Vladimír Kampf

Do vody v&nbsp;tom čase páchatelia „schovávali“ všeličo. Hladina mala skryť nielen zbrane od samopalov po pištole a&nbsp;náboje k&nbsp;nim. V&nbsp;blate našli aj nože či iné vražedné nástroje. Okrem toho najmä vo vážskych kanáloch objavili sem-tam nejaké ukradnuté auto, ktoré mohlo poslúžiť pri trestnej činnosti. Pred prvou polovicou októbra vodohospodári vypustili vodné dielo Kráľová na Váhu medzi Sereďou a&nbsp;Šaľou. Časy, keď to bola výzva pre kriminalistov, sú nateraz preč.

„Zdrž Kráľová neodokryla žiadne špeciálne predmety, ako to bývalo v&nbsp;deväťdesiatych rokoch minulého storočia, keď nebolo zriedkavé nájsť vo vodnej nádrži alebo v derivačných kanáloch skelet auta, zbraň, trezor, či iný predmet z&nbsp;trestnej činnosti,“ potvrdil hovorca a&nbsp;vedúci kancelárie riaditeľa Slovenského vodohospodárskeho podniku Marián Bocák.

Priehradu dokončili v roku 1985 ako súčasť Vážskej kaskády. Jej hlavným využitím je energetický potenciál Váhu. Je súčasťou protipovodňovej ochrany, slúži na ťažbu štrkopieskov, ako zásobník zavlažovacej vody, ako vodná cesta Váhu a je chovnou nádržou rýb. Stavitelia rátali aj s rekreáciami a využitím na vodné športy. Hladina vodnej nádrže je vyššie ako okolitý terén, preto na nej viac fúka.
&nbsp;
Rozloha: 10,9 km²
&nbsp;
Objem vody a naplaveného bahna: 52 miliónov m³
&nbsp;
Výkon elektrárne: 45 MW

Vodné dielo Kráľová

V&nbsp;súčasnosti je to na dne nuda. Obyvateľov okolitých obcí potrápil ťažký nepríjemný zápach hnilobných procesov v&nbsp;bahne. Rybári si síce sťažovali na nadmerný úhyn rýb, ale o&nbsp;život tu prišli masovo iba korýtka rybničné. Ryby väčšinou odplávali. „Mušle“ to nedokázali. Rybárov prekvapilo množstvo kusov inváznych druhov rýb. Vedeli, že sú tu, ale s&nbsp;takým množstvom nerátali. Kráľová je nížinná priehrada nad okolitým terénom. Oproti údolným priehradám vyžaduje väčšiu pozornosť. Okrem priečneho múru s&nbsp;turbínami sa vodohospodári musia starať o&nbsp;ďalších 30 kilometrov bočných hrádzí.„S&nbsp;vypúšťaním zdrže sme začali 30. septembra, aby sme skontrolovali technický stav trvalo zatopenej časti vodnej stavby a&nbsp;jej súčastí,“ vysvetlil hovorca.

„Skontrolovali sme opevnenia hrádzí a&nbsp;trvalo zatopené priestory vodného stupňa a&nbsp;dobývací priestor v&nbsp;zdrži, vyťažili sme štrkové nánosy, ktoré následne zapracovávame späť do telesa hrádze, odkiaľ ich vyplavila voda. Naplaveniny sme umiestnili na dočasnú skládku, vyčistili sme priestory pred odbernými objektmi závlah, vyčistili sme tiež vodiace drážky pre provizórne hradenia na haťových poliach. Odstránili sme tiež dreviny zachytené v&nbsp;hrubých hrabliciach na vtokoch do turbín vodnej elektrárne,“ skonštatoval Bocák. „Dôležité bolo pre nás zameranie hrádzí hlavného koryta pomocou drona a&nbsp;technicko-bezpečnostný dohľad a&nbsp;špeciálne geofyzikálne merania v&nbsp;oblasti skládky provizórnych hradiacich konštrukcií pre vtoky do elektrárne. Revízie trvali do 20. novembra. Nádrž sme začali znova napúšťať týždeň pred tým.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Prvé nepríjemné problémy s&nbsp;vodným dielom sa začali krátko po jeho napustení. Cez sfušované netesnosti v&nbsp;hrádzach presakovala voda do pivníc rodinných domov vo Váhovciach, ktoré ležia za hrádzou pod úrovňou vody. Niektorí ľudia mali za dverami do pivnice doslova bazény, voda kde-tu presakovala aj na povrch. Vo Váhovciach dodnes platí zákaz výstavby pivníc. 

Miestni krútia hlavami a&nbsp;tvrdia, že ochrana pred povodňami mohla byť menej drastická ako výstavba monštra plného vody, vďaka ktorému sú vlastne vodou obmedzení stále a&nbsp;nie sezónne. Nebolo to dobré riešenie. Veľká vodná plocha vyhnala množstvo pôvodných živočíchov a&nbsp;nemá takmer žiadny environmentálny prínos. Naopak. Spod vody sa vystrčili aj rožky vyväzovacích bitiev pre lode na bývalom brehu Váhu. Súčasťou priehrady je aj nefunkčná plavebná komora.

Vladimírovi Mečiarovi záležalo na splavení Váhu. Za jeho vlády dokonca podnikli prvú plavbu veľkej dunajskej vyhliadkovej lode a&nbsp;neskôr aj plavebnej zostavy remorkéra s&nbsp;jedným nákladným tlačným člnom až do prístavu v&nbsp;Šali. Bola to veľká sláva a&nbsp;ospevovaný začiatok obchodnej plavby po našej najdlhšej rieke, ale… Nakoniec to bol jej funus. 

Odvtedy prístav v Šali chátra, zarastá burinou a do Vodného diela Kráľová a ani vyššie proti prúdu sa doteraz žiadna obchodná loď nedostala. Tadiaľto mala vodná cesta pokračovať najskôr do Serede a&nbsp;potom ďalej po Žilinu a&nbsp;ešte ďalej cez Kysucu až do Poľska. O&nbsp;splavnení Váhu a&nbsp;spojení Dunaja s&nbsp;riekou Morava cez kanál kdesi pri Novom Meste nad Váhom či Piešťanoch istý čas sníval aj český prezident Miloš Zeman. Lode by plávali aj cez Vodné dielo Kráľová.

VIAC FOTIEK K ĆLÁNKU SI POZRITE V GALÉRII...

Z veľkolepého začiatku bol veľký funus: Vypustené Vodné dielo Kráľová sklamalo

Výber pre vás

Z veľkolepého začiatku bol veľký funus: Vypustené Vodné dielo Kráľová sklamalo

Súvisiace články

Majster maľovania milovania: GUSTAV KLIMT vyvolával pobúrenie, ale aj mimoriadny záujem

Kým sa papier zmení na prach: MADELINE zozbierala ťažké príbehy ľudí prosiacich o zhovievavosť

Bližšie Košice ako Bratislava: SECESIA akoby maliarov na Slovensku zaujala iba okrajovo

Výber pre vás