Monika Beňová po dvoch rozvodoch pochopila, čo je základom jej života

Beňová svojho syna vypiplala: Mladé ženy darmo očakávajú, že ich muži urobia niečo sami

Monika Beňová v tom má jasno! TOTO odkazuje ženám, ktoré chcú byť dokonalé vo všetkom

Jana Homolová

Mám pocit, že až posledné roky sa omnoho viac vo verejnom priestore hovorí o&nbsp;ženskej sile. O&nbsp;tom, čo všetko okrem zamestnania a&nbsp;výchovy detí musíme zvládať. Ako to vnímate vy?

Aj v&nbsp;minulosti bolo prirodzené, že ženy toho zvládali veľmi veľa. Moja mama pracovala, moja babička mala dokonca tri práce, pretože vo svojich tridsiatich rokoch ovdo­vela a&nbsp;musela sa postarať o&nbsp;tri dcéry. V&nbsp;našej rodine bola práca žien v&nbsp;kombinácii so starostlivosťou o&nbsp;deti a&nbsp;domácnosť absolútne zosúladená. Vo všeobecnosti sa však kombinácia všetkých ženských povinností vnímala v&nbsp;spoločnosti ako samozrejmosť. Keď sa v&nbsp;kalendári dostavil 8. marec, napísalo sa pár oslavných článkov na našu adresu, ale po zvyšok roka sa o&nbsp;tejto téme nahlas nehovorilo. Preto je dobré, že v&nbsp;súčasnosti sa vytvára omnoho väčší priestor, aby sa diskutovalo o&nbsp;tom, čo všetko má žena ako matka, zamestnankyňa zvládať.

Osobne som vo vlastnej rodine mala veľmi dobré vzory, aj keď paradoxné je, že jedna moja babička (ako som už spomínala) mala tri zamestnania, druhá babička nepracovala vôbec. Videla som, ako fungujú obe možnosti, a&nbsp;musím povedať, že som vždy inklinovala k&nbsp;tej aktívnej alternatíve. Tým chcem zároveň povedať, že aj dnes sú medzi nami ženy, ktoré sa rozhodnú starať o&nbsp;domácnosť, o&nbsp;výchovu detí (ak má manžel zamestnanie, ktoré im dovoľuje nepracovať). A&nbsp;opäť je dobré, že v&nbsp;spoločnosti sa vytvára pomerne veľký priestor na otvorenú diskusiu o&nbsp;tom, že aj táto práca je vlastne prácou. To koniec koncov veľmi dobre vie každá žena, ktorá chodí do zamestnania a&nbsp;zároveň má doma rodinu. Po práci (napriek tomu, že je rovnako unavená ako jej partner) podáva doma druhý výkon. Ten sa týka detí, pomoci s&nbsp;domácimi úlohami, napĺňania chladničky, varenia, upratovania, prípadne prípravy jedla na ďalší deň. 

Keď o&nbsp;tom hovoríme, mnohým ženám tým môžeme dodať viac sebavedomia, dôvery. Môže ich to vyviesť z&nbsp;pocitov nedostatočnosti, z&nbsp;pocitu, že by mali robiť v&nbsp;živote ešte niečo viac. Prípadne to môže ženám pomôcť v&nbsp;tom, aby povedali partnerovi: Pozri sa, do práce chodíme obaja, deti máme spoločné, preto by sme si prácu v&nbsp;domácnosti mali podeliť.

MONIKA BEŇOVÁ ŠOKOVALA VZHĽADOM! FOTO V GALÉRII

Ženy mávajú pocit, že všetko musia zvládnuť samy, a&nbsp;boja sa občas požiadať o&nbsp;pomoc.

V&nbsp;tejto súvislosti môžu zohrať významnú úlohy ženy, ktoré voláme svokry. (Úsmev.) Tie by totiž mali stáť na strane ženy, teda svojej nevesty. Nepodrývať jej sebavedomie tým, že budú komentovať deti (vnúčatá), ktoré „nič“ nevedia, že domácnosť nefunguje podľa ich predstáv… Aj svokry by mali byť nápomocné a&nbsp;mladú rodinu posmeliť napríklad slovami: To, že nemáš utretý prach, vôbec nenásobí ani nedelí váš život… Kašli na to! Hlavné je, že ste doma spokojní a&nbsp;šťastní…

A&nbsp;v&nbsp;druhom rade aj samotné ženy by mali prestať byť na seba také náročné. Keď občas vidím mladé kočky tridsiatničky, mám pocit, že chcú byť dokonalé vo všetkom. Dieťa chodiace, bez cumľa, odplienkované pomaly do roka a&nbsp;pol a&nbsp;rýchlo späť do práce… Nebuďme na seba také náročné a&nbsp;užime si ten náš život!

Ešte ostanem pri téme požiadania o&nbsp;pomoc. Poznám mnohé ženy, ktoré ju od partnera očakávajú, ale nepovedia mu to a&nbsp;potom sú sklamané, keď niečo neurobil.

Ale ten muž to nevie. Keďže mám 34-ročného syna, presne viem, že som ho vychovala ako iné starostlivé mamičky. Takí synovia mali všetko pripravené od raňajok cez obedy až po večere. A&nbsp;keď títo chlapci vstúpili do vzťahov, žiaľ, boli nepripravení. Mladé ženy následne darmo očakávajú, že ich muži urobia niečo sami. O&nbsp;tom sa s&nbsp;nimi treba porozprávať, vysvetliť im to. Taký rozhovor by však mal prísť ešte v&nbsp;čase, keď sú na to obe strany pripravené. Hlavne bez stresu a&nbsp;výčitiek.

Aká je svokra? Rozhovor pokračuje na ďalšej strane.

Vy fungujete nielen ako mama, partnerka, ale už aj ako babička a&nbsp;svokra. Keď už sme spomenuli svokry, aká ste svokra?

Túto rolu zažívam ešte krátko, ale naozaj sa snažím byť takou svokrou, akú som ja vždy chcela mať. V&nbsp;prvom rade sa snažím prísť na návštevu k&nbsp;synovi a&nbsp;neveste s&nbsp;dobrou náladou, a&nbsp;čo je dôležité, nekontrolujem, nezisťujem, nepýtam sa, čo varili či upratali, čo budú robiť… Zároveň sa im absolútne nestarám do výchovy dieťaťa. Ak sa ma chce moja nevesta niečo v&nbsp;súvislosti s&nbsp;tým opýtať, veľmi rada jej poradím, ale nikdy netvrdím, že môj spôsob je jediný správny. Myslím, že aj preto máme úžasný vzťah. Svoju nevestu si veľmi vážim, je to veľmi šikovné, múdre žieňa a&nbsp;som rada, že si ju môj syn zobral. Je skvelá mamina a&nbsp;napríklad to, že je vegetariánka, vyriešili doma tak, že sa naučila variť pre syna aj mäso. Zdôrazňujem, že toto si medzi sebou dohodli. A&nbsp;v&nbsp;domácnosti majú všetko presne podelené a&nbsp;funguje im to. (Úsmev.)

Predpokladám, že aj u&nbsp;vás doma máte s&nbsp;partnerom podelené povinnosti.

Áno, inak by to ani nešlo. Väčšinou sa vraciam zo Štrasburgu vo štvrtok večer a&nbsp;napriek tomu, že podstatnú časť týždňa strávil Ľuboš s&nbsp;Lejkou, keď na mne vidí, že som absolútne vyšťavená, nikdy nepovie, aby som ju uložila ja. Zoberie ju, oblečie do pyžamka, umyje jej zúbky, ja jej dám len pusu a&nbsp;on ju ide uložiť. Ale toto si treba vykomunikovať hneď na začiatku, a&nbsp;pokiaľ máte empatického partnera, okamžite vycíti, že ste vyčerpaná, a&nbsp;nebude čakať, kým niečo urobíte, ale zdvihne sa zo stoličky a&nbsp;urobí to za vás.

Pôsobíte v&nbsp;sfére mnohých silných žien. Je pre vás nejaká konkrétna vzorom?

Mojimi vzormi boli jednoznačne moja mama a&nbsp;babička. Žiadna iná žena, ktorú som za svoj život stretla, ich ani nedobiehala. 

Napriek tomu, že moja mama vyrastala ako polosirota (vychovávaná len mamou), paradoxne, naša rodina bola patriarchálna. Ona bola presne tá žena, ktorá v&nbsp;domácnosti robila absolútne všetko. Keď som mala sedemnásť rokov, pamätám si, ako odišla prvýkrát na liečenie. Môj otec vtedy prišiel za mnou a&nbsp;spýtal sa, či neviem, kde sú šálky na čaj. (Smiech.) Napriek tomu mama svoju úlohu v&nbsp;domácnosti zvládala s&nbsp;dokonalou ľahkosťou a&nbsp;bola tak spokojná. Čitateľkám by som však chcela zdôrazniť, že vtedy bola úplne iná doba. Dnes je všetko omnoho náročnejšie a&nbsp;nie je hanba požiadať o&nbsp;pomoc.

A&nbsp;čo ženy ako zamestnankyne? Veľa sa hovorí o&nbsp;tom, že v&nbsp;porovnaní s&nbsp;mužmi na rovnakých pozíciách stále nedosahujú rovnaký plat ako oni.

Na toto sa treba pozrieť z&nbsp;viacerých rovín. Prvá rovina je tá, že u&nbsp;nás na Slovensku v&nbsp;zamestnaniach, ktoré sú menej ohodnotené, prevažne pracujú ženy. To sú sektory ako školstvo, sociálna práca, zdravotníctvo… Teraz mám na mysli zdravotný personál, pretože lekárka zarába rovnako ako lekár, ale zdravotnícky personál, kde je prevaha žien, má úplne iný príjem. To isté platí v&nbsp;školstve. Prečo tam pracuje nedostatok mužov? Lebo sú tam nízke príjmy. Keby žena takého muža odišla na materskú, jeho príjem by sa stal nosným a&nbsp;zamestnaný v&nbsp;školstve alebo v&nbsp;sociálnej oblasti by rodinu neuživil. 

Druhý faktor je samotné rozhodnutie danej ženy budovať si kariéru. Napríklad v&nbsp;Španielsku prijali zákon, že v&nbsp;riadiacich orgánoch spoločností musí byť 40 percent žien. Na Slovensku je však mnoho šikovných žien v&nbsp;riadiacich orgánoch. Za seba musím povedať, že držím palce každej žene, ktorá sa rozhodne pre riadiacu funkciu, ale musí si byť vedomá toho, že príde o&nbsp;veľa času, ktorý by inak venovala svojej rodine. Každej žene, ktorá má vyššie postavenie alebo je v&nbsp;politike, vzťahy zväčša neprežijú. Je to náročné, lebo partneri očakávajú, že domácnosti a&nbsp;rodine sa bude do určitej miery aj tak venovať.

Ja som vlastne tento modus vivendi (podmienky spolunažívania, pozn. red.) objavila až po päťdesiatke. Aj mne sa predtým rozpadli dve manželstvá. Až v&nbsp;tomto veku som si uvedomila, že nemusím mať najvyššiu funkciu, lebo ju pre svoj vnútorný pocit naplnenia ambícií nepotrebujem. Dnes by som nechcela byť ani ministerka, ani predsedníčka parlamentu, ani prezidentka, lebo pre mňa je moja dcéra najviac. Práca ma, samozrejme, baví, no môj základ je rodina. Rozumiem však ženám, ktoré majú tridsať-štyridsať a&nbsp;pocit, že dobyjú svet a&nbsp;všetko zvládnu. Treba si však uvedomiť, čo všetko tomu treba obetovať.

Čo odkazuje všetkým ženám sa dozviete na nasledujúcej strane.

Stále hovoríme o&nbsp;tom, že žena sa pre niečo rozhodne, a&nbsp;to aj dosiahne. Myslíte, že sme ako spoločnosť dospeli tak ďaleko, že pre svoje kvality dostane žena riadiacu funkciu a&nbsp;majiteľ firmy nerieši, keď na určitý čas z&nbsp;práce vypadne napríklad pre materské povinnosti, že ju skrátka uprednostní pred mužským kandidátom?

Na toto neviem úplne odpovedať, lebo som sa nikdy nestretla so ženou, ktorá by takej situácii čelila. Viem, že pri odchode na materskú dovolenku vám do určitého času pracovné miesto podržia. Ak daná žena tento čas prešvihne, z&nbsp;pracovného kola vypadáva, napriek tomu si myslím, že jej nič neutečie. Pokiaľ ešte chce zostať pri svojom dieťati, nech to urobí a&nbsp;nájde si neskôr inú prácu. Alebo ak chce pracovať, stále sú možnosti dať dieťa do jaslí alebo škôlky. Vždy ide o&nbsp;individuálny pocit a&nbsp;rozhodnutie danej ženy, za ktoré sa netreba ospravedlňovať ani mať výčitky. Vy sama musíte vedieť najlepšie, čo je dobré pre vaše dieťa aj pre vás. Ja sa riadim podľa hesla „ži aj pre seba“. Takže ak žena cíti, že do práce ísť chce, jej dieťa ten čas bez problémov v&nbsp;jasliach prežije.

Ako europoslankyňa ste mali materskú dovolenku pol roka, ale kovid „dopomohol“ k&nbsp;tomu, že pri dcére ste mohli zostať dlhšie. Ako si teraz Lea zvyká, keď ste mimo domu?

Na začiatku mi bolo veľmi ľúto, že som musela od nej odísť. Dokonca som mala pocit, že mi to je ľúto viac ako jej. Teraz, keď je trošku staršia, vidím, že spozornie, keď niekam odchádzam. Na druhej strane sa vždy veľmi teší, keď sa vrátim, ale pre mňa je dôležité, že neplače, keď idem z&nbsp;domu. Zároveň chcem povedať, že Ľubo je fantastický otec, nechcem to zakríknuť, ale on si otcovstvo užíva a&nbsp;v&nbsp;kombinácii s&nbsp;našou babinou a&nbsp;opatrovateľkou tvoria výborný tím.

Ste dlhé roky súčasťou politiky, v&nbsp;ktorej kedysi hrali prím prevažne muži. Prečo je podľa vás v&nbsp;politike potrebný ženský element?

Keď sa pozrieme na to, čo všetko žena dokáže, zistíme, že je oveľa výkonnejšia a&nbsp;efektívnejšia ako muži. Teraz to hovorím naozaj v&nbsp;dobrom, rozhodne nechcem urážať mužov, ale my ženy fungujeme na rôznych frontoch či v&nbsp;práci, či v&nbsp;domácnosti a&nbsp;na dennej báze. Práve preto si dokážeme lepšie zosúladiť náš čas, stanoviť priority, efektívnejšie hľadať riešenia, pretože takto fungujeme každý deň. A&nbsp;keď si toto všetko prinesieme do akéhokoľvek zamestnania alebo aj do politiky, tí muži nám jednoducho nestačia. 

A&nbsp;nedostatok žien v&nbsp;politike je možno spôsobený iba tým, že v&nbsp;čase, keď ženy robia deťom večeru a&nbsp;píšu s&nbsp;nimi úlohy, muži sedia na straníckych schôdzach a&nbsp;rozdeľujú si tam pozície. (Smiech.) Takže za seba hovorím, že sa treba konzistentne snažiť robiť svoju prácu dobre a&nbsp;jedného dňa vo vašej strane zistia, že máte takú podporu voličov, pre ktorú je dôležité, aby si vás udržali a&nbsp;ponúkli vám primeranú pozíciu. Samozrejme, trvá to nejaký čas, nie je to zo dňa na deň. Ak daná žena na tom bude pracovať (vôbec nemusí vysedávať na straníckych schôdzach, to jej dopredu ušetrím čas), dôležité je, aby svoj um a&nbsp;všetko, čo v&nbsp;živote dokázala, pretransformovala do svojho vystupovania voči ľuďom. Tí si ju aj to, čo pre nich urobila, budú pamätať a&nbsp;to je veľmi príjemný pocit satisfakcie za roky práce. Takže treba byť k&nbsp;ľuďom milá, ústretová, vypočuť ich a&nbsp;to vám nahradí aj tisíc straníckych schôdzí…

A&nbsp;na záver chcem ešte všetky ženy poprosiť: Nestrácajte svoju ženskosť, pekne sa obliekajte, namaľujte, buďte milé, usmievavé, nebuďte uhádané „semetriky“. Zostaňte ženami samy pre seba, nie pre ostatných. Hovorím to preto, lebo medzi nami sú stále ženy, ktoré chcú byť ako muži, chcú sa im vyrovnať a&nbsp;ja sa pýtam prečo. Veď my sme lepšie ako muži, tak prečo by sme to robili? (Úsmev.)