Tomáš Kubuš

Ak sa vyberiete do Juhovýchodnej Ázie, vždy budete mať v&nbsp;hlave očakávania. Chcete zažiť ruch aj ­chaos Bangkoku, modernosť Kuala Lumpuru či chrámy a&nbsp;pouličné jedlo Hanoja. Čo však čakať od Phnom Penha, hlavného mesta Kambodže? Jeho obrovskou devízou je práve to, že akoby odeň podvedome nikto nič nečakal, a&nbsp;tak má otvorené dvere, aby vás prekvapil a&nbsp;vtiahol do svojho príbehu.

Je hlavné a najväčšie mesto Kambodže, politické, hospodárske a kultúrne centrum krajiny. Má rozlohu 678,46 štvorcového kilometra a na jeho území žije takmer 2,3 milióna ľudí. Mesto sa pôvodne volalo Čakdomukh, čo znamená štyri ramená. Označovalo sa tak rozvetvenie Mekongu, na ktorom sa nachádza. Nájdete tam množstvo zaujímavých miest a&nbsp;historických pamätihodností.

Phnom Penh

Phnom Penh vás zaujme hneď na začiatku svojou neobvyklou polohou. Vznikol totiž na sútoku rieky Tonle Sap a&nbsp;legendárneho Mekongu, pričom do reálií sa pripletie aj rieka Bassac. Hoci Mekong má povesť mimoriadne dôležitej rieky, prekvapí vás práve Tonle Sap, menšia z&nbsp;dvojice. Počas roka totiž mení svoj tok podľa obdobia dažďov. Raz z&nbsp;jazera Tonle Sap vyteká, inokedy sa otočí a&nbsp;prináša doň vodu. Práve na sútoku týchto riek dnes stojí promenáda, azda najživšie miesto celého mesta.

Ráno k&nbsp;nej prichádzajú ľudia na prechádzku za rannou rozcvičkou, okolo obeda sa tam predáva jedlo a&nbsp;podvečer, keď vlhkosť a&nbsp;horúčava ustúpia, sa premení na miesto stretnutí. Rodiny, priatelia, dvojice aj občasní turisti tam posedávajú, hľadia na rieku, ochutnávajú drobnosti zo stánkov a&nbsp;za ich chrbtom sa kríži Tonle Sap s&nbsp;Mekongom. Na trávniku sa na provizórnych griloch otáčajú kúsky mäsa, vedľa predávajú v&nbsp;drevených klietkach vtáky, ktoré na znak budhistickej tradície môžete vypustiť, darovať im slobodu, a&nbsp;pod nohami sa vám pletie aj tucet predavačov nepotrebných drobností. Má to svoje čaro. Len čo prídete, započúvate sa do trúbenia, uhýbate pred tuk-tukmi, pohlcuje vás chaos, zožiera tropické vlhko, učíte sa zjednávať, odmietať a&nbsp;ďakovať za služby, ktoré nechcete. Akoby sa každú minútu okolo vás niečo dialo, a&nbsp;ak ste v&nbsp;týchto končinách prvýkrát, večer sa budete cítiť úplne vyžmýkaní.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z TURISTICKY NEVEĽMI ZNÁMEHO MESTA NÁJDETE V GALÉRII

Na prvý pohľad nemáte pocit, že by bol Phnom Penh unikátne historické miesto. Kedysi sa skutočne všetko dôležité dialo na západe krajiny, kde bilo srdce veľkolepej khmérskej ríše, a&nbsp;tak ostatné časti dnešnej Kambodže zaostávali. Po tom, ako sa Angkór stratil zo stránok histórie, sa na Phnom Penh usmiala šťastena a&nbsp;v&nbsp;15.&nbsp;storočí sa stal hlavným mestom celej oblasti. Pád slávneho Angkóru dal krídla Phnom Penhu. Ktovie, aké by to dnes bolo, keby ho neboli ohrozovali nájazdy z&nbsp;Vietnamu aj zo Siamu, ktoré napokon prinútili obyvateľov Phnom Penh zase opustiť. Až neskôr, takmer v&nbsp;18.&nbsp;storočí, dostalo mesto druhú šancu, a&nbsp;hoci stojí dodnes, veľa nechýbalo a&nbsp;mohli sme oň prísť. Časy, keď Phnom Penh prezývali perlou Orientu, sú už dávno preč. Niekoľko pamätníkov si možno ešte spomenie na tváre Francúzov, ktorí mesto pozdvihli na jedno z&nbsp;hlavných centier svojej koloniálnej Indočíny, no ako sa vytratili, stratili sa pozvoľna aj spomienky na nich. V&nbsp;meste ešte dnes zakopnete o&nbsp;niekoľko koloniálnych budov, ktoré odolávajú času, no sú v&nbsp;menšine a&nbsp;o&nbsp;pár rokov sa po nich možno zľahne zem.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Hoci koloniálne budovy v&nbsp;sebe majú zakliate dedičstvo 19.&nbsp;storočia, za najstarším príbehom mesta musíme ísť asi dva kilometre od jeho centra. Práve tam sa totiž pár stoviek metrov od rieky Tonle Sap dvíha neveľký pahorok ozdobený pagodou zvanou Vat Phnom. V&nbsp;14.&nbsp;storočí vraj kúsok odtiaľ žiť stará pani menom Penh, ktorá vošla do miestnych legiend. Na brehu rieky objavila kmeň stromu. To by samo osebe nebolo stačilo na to, aby sa stala nesmrteľnou, no v&nbsp;jeho dutine našla štyri bronzové a&nbsp;jednu mramorovú sošku Budhu, ktoré priam kričali posvätnosťou. Penh nahovorila ľudí, aby na pahorku postavili chrám, doň ukryli vzácne relikvie, a&nbsp;takto vznikol Phnom Penh. V&nbsp;preklade jeho meno znie „pahorok pani Penh“.

Vat Phnom môžete navštíviť aj dnes. Na neveľkom námestí, ktoré vedie k&nbsp;schodom, si niekoľko predavačov rozložilo svoje malé stánky s&nbsp;drobnosťami. Ochutnať môžete zaujímavé palacinky s&nbsp;cukrovou trstinou, ale na počkanie vám spravia aj kávu so sladeným mliekom, do ktorej vám lopatkou z&nbsp;vedra prihodia niekoľko kociek ľadu. Vyberte sa hore schodmi a&nbsp;o&nbsp;pár minút stojíte pred chrámom. Jeho snehobielu farbu nahlodáva vlhkosť a&nbsp;každým rokom jej pridáva odtiene sivej či čiernej farby. Vonku pred stúpou je niekoľko párov topánok a&nbsp;to je znamenie, že dnu sa modlí zopár ľudí. Nie je to žiadne okázalé miesto, práve naopak. Ani by vám nenapadlo, že práve tam sa začali písať dejiny Phnom Penha.

Najkrajšia pamiatka a&nbsp;najslávnejšie miesto celého Phnom Penha je areál Kráľovského paláca. Kambodža je dodnes kráľovstvo a&nbsp;na portrétoch či bankovkách si hneď všimnete tvár muža menom Norodom Sihamoni. Práve on sa stal v&nbsp;roku 2004 novým kráľom Kambodže po tom, ako sa jeho otec Norodom Sihanuk vzdal trónu. Veril, že krajina potrebuje novú krv a&nbsp;tá koluje práve v&nbsp;žilách jeho syna. Ten je aj pre nás mimoriadne zaujímavá postavička, pretože študoval v&nbsp;Prahe, venoval sa umeniu, tancu, baletu a&nbsp;dodnes je to jediný monarcha sveta, ktorý hovorí po česky. Hoci by sa mohlo zdať, že areál Kráľovského paláca stojí odjakživa, korene tam zapustil iba v&nbsp;priebehu 19.&nbsp;storočia. Ak je v&nbsp;celom Phnom Penhu jedno jediné miesto, ktoré pripomína rozprávku, je to presne tento areál. Očarí vás už pri pohľade z&nbsp;námestia, a&nbsp;to ešte nie ste ani za hradbami. „Kráľ je dnes doma,“ ukáže predavač suvenírov na vlajku nad palácom. Keby na tom mieste nebola, palác by bol prázdny.

Kráľovský palác je nádherná spleť thajskej, teda siamskej, a&nbsp;khmérskej architektúry. Už z&nbsp;diaľky vás vítajú pozlátené vežičky, farebné strechy a&nbsp;trblietavé ozdoby ťahajúce oči. Priestoru dominuje trónna sála, kde prebiehajú oficiálne korunovácie, ceremónie a&nbsp;kam zavíta nejedna diplomatická návšteva. Akoby všetko naokolo malo svoj príbeh, vtiahne vás do deja. ­„Žltobiela farba budov symbolizuje harmóniu medzi hinduizmom a&nbsp;budhizmom,“ prehodí medzi rečou Hem, ktorý sa občas živí sprevádzaním. „Sochy hadov predstavujú nágov z&nbsp;mytologických príbehov, na vrcholkoch stĺpov sedia okrídlení garudovia a&nbsp;kde‑tu zazrieš aj levy, ktoré voláme singha,“ vyratúva Hem mytologické bytosti žijúce v&nbsp;chráme. Kamkoľvek sa pozriete, pohľadom zavadíte o&nbsp;krásu okolitých budov. Akoby všetko malo svoje miesto, každý centimeter areálu je dokonale naprojektovaný a&nbsp;spolu vytvára symfóniu.

Hneď za miestom, kde kedysi tancovali bájne apsary, sa začína prechod od svetskej časti paláca k&nbsp;náboženskému areálu. Z&nbsp;prítmia brány sa vynorí Strieborná pagoda, vedľa ktorej vyrástli ďalšie menšie pagody, uchovávajúce popol niekoľkých kambodžských kráľov. Pagoda je dokonalou oázou ticha v&nbsp;ostrom kontraste s&nbsp;ukričanými trhoviskami hlavného mesta. Jej meno pripomína, že je posiata striebornými dlaždicami. Hoci väčšinu z&nbsp;nich návštevník nemá šancu vidieť, stále ho dokáže opantať jej krása. Vnútri nájdete sochy Budhov, niekoľko vitrín so vzácnymi artefaktmi a&nbsp;pagoda je zároveň miestom, kde Khméri uchovávajú najposvätnejšiu sochu celej Kambodže. Je ňou „smaragdový“ Budha vyrobený z&nbsp;krištáľu a&nbsp;Phnom Penh je hrdý na to, že tento klenot stráži ako oko v&nbsp;hlave. Pred odchodom ešte nahliadnite do galérie po obvode nádvoria, kde na stenách ožívajú mytologické scény z&nbsp;eposu Reamker, khmérskej verzie indickej Rámajány. Ak budete mať šťastie, stretnete aj hudobníkov, a&nbsp;tak vás budú z&nbsp;rozprávky vyprevádzať ťahavé tóny khmérskej hudby.

Čím viac času v&nbsp;Phnom Penhu strávite, tým viac si uvedomíte miestnu pasiu pre trhoviská. Odrazu ich vidíte takmer v&nbsp;každej štvrti a&nbsp;je úplne jedno, koľko je hodín. Sú tam trhoviská, ktoré ožívajú skoro ráno ešte pred východom slnka, a&nbsp;potom také, ktoré pulzujú dávno po jeho západe. Keby človek chcel, dokázal by prežiť celý deň medzi stánkami a&nbsp;ľuďmi. Ranný bazár neďaleko chrámového komplexu Vat Ounalom je najlepším začiatkom dňa. Slnko sa len jemne prevaľuje po obzore, no na trhu sa už predávajú kilogramy zeleniny a&nbsp;mäsa. Všetko je akési surové, drsné, bez turistických príkras, nikde neponúkajú suveníry, napokon, ani by nebolo komu. Ak sa tam skoro ráno vyberiete, budete tan len vy a&nbsp;domáci. Trhovisko sa rozlieva niekoľkými ulicami a&nbsp;jeho chrbtovou kosťou sú stánky nalepené jeden vedľa druhého. Na zemi sedia ľudia, porciujú kuracie mäso, predávajú žaby vo veľkých vedrách, krájajú zeleninu, ukladajú ju na seba a&nbsp;pracujú tam celé rodiny. Deti by mali byť zrejme v&nbsp;škole, no život v&nbsp;Kambodži je poznačený chudobou, a&nbsp;tak má práca často prednosť. Vmiešajte sa medzi ľudí a&nbsp;do uší sa vám dostane zvolávanie v&nbsp;rytmickej a&nbsp;rýchlej&nbsp;&nbsp; &nbsp; khmérčine, ktorej síce nerozumiete ani slovo, ale jej exotika vám podlomí kolená.

Najväčšie trhovisko celej Kambodže leží odtiaľ asi dvadsať minút tuk-tukom. Ten netreba objednávať, stačí sa postaviť na krajnicu a&nbsp;mávnuť na prvý, ktorý ide okolo. Ešte sa chvíľku ponaťahujte so šoférom o&nbsp;cene, pretože vám ju vždy dá minimálne o&nbsp;dolár či dva vyššiu, ako by mal, ale to už je na vás a&nbsp;vašich schopnostiach. Tuk-tuky sú v&nbsp;Kambodži úplne iné než tie, ktoré možno poznáte z&nbsp;Thajska, no voziť sa nimi po meste je zážitok. Centrálne trhovisko s&nbsp;obrovskou kupolou vysokou 26&nbsp;metrov na prvý pohľad pripomína palác, no bližší pohľad vás opäť vezme do reálií kambodžských ulíc. ­Podľa mnohých je toto trhovisko najväčšie v Juhovýchodnej Ázii. Ak sa to meria podľa chaosu, zrejme to bude naozaj pravda. Život cítiť zovšadiaľ a&nbsp;máte pocit, že tam musíte nájsť všetko. Plastové obrusy, topánky, šľapky, oblečenie, lotosové kvety, koreniny, čerstvé ovocie, neznámu zeleninu aj živé či zabité sliepky. Každý krok má v&nbsp;sebe iný nádych a&nbsp;vy ľahko podľahnete tomuto čaru a&nbsp;zabudnete na čas. Trhovisko je aj jedným z&nbsp;najlepších miest na obed, pretože je to raj pouličného jedla. Grilované ryby, dary mora, kúsky kuraťa v&nbsp;karí, lok lak z&nbsp;hovädzieho mäsa, rezancové polievky, sladkosti aj rôzne bizarnosti ako hmyz či dobre pripravené žabacie mäso. Nevyužiť túto možnosť by bola obrovská škoda, lebo Kambodža je mimoriadne chutná. 

Phnom Penh má tvár modernej metropoly aj ošarpaného miesta, ktoré si pamätá lepšie časy, má úsmev na tvári a&nbsp;páchne človečinou na trhoviskách, no má aj smútok a&nbsp;bolesť ukrytú za múrmi bývalého väzenia S-21. Toto miesto zrejme nie je pre každého, ale svet pred ním nemôže zatvoriť oči a&nbsp;musí si pripomínať to, že Kambodža spadla do temného víru smutných príbehov, ktoré ju takmer zadusili. Niektoré národy by mohli 20.&nbsp;storočie preklínať, no Kambodžania aj tak na tvári nosia úsmev. Na preklínanie by však mali právo. Francúzska Indočína, prvá občianska vojna, druhá občianska vojna, partizáni Vietcongu, americké bombardovanie a&nbsp;napokon beštiálny režim Červených Khmérov, kde sa naplno rozvinuli pekelné predstavy muža, ktorý sa do histórie zapísal tými najtemnejšími písmenami. Mementom režimu Pol Pota, ktorý zmenil Kambodžu na peklo, je niekdajšie väzenie S-21. Vyberiem sa za ním do obyčajnej štvrte, akých sú v&nbsp;Phnom Penhu desiatky. Až brána s&nbsp;parkom a&nbsp;ošarpanou budovou prezradí, že som na mieste.

Vznešenú históriou kráľovstva vystriedali krvavé roky 1975 až 1979, keď nad Kambodžou a&nbsp;nad Phnom Penhom poletoval oblak smrti. Červení Khméri prišli a&nbsp;vyhnali odtiaľ takmer všetkých ľudí. Phnom Penh sa premenil na mesto duchov. Kedysi na tomto mieste stála škola, no Pol Potov režim ju premenil na najobávanejšie väzenie. Budova, na ktorú sa pozerám a&nbsp;z&nbsp;ktorej pri silnejšom vetre odpadáva omietka, prezradila škálu brutality, s&nbsp;akou sa Červení Khméri pustili do genocídy vlastného národa. Chladné betónové múry oddeľujúce bývalé cely a&nbsp;mučiarne sa museli zaprisahať, že nikdy neprehovoria, lebo by sa pod ťarchou brutality zrútili, no napokon mlčanie prelomili, a&nbsp;tak tam dnes máte zimomriavky. Len na tomto mieste prišlo o&nbsp;život asi 20-tisíc ľudí, a&nbsp;to len preto, že mali okuliare, vedeli po anglicky, po francúzsky, boli z&nbsp;mesta, nevedeli, ako obrábať pôdu, či nesúhlasili so zločinným režimom, ktorý vyznával symboly kosáka a&nbsp;kladiva. Počas štyroch rokov Červení Khméri zabili vyše jeden a&nbsp;pol milióna ľudí.

Je iné o&nbsp;týchto veciach čítať a&nbsp;iné byť tam a&nbsp;cítiť naokolo auru miesta. Vojdem do neosobných miestností a&nbsp;oči mi padnú na bývalé cely, reťaze, železné okovy, kde boli ľudia pripútaní. Prázdnota, ticho a&nbsp;ten zvláštny pocit v&nbsp;bruchu. Na všetko sa totiž pozerajú desiatky čiernobielych fotografií tých, ktorí sa medzi týmito hnusnými múrmi stratili. Niektorí návštevníci to nevydržia a&nbsp;vrátia sa do parku, ktorého pokoj tak zvláštne kontrastuje s&nbsp;nepokojom miestností. Ľudia však musia vedieť, čím Kambodžania prešli, pretože to formuje národ dneška. Mlčky sa túlam nádvorím, až si všimnem útleho starca sediaceho na stoličke pri knihách. „To je Chum Mey,“ povie mi Hem a&nbsp;hneď dodá, že je jeden z&nbsp;mála tých, ktorí dokázali peklo v&nbsp;S-21 prežiť. Napísal o&nbsp;tom knihu a&nbsp;chodí sem, aby sa nezabudlo. Možnosť prehodiť pár slov s&nbsp;človekom, ktorý prežil a&nbsp;dokázal usvedčiť niekoľko zodpovedných ľudí, je najunikátnejší zážitok z&nbsp;tohto miesta. Chum Mey sa usmieval, a&nbsp;ak sa dokáže usmievať na tento svet on, dokáže to každý.

Zabudnutá perla Orientu: Čím dokáže prekvapiť hlavné mesto Kambodže Phnom Penh?

Výber pre vás

Zabudnutá perla Orientu: Čím dokáže prekvapiť hlavné mesto Kambodže Phnom Penh?

Súvisiace články

Čas marendy: Podnikavci na ostrove Korčula prišli na to, ako lákať turistov počas celého roka

Gaudího mesto: Barcelony sa počas jednej návštevy rozhodne nenasýtite

Po stopách starých národov v Peru: Čo je pravda a čo len výplod bujnej fantázie?

Výber pre vás