Peter Gregor

Po dlhom čase navštevujem krajinu, ktorá sa nedá považovať za konfliktnú, no určite zaujímavú z&nbsp;iného súdka. Je opradená rôznymi predsudkami a&nbsp;mýtmi, ktoré sme sa spolu s&nbsp;dobrým kamarátom Martinom Ďurikovičom rozhodli preskúmať a&nbsp;možno niektoré z&nbsp;nich aj vyvrátiť. Najlepšie to ide tak, keď krajinu nielen navštívite, ale prejdete ňou, ako to robia domáci. Takýmto spôsobom sa vždy dozviete najviac. Spočiatku sme plánovali v&nbsp;Saudskej Arábii cestovať prenajatým autom, no stále sme to odkladali, až sme sa nakoniec presúvali iba autobusmi, vlakmi a&nbsp;dokonca stopom. Využívali sme aj miestne taxíky, a&nbsp;keďže tie šoférujú cudzinci, dozvedeli sme sa, ako sa v&nbsp;krajine žije prisťahovalcom. Saudskoarabov sme, možno paradoxne, stretávali najmenej. Ide prevažne o&nbsp;najvyššie postavených v&nbsp;spoločenskom rebríčku. Ďalej sú tam ľudia z&nbsp;rozvinutého sveta, napríklad Američania, Európania a&nbsp;nakoniec Pakistanci, Jemenčania, Sudánci, Bangladéšania, Indovia či Filipínci, ktorých stretnete neúrekom. Prišli za dobrým zárobkom, keďže Saudská Arábia je jedna z&nbsp;najbohatších krajín na svete.

Šiesta najľudnatejšia arabská krajina. Je to jediný štát, ktorý leží na pobreží Červeného mora aj Perzského zálivu. Iba pred štyrmi rokmi sa otvoril aj pre turistov a&nbsp;tak umožnil prístup k&nbsp;piatim miestam svetového dedičstva UNESCO, unikátnemu pobrežiu a&nbsp;najdlhšej súvislej piesočnatej púšti na svete (Ar-Rub’ al Chálí). Ekonomika krajiny je založená na rope, až 90 percent príjmov z&nbsp;exportu pochádza z&nbsp;ropného priemyslu.

Saudská Arábia

Hneď na úvod načrtnem otázku žien. Tie chodia stále zahalené, ale nie až toľko a&nbsp;stretnete značnú časť ženskej populácie, ktorá nie je zahalená žiadnou šatkou a&nbsp;nosí trebárs rifle. Dozvedeli sme sa, že žena sa už sama rozhoduje, či zahalená bude alebo nie. Aj keď, pravdupovediac, nie som si úplne istý, že je to tak. Videli sme ženy šoférovať, bavili sme sa s&nbsp;nimi aj bez spoločnosti mužov a&nbsp;niektoré s&nbsp;nami dokonca flirtovali. Žeby ideálna destinácia na hľadanie partnerky?

Samotní Saudskoarabi niekedy pôsobia namyslene a&nbsp;znudene. Mnohí z&nbsp;nich asi nič nerobia, dostávajú príspevky od štátu za to, že sú Saudskoarabi, a&nbsp;snažia sa zabiť čas. Videli sme mnohých len tak sa poflakovať, chodiť z&nbsp;jedného podniku do druhého a&nbsp;civieť do neznáma. Ale niektorí sú veľmi nápomocní. Jeden z&nbsp;tých „vyššie postavených“ nám veľmi pomohol, keď sme hľadali ubytovanie v&nbsp;meste Hail. Zviezol nás priamo k&nbsp;hotelu, začal plodnú diskusiu a&nbsp;pri potencionálnej ďalšej návšteve nás pozval na výlet. V&nbsp;aute sme sa zoznámili s&nbsp;jeho malou dcérkou, ktorá nám prezradila mená anduliek v&nbsp;klietke, ktorú mala vedľa seba. Bol to učiteľ na jednej z&nbsp;univerzít, veľmi inteligentný človek. Druhý zo Saudskoarabov nám zase zastavil v&nbsp;Al Ule pri stopovaní do mestečka a&nbsp;zobral nás priamo k&nbsp;hotelu.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z RÝCHLO SA MENIACEJ KRAJINY NÁJDETE V GALÉRII

A&nbsp;čo ropa? Áno, Saudská Arábia je krajina s&nbsp;najväčšími zásobami ropy na svete. Liter benzínu tam stojí približne 20 centov a&nbsp;nájdete tam najväčšie ropné pole na svete – Ghawar. Je 250&nbsp;kilometrov dlhé a&nbsp;30 kilometrov široké. Objavili ho v&nbsp;roku 1957, dovtedy bol najväčší Baba Gurgur v&nbsp;Iraku. Keď som si prerátaval cenu vody a&nbsp;benzínu, benzín bol lacnejší. Pri tejto príležitosti som na jednom z&nbsp;odpočívadiel našiel obchod, kde predávali suveníry. Hádajte, čo som kúpil? Kľúčenky s&nbsp;benzínovým kanistrom.

Hneď po návrate z&nbsp;tejto krajiny ma ľudia častovali otázkami, ako sa tam cestuje. Nuž, ak si vezmeme, že turizmus v&nbsp;Saudskej Arábii funguje len od roku 2019 (dovtedy existoval iba náboženský turizmus), s&nbsp;presunmi to ide ťažko. Všetko je iba v&nbsp;plienkach, všade sa buduje, stavia. Zdá sa pritom, že krajina sa pripravuje na bohatšiu klientelu, nie na „batôžkarov“. Radi by ste si prenajali helikoptéru a&nbsp;preleteli ponad nabatejské pamiatky v&nbsp;Hegre? Nie je problém, za osobu zaplatíte 800 dolárov, čo ma stál asi celý osemdňový výlet vrátane všetkého. Peniaze si na turistických miestach nezameníte, treba si všetko zameniť na rialy vo veľkých mestách alebo platiť kartou – dá sa to naozaj všade. Do úvahy prichádza aj iná jednoduchá možnosť: vybrať si peniaze z&nbsp;bankomatu.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Z&nbsp;Džiddy do Mediny ide takmer svetelnou rýchlosťou vlak. Z&nbsp;Hailu do Rijádu je vlak pomalší. Inak musíte riešiť nie veľmi pohodlné autobusy. Jednoznačne najlepšie je prenajať si auto. Tak však nespoznáte ľudí. Stopovanie v&nbsp;krajine nie je veľmi zaužívané, ale ani nemožné. My sme stopovali do Al Uly asi 130 kilometrov odtiaľ. Bolo tak do 40 stupňov, našli sme veľmi jemný tieň a&nbsp;zhruba po 45 minútach, keď niečo pramálo prešlo a&nbsp;ani nezastalo, sme sa pomaly pripravovali na smrť. Našťastie nás spasil mladý Pakistanec s&nbsp;malým kamiónom. Hoci sme si veľmi nerozumeli, boli sme radi, že nám pomohol. Nezistili sme, čo v&nbsp;kamióne vezie, ale podľa všetkého si v&nbsp;Saudskej Arábii slušne privyrobí, aby mohol zaopatriť rodinu. Ako hrdý otec sa popýšil fotkami malej dcéry.

Druhý stop vyšiel tiež. Tentoraz nám zastavil Egypťan, elektrikár, ktorý nás zaviezol až do hotela v&nbsp;Al Ule. Podarilo sa nám zjednať super cenu u&nbsp;recepčnej, ktorej bolo vidno len oči, ale zjavne som jej bol sympatický. Skrytá krása najviac pokúša. Ak sa ešte vrátim k&nbsp;stopovaniu, môžete si ho vyskúšať, ale určite nie v&nbsp;októbri, keď je ešte veľmi teplo. Najvhodnejší čas na pohyb po tejto krajine je približne od novembra do apríla. Treba sa však vyzbrojiť trpezlivosťou. Nejde to tak ľahko ako v&nbsp;„obyčajnom“ arabskom svete.

Poďme sa však trochu pozrieť na pamiatky. Od niekoho som počul vcelku vtipné tvrdenie, že v&nbsp;Saudskej Arábii je na každých tisíc kilometrov jedna pamiatka. Až po návrate domov som si všimol, že ide o&nbsp;trinástu najväčšiu krajinu sveta. Nachádza sa na území Blízkeho východu, kde sa rodili najstaršie civilizácie, preto tam o&nbsp;zaujímavé miesta nie je núdza. Počuli ste už o&nbsp;Nabatejčanoch, ktorí zanechali prekrásne chrámy v&nbsp;jordánskej Petre? Niečo veľmi podobné nájdete v&nbsp;Hegre, kde sa vrátite do obdobia 2000 rokov pred naším letopočtom. Nájdete tam 141&nbsp;hrobiek vytesaných do skál. Väčšie reprezentovali vyššie postavených ľudí a&nbsp;menšie tých chudobnejších. Do areálu vstúpite s&nbsp;vopred kúpeným lístkom a&nbsp;prevedie vás veľmi milá slečna, ktorá skoro nechala oči na Martinovi. Vlastne nič viac jej ani nebolo vidno. Pridali sme sa k&nbsp;skupine domácich turistov a&nbsp;medzi hrobkami sme sa presúvali džípmi. Boli sme radi, že sme si vybrali ranný termín, keď nie je tak teplo. Prehliadka trvala zhruba dve hodiny a&nbsp;veľa som z&nbsp;nej neregistroval, lebo sa k&nbsp;nám pridala mladá Saudskoarabka v&nbsp;rifliach a&nbsp;bez šatky, ktorá akurát nastúpila prvý deň do práce v&nbsp;areáli. Neustále som sa s&nbsp;ňou rozprával a&nbsp;hypnotizovala ma nádhernou vôňou. Je možné, že sa zamilujem v&nbsp;Saudskej Arábii? Rozprávala mi o&nbsp;tom, ako sama prestopovala Strednú Ameriku a&nbsp;veľmi si to užila. Časy sa menia.

Ešte v&nbsp;ten istý deň sme sa presunuli k&nbsp;skale nazvanej Slonia skala. Určite vám nemusím vysvetľovať, prečo sa tak volá. Vyzerá ako slon a&nbsp;je to jedna z&nbsp;top atrakcií tejto krajiny. Opäť vstúpite do areálu, ktorý sa v&nbsp;teplých dňoch otvára o&nbsp;štvrtej, a&nbsp;máte možnosť občerstviť sa v&nbsp;bufetoch, ktoré sa pri skale nachádzajú. Alkohol nenájdete, ten je v&nbsp;krajine striktne zakázaný. Nevyhľadávali sme ho ani nám ho nikto neponúkal. Blízko bufetov si môžete pohovieť na sedacích vakoch. Už niekoľko dní sme boli na cestách a&nbsp;po turistoch nebolo ani chýru, ani slychu – až sme spoznali Karola. Prvý turista a&nbsp;ešte k&nbsp;tomu Slovák. Predstavili sme sa a&nbsp;plní nadšenia sme sa dohodli, že asi tak o&nbsp;hodinku sa stretneme na sedacích vakoch. Slnko pomaly slablo, ja som sa flákal po okolí a&nbsp;fotil a&nbsp;Martin si sadol a&nbsp;začal meditovať. O&nbsp;pár krokov ďalej si iný turista sadol na jeden z&nbsp;vakov. Ten však pod váhou človeka veľmi rýchlo spľasol a&nbsp;Martin zrazu začul: „Čo to, krucinál, je?!“ Mali sme čo dočinenia s&nbsp;ďalším Slovákom. Martin sa ihneď predstavil a&nbsp;Slovák nadšene zareval do diaľky na ďalších Slovákov: „Poďte sem, sú tu ďalší Slováci!“ Tak sme zrazu sedeli šiesti z&nbsp;rovnakej krajiny a&nbsp;debatovali o&nbsp;cestovaní. No nie je to krásne?

Náš čas v&nbsp;Al Ule sa naplnil. Presunuli sme sa do mestečka Džubba, ležiaceho asi sto kilometrov od Hailu, kde sa mali nachádzať 10-tisíc rokov staré petroglyfy. Tam sme si prenajali taxík na pol dňa. Viezol nás milý a&nbsp;ochotný Sudánec, ktorý si najprv myslel, že pôjdeme iba kúsok, a&nbsp;nakoniec z&nbsp;toho bolo pol dňa vyvážania. Jazyková bariéra je aj v&nbsp;tejto krajine značná, a&nbsp;keď už ste presvedčený, že vám rozumejú, nakoniec zistíte, že to tak nie je. Ako sme tak smerovali k&nbsp;petroglyfom, poprosil som nášho nového kamaráta Azara, aby nám zastavil. Všade naokolo bola púšť a&nbsp;ja som sa po nej túžil prejsť bosý. Nebol by som to, samozrejme, ja, keby som sa nerozhodol púšť aj ochutnať. Dal som si pár zrniek piesku do úst a&nbsp;zistil som to, čo ľudia vedia už dávno: púšť nejako extra dobre nechutí.

Petroglyfy v&nbsp;Džubbe zobrazujú rôzne mužské a&nbsp;ženské postavy, ktoré objasňujú rozličné ľudské činnosti v&nbsp;dávnej dobe – aké sa nosili účesy, oblečenie. Lovecké rytiny dokumentujú širokú škálu zvierat, ktoré v&nbsp;Saudskej Arábii kedysi žili, ako aj zbrane použité pri love. Lovci – pastierski nomádi, lovili lukmi a&nbsp;šípmi, oštepmi a&nbsp;možno aj vrhacími palicami. Mali aj svorky loveckých psov, ktoré zver počas lovu obkľúčili. Aspekty scén ukazujú na príbuznosť so skalným umením, väčšinou maľovaným, nie rytým, v&nbsp;širokom pásme v&nbsp;severnej Afrike, ktoré zahŕňa Alžírsko, Líbyu a&nbsp;Egypt. Hoci Azar „operuje“ neďaleko tohto miesta, v&nbsp;živote tam nebol a&nbsp;bavilo ma sledovať, ako si to užíva. Fascinovala ho každá rytina. Strašne často z&nbsp;neho pri tom sledovaní vypadlo slovko Mašaláh! V&nbsp;preklade to znamená: Ó, Bože, Alah! Pri konci našej cesty nás Azar nazýval priateľmi a&nbsp;ostali sme s&nbsp;ním v&nbsp;kontakte aj po návrate z&nbsp;Arábie. Aj táto krajina bola hlavne o&nbsp;stretnutiach.

Ďalšia časť cesty predstavovala už iba bleskový presun späť do Dammámu, najväčšieho prístavu v&nbsp;Perzskom zálive, kam sme prileteli. Jedna z&nbsp;našich prvých zastávok v&nbsp;krajine však viedla do mesta Džidda, kde sme využili vnútroštátny let a&nbsp;presunuli sme sa tam z&nbsp;Dammámu. V&nbsp;súčasnosti môžete letieť už aj priamo do Džiddy za akciové ceny. Je vstupnou bránou do Mekky a&nbsp;Mediny, kam by ste ako nemoslim nemali ísť, čo už veľa ľudí s&nbsp;túžbou navštíviť tieto miesta porušilo. Pravidlo sa dá obísť a&nbsp;zdá sa, že niektorí na miestnu tradíciu kašlú. 

Ale späť do Džiddy. V&nbsp;októbri roku 2022 sme ešte mali možnosť vidieť veľa pôvodných budov zo starého mesta (Al Balad). Tie so zlou statikou búrajú a&nbsp;namiesto nich postavia kópie. Niektoré takto už stoja a&nbsp;v&nbsp;porovnaní s&nbsp;tými pôvodnými nie sú zďaleka také pekné. Na každej z&nbsp;týchto budov vidíte charakteristické okná, takzvané rošany, čisto z&nbsp;dreva, ktoré poskytovali domácim obyvateľom súkromie. Slúžili aj ako prirodzená klimatizácia a&nbsp;v&nbsp;ich vnútorných priestoroch si obyvatelia ukladali matrace a&nbsp;vankúše a&nbsp;tak relaxovali. Je zaujímavé, že v&nbsp;predislamských dobách mnohé budovy nemali dvere ani záclony. Islam kládol na súkromie väčší dôraz. Jeden zo známych hadísov (výrokov proroka Mohameda) totiž znie: „Ak niekto nazerá do tvojho domu bez tvojho súhlasu a&nbsp;ty po ňom hodíš kameň a&nbsp;zničíš mu oči, nebude na tebe žiadna vina.“ Ľudia v&nbsp;starom meste boli veľmi príjemní, nerobilo im problém odfotiť sa s&nbsp;nami, skoro každý nás zdravil a&nbsp;nikto od nás nič nepýtal. Turistov sme, samozrejme, nevideli žiadnych.

Ako som spomínal na začiatku, krajina je opradená rôznymi mýtmi a&nbsp;predsudkami. Náš dojem z&nbsp;nej bol však dobrý. Nevideli sme nič, čo by Európana šokovalo – ľudia boli nadmieru milí, nápomocní. Nevideli sme ani nikoho, kto by sa zle správal k&nbsp;ženám, mnoho žien sa po mestách a&nbsp;obchodných centrách prechádzalo priam v&nbsp;západnom „režime“. Ak sme mali do činenia s&nbsp;políciou, bolo to absolútne bez problémov. Viackrát kontrolovali pasažierov v&nbsp;autobuse, a&nbsp;keď nás uvideli a&nbsp;my sme už mali pripravené pasy, naznačili, že je to v&nbsp;poriadku a&nbsp;nemusíme nič ukazovať. Keď sme stopovali, prišlo k&nbsp;nám policajné auto. Čím bol policajt bližšie k&nbsp;nám, tým postupoval pomalšie, akoby sme boli nejaký nevysvetliteľný úkaz. Keď bol bezprostredne blízko a&nbsp;nejako sa nám podarilo objasniť, že stopujeme, iba sa pousmial a&nbsp;išiel ďalej. Chvíľu sme strávili v&nbsp;Medine. Pokiaľ nemoslim nevstúpi na sväté miesto, môže do mesta vojsť. Podstatné je, že tam môžete prísť iba vlakom z&nbsp;Džiddy. Keby ste prišli autobusom, nešlo by to, pretože autobus zachádza na sväté miesta. Rýchlovlak z&nbsp;Džiddy do Mediny ide rýchlosťou 300&nbsp;kilometrov za hodinu a&nbsp;zhruba 400-kilometrová vzdialenosť trvá menej ako dve hodiny. Je to veľký zážitok.

Všetko v&nbsp;krajine už funguje na báze internetu – hotely, doprava, objednávanie termínov na pamiatky. Bez inteligentného telefónu ste stratení, no ani ten vás nespasí. Stalo sa nám zo dvakrát, že sme si rezervovali hotel cez internet a&nbsp;dorazili sme na určené miesto, kde bol buď iný hotel, alebo tam skrátka nebolo nič. Pri hľadaní správneho miesta sme stratili kopu času. Prečo to tak je? Jednoduchá odpoveď: lebo Saudská Arábia. Čo sa týka financií, nie je to lacná krajina – asi ako keby ste cestovali po Rakúsku. Oproti Iraku, čo je moja obľúbená destinácia, je tam tak trikrát drahšie. Opäť platí, že kam si kúpite lacnú letenku, tam je väčšinou draho. Podľa môjho názoru existujú lepšie krajiny na cestovanie na Blízkom východe. Saudská Arábia pre mňa nemala tú správnu „dušu“ ako napríklad spomínaný Irak či Irán. Pekné miesta tam nájdete, aj fajn ľudí, no nemáte pocit, že by ste boli v&nbsp;krajine, ktorá je niečím typická, ak si odmyslíme najsvätejšie miesta na zemi pre moslimskú spoločnosť. Tým, samozrejme, nechcem čitateľov odradiť, no táto krajina je vhodná skôr pre ľudí, ktorí obľubujú miesta, naplánovaný itinerár a&nbsp;nie nepredvídateľné dobrodružstvo, z&nbsp;ktorého budete čerpať ešte týždne po návrate.

Ženy v Saudskej Arábii v područí mužov? Minulosť. Šoférujú a niektoré s nami dokonca flirtovali

Výber pre vás

Ženy v Saudskej Arábii v područí mužov? Minulosť. Šoférujú a niektoré s nami dokonca flirtovali

Súvisiace články

Srdce Almenlandu: V zašitom rakúskom stredisku nájdete ľadopád aj preslávené ryby

Zimbabwe: Po stopách dávnych civilizácií a odkazov z ich skalných kresieb

Slovák v Afganistane ovládanom Talibanom: Na tieto veci ani nepomyslite!

Výber pre vás