala Renáta VINCZEOVÁ významnú pozíciu v evanjelickej cirkvi? Posolstvo od Vinczeho mamy

Súvisiace články

Čo je základom jej života? MONIKA BEŇOVÁ to pochopila po dvoch rozpadnutých manželstvách

Beňová svojho syna vypiplala: Mladé ženy darmo očakávajú, že ich muži urobia niečo sami

Herec Marián MIEZGA odkryl v rozhovore svoje súkromie aj lákavú ponuku: Čomu neodolal?

Výber pre vás