Lucia Lukušová

Jedinečným symbolom vinárskej destinácie s&nbsp;nepísaným hlavným mestom Retz nie sú vinice, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, ale veterný mlyn na kopci za mestom. Ide o&nbsp;posledný funkčný mlyn tohto druhu v&nbsp;celom Rakúsku. So svojimi trinástimi metrami je neprehliadnuteľný bez ohľadu na to, či prichádzate na štyroch kolesách autom alebo z&nbsp;cyklotrasy, keď si za dopravný prostriedok vyberiete bicykel.

Je rakúska spolková krajina obklopujúca svojím územím hlavné mesto Viedeň. Na severe hraničí s Juhomoravským krajom, na severovýchode s Trnavským a Bratislavským krajom. Od roku 1986 je hlavným a najväčším mestom spolkovej krajiny St. Pölten. Dolné Rakúsko sa delí na štyri štvrte (Priemyselná, Muštová, Lesná, Vínna), administratívne potom na 21 politických okresov a štyri štatutárne mestá. V krajine s rozlohou 19 178 km² žije vyše 1,5 milióna obyvateľov.

Dolné Rakúsko

Rakúski majstri postavili mlyn na základe projektu Holanďanov pred vyše 170 rokmi. Vo svojich začiatkoch bol vyťažený na maximum a&nbsp;mleli v&nbsp;ňom múku pre celé okolie. Nepretržite fungoval do roku 1924. Dnes ho možno vidieť v&nbsp;akcii vo vybraných dňoch počas roka. Jeho majitelia sa snažia mládeži priblížiť, akým spôsobom sa žatva z&nbsp;poľa spracovávala na múku. Staršie ročníky zas berú túto atrakciu ako nostalgiu. Bez ohľadu na to, či je objekt zatvorený alebo nie, ide o&nbsp;jedno z&nbsp;mimoriadne fotogenických miest. Prechádzka z&nbsp;centra k&nbsp;nemu trvá len päť minút.

Čas strávený na mieste však bude trvať oveľa dlhšie. Aktuálni vlastníci sa rozhodli tento unikát zatraktívniť aj tým, že v&nbsp;jeho tesnej blízkosti vybudovali reštauráciu s&nbsp;nádherným výhľadom na údolie plné viníc. Nejde síce o&nbsp;klasické reštauračné zariadenie, ale o&nbsp;podnik po nemecky zvaný heuriger. Znamená to, že v&nbsp;jedálnom lístku sa nachádzajú len pokrmy pripravené nastudeno a&nbsp;nemohli prejsť ani minimálnou tepelnou úpravou. K&nbsp;vínu teda dostanete syrový, šunkový či zeleninový tanier, čerstvý chlebík a&nbsp;domáce nátierky. Ide o&nbsp;spôsob stravovania, ktorý má u&nbsp;našich susedov dlhoročnú tradíciu predovšetkým vo vinárskych oblastiach. Zaviedli ho preto, lebo vinári počas obrábania viniča nemali čas na dlhé vysedávanie pri stole a&nbsp;čakanie, kým bude jedlo hotové.

Weinviertel (v&nbsp;preklade Vínna štvrť), je najväčší región v&nbsp;krajine, kde majú najvvšší podiel Veltlínskeho zeleného. Celková rozloha viníc je takmer 14-tisíc hektárov. Mesto Retz založili pred tisíc rokmi na križovatke dvoch významných obchodných ciest. Aby milovníkom chutilo tekuté zlato v&nbsp;pohári ešte viac, obyvatelia odporúčajú každému spoznať najskôr mestské podzemie. Dôvodom je labyrint vínnych pivníc dlhých 25 kilometrov. Sú dokonca dlhšie než samotné mesto.

Keďže Retz leží na mohutnom morskom nánose, pred desaťročiami robotníci hĺbili základ v pieskovci. Vstup do chodieb hlbokých dvadsať metrov je na mieste bývalej lisovne. Budete sa čudovať, ale pôvodný zámer časti pivníc, ktorá pribudla k ostatným až podstatne neskôr, nemal s vínom absolútne nič spoločné. Chceli tam montovať a&nbsp;skladovať letecké súčiastky. Pre vysokú vlhkosť a&nbsp;nízku teplotu však od toho upustili. Celoročne je tam okolo desať až dvanásť stupňov. Kto sa dotkne pieskovcových stien, pocíti jemné zrnká piesku na prstoch. Niektoré úseky sú obložené tehlami. Znamená to, že tieto časti dali vytesať zámožní mešťania, ktorí aj takýmto spôsobom chceli ukázať svoje bohatstvo. Samozrejme, už len odloženie svojich fliaš do mestských pivníc bolo znakom prestíže. Messnerovci boli poslednou rodinou, ktorá ich využívala. Monopol na obchod s&nbsp;vínom mali až do 60. rokov 20. storočia.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Pri prehliadke treba pozerať pod nohy, aby ste nezakopli o&nbsp;koľajnice. Tie sú ešte z&nbsp;čias najväčšieho rozkvetu. Obchodníkom uľahčovali prepravu sudov. O&nbsp;tom, že boli naozaj obrovské, sa môžete sami presvedčiť počas návštevy v&nbsp;spoločnosti sprievodcu. Do jedného sa vošlo napríklad 125 vedier vína. V&nbsp;minulosti bolo totiž zvykom merať lahodný mok na vedrá a&nbsp;nie na litre, pričom jedna nádoba mala 56 litrov. „Keď boli vinice vyťažené na maximum, bolo v&nbsp;nich uskladnených desať miliónov litrov vína. Kedysi sa obyvatelia mesta domnievali, že tento nápoj nie je len na pôžitok a&nbsp;radosť, ale slúži aj ako liek. Keď sa chcel v&nbsp;roku 1594 v&nbsp;meste usadiť prvý lekárnik, mestská rada mu žiadosť zmietla zo stola. Liečivá by ste nemali komu predávať, keďže miestni sa liečia vínom – znelo oficiálne stanovisko,“ prekvapuje sprievodca.

Ani dnes nie je podzemný priestor úplne prázdny. Archívne fľaše tu majú stále miesto. Raritou sú aj cisterny s objemom 18-tisíc litrov. Obchod s&nbsp;vínom zabezpečoval mestu blahobyt. Mešťania z&nbsp;Retzu však mohli spočiatku obchodovať len s&nbsp;okolitými desiatimi dedinami. Neskôr sa pravidlá uvoľnili a&nbsp;trh sa otvoril. Kone ťahali koče s&nbsp;vínom až do ruského Petrohradu.

Pod zemou sa to síce točí najmä okolo alkoholického nápoja z&nbsp;hrozna, no kto sa na povrchu rozhliadne okolo seba na námestí, zočí poriadny kus histórie. Retz stráži hradbové opevnenie prerastené zeleňou s&nbsp;dvoma vstupnými bránami. Pohľad naň je ako z&nbsp;rozprávkovej knihy. Rovnako tak na miestnu radnicu, ktorá navonok pripomína skôr kostol. Kým z&nbsp;nej totiž urobili sídlo najvyšších pánov mesta, pôvodne tam stála gotická kaplnka. Keďže ju však v&nbsp;roku 1425 zničili husiti, o&nbsp;storočie neskôr ju ruky šikovných pracovníkov prestavali na renesančný kostol a&nbsp;v&nbsp;18. storočí z&nbsp;nej vytvorili radnicu.

Jej veža vysoká 57 metrov je prístupná návštevníkom. Môžete si na nej overiť svoju kondíciu, keďže cesta na vyhliadkový balkón si žiada zdolať 130 schodov. Stojí však za to! Úplne z&nbsp;iného uhla sa pozriete napríklad na dominantu námestia – stĺp Najsvätejšej Trojice a&nbsp;priľahlé fontány. Keď tam zavítate v&nbsp;čase vinobrania, namiesto vody v&nbsp;nich tečie víno. Zblízka sa zas oplatí vidieť jeden z&nbsp;rohových domov na námestí, ktorý nesie prívlastok maľovaný alebo grafitový. Majiteľ požiadal šikovných umelcov, aby na fasáde vykreslili každodenný život stredovekého človeka. Takýmto spôsobom dal najavo nielen svoj vzťah k&nbsp;umeniu, ale ukázal i&nbsp;svoje bohatstvo.

Blízkosť hraníc s&nbsp;Českou republikou vidieť a&nbsp;najmä počuť hlavne v&nbsp;reštauračných službách. Takmer v&nbsp;každom podniku príde k&nbsp;stolu český personál. Nemčinu už absolútne nepotrebujete na „moravskom veľvyslanectve“. Ide o&nbsp;nepísané druhé meno reštaurácie, ktorú vlastní hokejový majster sveta z&nbsp;Göteborgu z&nbsp;roku 2002 Peter Pucher. Z&nbsp;veľkých ľadových plôch sa postupne stiahol nielen ako hráč v&nbsp;Znojme, kde žije, ale istý čas reprezentoval aj rakúsku ligu. Dnes sa už venuje najmä mládeži a&nbsp;podnikaniu v&nbsp;gastrosektore. „Pred šiestimi rokmi sme sem prišli s&nbsp;manželkou na večeru. Pôvodní majitelia nám hovorili, že už to chcú zabaliť a&nbsp;boli by radi, keby mali nasledovníkov. Dali mi chrobáka do hlavy. Viete, čo rozhodlo? Keď som šiel na toaletu a&nbsp;videl som, že záchody sú na dobrej úrovni. Skúsili sme to, priniesli sme vlastný koncept. So šéfkuchárom Petrom Fučíkom sme prepojili českú a&nbsp;rakúsku kuchyňu. Hoci menu pravidelne podľa sezóny obmieňame, sviečkovica s&nbsp;knedľou má svoje stabilné miesto,“ usmieva sa podnikateľ.

Prekvapuje, keď hovorí, že toto klasické české jedlo si najčastejšie objednávajú Rakúšania a&nbsp;nie českí turisti, ktorých je tu pomerne požehnane. Najčastejšie tadiaľ prechádzajú na bicykli. Na štyroch kolesách zas do tejto reštaurácie chodia pravidelne dôchodkyne z&nbsp;Viedne na krémovú polievku. Túto tradíciu pestujú už niekoľko rokov. „V&nbsp;tejto vyše 120-ročnej budove boli kedysi kúpele, a&nbsp;keď­že aj predchádzajúci majitelia reštaurácie tu stále ponúkali dobré víno, názov podniku sme zachovali – Vínny zámok. U&nbsp;nás si možno vybrať z&nbsp;lokálnych vín, na ktoré sú domáci zaťažení. Pochopiteľne však máme v&nbsp;ponuke i&nbsp;prvotriedne vína z&nbsp;Moravy, ktoré sa takisto tešia obľube,“ hovorí rodák z&nbsp;Prešova. Zároveň sa netají tým, že v&nbsp;regióne nie je neznámou tvárou ešte z&nbsp;čias aktívnej hokejovej kariéry, čo mu pomáha aj v&nbsp;reštauračnom biznise. O&nbsp;tom, že podnikanie robí na úrovni, svedčí gastronomické ocenenie v&nbsp;podobe čapíc. Podnik zatiaľ získal jednu a&nbsp;trištvrte z&nbsp;dvoch, čo znamená, že patrí medzi najlepšie reštaurácie v&nbsp;regióne.

Za špičku sa v&nbsp;tejto lokalite považujú aj cyklotrasy. Zdatní i&nbsp;víkendoví cyklisti preferujú elektrobicykle. Tie si možno požičať napríklad v&nbsp;kultúrnom informačnom centre. Určite ich oceníte, keď budete šliapať do pedálov mierne zvlnenou krajinou. Po prvých šiestich kilometroch z&nbsp;Retzu si urobte zastávku v&nbsp;Pillersdorfe. V&nbsp;dedine hľadajte na orientačných tabuliach nápis Öhlbergkellergasse. Je neprehliadnuteľný rovnako ako vínne pivnice na tejto uličke. Ideálne je zavítať tam podvečer, keď si už vinári nalievajú po odpracovanom dni vo vinici. Vtedy ich nájdete najviac otvorených.

Zvonka sú malebné takmer všetky. Tie, pred ktorými sú lavičky či drevené sudy, až po ostatné obrastené viničom. O&nbsp;ďalšie štyri kilometre ďalej je zas Zellerndorf so svojou pivničnou parádou Maulavern. V&nbsp;obidvoch prípadoch ide o&nbsp;mimoriadne fotogenické miesta. Navyše keď sa budete po okolí presúvať a&nbsp;uvidíte historický kľúč na kovovom podstavci, na tomto mieste určite urobíte bezchybnú fotografiu. Takže úsmev a&nbsp;už len cvak.

Víno z fontán: V Dolnom Rakúsku si plní svoj sen aj hokejový majster sveta z Göteborgu

Výber pre vás

Víno z fontán: V Dolnom Rakúsku si plní svoj sen aj hokejový majster sveta z Göteborgu

Súvisiace články

Thajský raj: Dráčiky lietajú medzi stromami, kohúty a rybky bojujú v ringu

Kto tvrdí, že v púšti nie je nič? TOTO sú najkrajšie oázy sveta

NAJKRAJŠIE HRADY A ZÁMKY EURÓPY: Ktoré dva nájdete u nás?

Výber pre vás