Peter Gregor

Existuje jeden jemenský vtip, v&nbsp;ktorom sa Adam a&nbsp;archanjel Gabriel vracajú navštíviť zem. Keď dvojica prelieta nad rôznymi krajinami sveta, Gabriel sa ujme roly sprievodcu. „Toto je Francúzsko a&nbsp;tu zase Taliansko,“ opisuje anjel. „Tam leží Grécko a&nbsp;tu je Jordán.“ Adam však vyzerá po celý čas zmätene, až nakoniec prizná: „Gabriel, vieš čo, ja to tu vôbec nespoznávam.“ Nakoniec obaja zaletia do južnej Arábie a&nbsp;tam sa Adamova tvár rozjasní. „Ach, tamto je Jemen,“ vykríkne a&nbsp;na Gabrielov spýtavý pohľad dodá: „Tam sa nič nezmenilo.“

Krajina s&nbsp;plným názvom Jemenská republika leží na Arabskom polostrove v&nbsp;Juhozápadnej Ázii. Jej rozloha je 527 968 štvorcových kilometrov a&nbsp;na tej žije 28 252 783 obyvateľov (údaj z&nbsp;roku 2017). Hlavné mesto ja Saná, náboženstvo islam. Najvyšší bod predstavuje vrch Džabal An-Nabi Šujajb (3 666 metrov). Jemen je rozdelený do troch hlavných zón: pobrežie Červeného mora, vnútrozemie a&nbsp;východ a&nbsp;sever krajiny.

Jemen

A&nbsp;je to tak, milí čitatelia. Ak na svete hľadáte krajinu, kde sa globalizácia ešte prakticky nevyskytuje, kde nenájdete predajne McDonaldu ani nejaké väčšie supermarkety, kde väčšina ľudí chodí v&nbsp;tradičnom oblečení, je to práve Jemen. Nepredpokladal som, že ma táto časť sveta až tak zaujme. Odvážne som si myslel, že som už navštívil najväčšie „divočiny“ sveta vrátane Afganistanu, Iraku či Somálska, ale Jemen ma dostal, a&nbsp;to doslova. 

Táto krajina predstavuje turisticky absolútne neznámu oblasť a&nbsp;pritom by mohla byť cestovateľským rajom. Nie je. Prečo je to tak? V&nbsp;súčasnosti sa neustále skloňuje konflikt na Ukrajine, ale aj Jemen prežíva humanitárnu krízu. Deje sa to pre konflikt medzi severnou a&nbsp;južnou časťou krajiny, kde si mocnosti urobili miestečko na vyrovnávanie účtov. Sever – vplyv Iránu, juh – vplyv Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov a&nbsp;USA. Kto pri tom najviac trpí? Len miestni a&nbsp;ekonomika krajiny, ktorá je v&nbsp;podstate úplne zamrznutá.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z KRAJINY, KTORÁ V MNOHOM PREKVAPÍ, NÁJDETE V GALÉRII

Ale pekne po poriadku. Jemen som kdesi okrajovo vnímal ako krajinu, ktorá môže byť zaujímavá, ale až vďaka poslednému rozprávaniu a&nbsp;fotografiám odvážnych cestovateľov, akými sú Lenka Hrabalová a&nbsp;Martin Navrátil, som sa rozhodol, že tam zavítam. A&nbsp;to aj v&nbsp;čase vojnového konfliktu, lebo ktovie, či nebude horšie. Spoločnosť mi opäť robí môj kamarát Martin Ďurikovič, ktorý je večný hundroš, ale jemu by ste hádam odpustili všetko, lebo je to inak správny chlap. Spojíme sa s&nbsp;miestnou agentúrou, ktorá dokáže zabezpečiť bezpečný pobyt cudzinca v&nbsp;krajine aj počas týchto krušných chvíľ, a&nbsp;s&nbsp;gučou papierov a&nbsp;povolení za krátky čas vyrážame do južnej Arábie. Prilietame do Ománu a&nbsp;zatiaľ čo tento štát vyzerá, že vie, kam speje, a&nbsp;je rozvinutejší než naša rodná krajina, po prekročení hraníc s&nbsp;Jemenom sa dostávame do iného sveta, doslova na inú planétu.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Mladí chlapci opásaní dýkami (neraz sa pýtate, či už sú dospelí), cez rameno prehodený kalašnikov, tradičné „sukne“ a&nbsp;šľapky. Takíto gangstri nám kontrolujú doklady. Zuby majú pokazené od žutia katu (miestna droga), ale vždy so záujmom pozorujú západné odlišnosti. Naši sprievodcovia nemohli urobiť lepšie. Po vybavení formalít nás ihneď berú do miestnej reštaurácie, kde veľmi rýchlo pochopíme, že nasledujúcich päť dní v&nbsp;Jemene budeme okrem návštev zaujímavých miest doslova žrať. Jemenská kuchyňa je fantastická. Najčastejšie sa podáva kuracina, teľacina, ale aj ťavie či kozie mäso. Neviem, čo do tých jedál pridávajú a&nbsp;čo sme to mnohokrát jedli, no nechápali sme, ako je možné, že jedlo môže byť také chutné. Raňajky, obed, večera na každom mieste –&nbsp;nebíčko v&nbsp;papuľke.

Po šesťsto kilometroch zo Salály v&nbsp;Ománe (kam sme prileteli) do Tarimu (prvého mesta v&nbsp;Jemene) nás ihneď prekvapí architektúra mesta. Mešity sú krásne zdobené a&nbsp;vyzerajú tak trochu ako z&nbsp;rozprávky. Staré mesto je doslova všade a&nbsp;prechádzate sa ním akoby pred stovkami rokov. Tarim je známe miesto islamskej vzdelanosti. Nájdete tam knižnicu so starými spismi a&nbsp;354 svätostánkov – presne toľko, koľko je dní v&nbsp;islamskom kalendári. Keď ste moslim, môžete každý deň v&nbsp;roku navštíviť jednu mešitu. Prečo je to tak? V&nbsp;dávnych dobách cestovali ľudia z&nbsp;Tarimu do Egypta za zárobkom. Keď boli úspešní a&nbsp;zbohatli, vrátili sa do rodného mesta a&nbsp;ako vďaku Alahovi za to, že sa im darilo, dali postaviť mešitu. Nachádzajú sa tam aj tri veľké cintoríny a&nbsp;legenda hovorí, že na jednom z&nbsp;nich sa ukrýva vstup do raja. Ak máte dosť času, môžete ho skúsiť nájsť. Možno budete mať šťastie. O&nbsp;meste sa hovorí aj to, že nikde inde nenájdete toľko Mohamedových potomkov ako práve tam.

Neďaleko Tarimu je mesto Sejún, kde nájdete prekrásnu stavbu – takzvaný kathirský palác, ktorý bol pôvodne pevnosťou a&nbsp;po mnohých rekonštrukciách sa stal oficiálnou rezidenciou sultána. V&nbsp;súčasnosti je v&nbsp;jednej časti paláca archeologické múzeum a&nbsp;v&nbsp;druhej knižnica. V&nbsp;Sejúne dostaneme hotel aj s&nbsp;bazénom. Prestavte si najluxusnejší hotel, v&nbsp;akom ste kedy boli alebo aj neboli. Prichádzate so zbraňou? Žiaden problém! Odložíte si ju na recepcii ako dáždnik. Pre vojnu je náš pohyb obmedzený na údolie Hadramautu. Je to však územie 5x väčšie ako Slovensko. Zbraň tam nosí hocikto, nikomu to neprekáža. Ak chcete, môžete si ju kúpiť aj vy – len tak na ulici. Ibaže si ju nemôžete zobrať domov, keďže letecké spoločnosti prevoz zbraní veľmi neobľubujú.

Šialená chudoba a&nbsp;droga v&nbsp;ústach

Ďalšia vec, ktorá nás, mierne povedané, šokuje, je chudoba v&nbsp;krajine. V&nbsp;reštaurácii na terase dojeme, a&nbsp;keď sme už naspäť v&nbsp;aute, sledujeme, ako po nás partia Somálčanov dojedá alebo ako malé dievča zleje tri dopité kávy dokopy do jednej a&nbsp;vypije to, čo ostalo. Keby som nebol v&nbsp;Somálsku, povedal by som, že väčšiu chudobu a&nbsp;zúfalstvo zo súčasnej ekonomickej situácie som nikde na svete nezažil. Priemerný plat je v&nbsp;krajine asi 60 až sto dolárov, pričom dávka najkvalitnejšieho katu (miestna droga, ktorú žuje doslova každý) na celý deň je asi 30 dolárov. 

Pred vojnou jej holdovalo 80 percent mužov, 40 percent žien a&nbsp;pätnásť percent detí, cez vojnu možno aj viac. Konzumácia tejto drogy vyzerá v&nbsp;praxi tak, že človek si zoberie do ruky kusy listov a&nbsp;stopiek, vloží si ich do úst a&nbsp;žuje, kým sa v&nbsp;líci nevytvorí poriadna guľatá guča. Žujete, žujete, pričom sa z&nbsp;rastliny uvoľňujú látky, ktoré majú účinnosť podobnú amfetamínom. Podľa nášho vodiča, ktorý žul kat každý deň, máte pocit, akoby ste boli kráľom. Cítite, že dokážete všetko a&nbsp;že na každý problém nájdete riešenie. Hovorí sa aj to, že muži majú po užití katu silnejšiu erekciu. Existuje však protinázor žien, že to tak celkom nie je.

Počuli ste už o&nbsp;starovekých mrakodrapoch? Kým v&nbsp;Európe sa masívne sídliská začali stavať po druhej svetovej vojne, v&nbsp;Jemene sa to dialo už okolo roku 1500 až 1600 nášho letopočtu. Domy natlačené na seba, niektoré vysoké až osem poschodí. Jedno z&nbsp;takýchto miest môžete navštíviť v&nbsp;meste Šibám, ktoré je od roku 1982 pod záštitou UNESCO. Dnes tam žije zhruba sedemtisíc obyvateľov a&nbsp;pre oči cudzinca je to naozaj impozantné miesto. Prechádzate úzkymi uličkami ako v&nbsp;Taliansku, akurát sa nachádzate v&nbsp;úplne inej časti sveta. Sledujete život, ako si dobytok ustlal na schodisku alebo ako miestni sedia v&nbsp;tieni, rozprávajú sa a&nbsp;sťažujú sa na „západný svet“. Chcete si odniesť suvenír? Okrem tohto miesta ho asi nikde inde nenájdete. Môžete si kúpiť pohľadnicu, kazetu či CD s&nbsp;orientálnou jemenskou hudbou. V&nbsp;jednom z&nbsp;obchodíkov nájdete malého chlapca, ktorý vyrezáva suveníry z&nbsp;dreva. Otvoria vždy len vtedy, keď príde turista, a&nbsp;to je tak raz, dvakrát, trikrát za tri mesiace.

Môj „parťák“ Martin je doslova posadnutý magnetkami. Túži ich zopár priniesť na Slovensko a&nbsp;porozdávať rodine aj priateľom. Všade sa pýta – v&nbsp;obchodoch, u&nbsp;sprievodcov, u&nbsp;obchodníkov s&nbsp;hodinkami, stále nič. Pýta sa každý deň a&nbsp;celý náš pobyt. Ja už od prvého dňa viem, že ich nezoženie, no nechcem ho sklamať. Myslíte, že nejakú magnetku našiel?

Víza a prílet: Víza vám zabezpečí miestna agentúra, ktorá sa zaručí za vašu bezpečnosť. Momentálne je nemožné pohybovať sa po krajine individuálne. Najrýchlejšie a najlacnejšie spojenie je let Viedeň – Omán (Salála) cez Abú Zabí. Zo Salály je to zhruba tristo kilometrov na hranicu s Jemenom.
&nbsp;
Bezpečnosť: Nie celkom uspokojivá. V nedávnej minulosti dochádzalo k častým únosom turistov, ktoré sa nie vždy skončili dobre. Spoločnosť je kmeňová a dochádza ku konfliktom medzi vládou a&nbsp;jednotlivými kmeňmi v súvislosti s vlastníctvom pôdy. V niektorých oblastiach je nutný ozbrojený sprievod.
&nbsp;
Ubytovanie: V každom väčšom meste nájdete dobrý hotel, ktorý spĺňa európske štandardy. V hoteli je väčšinou aj reštaurácia.
&nbsp;
Jedlo a pitie: Jemenská kuchyňa sa vyvíjala po dlhé stáročia. Základom sú čerstvé suroviny a koreniny. Stretnete sa s cícerom, kuskusom, petržlenom, mätou, koriandrom, jahňacím mäsom, chlebom, kukuričnými plackami a pikantnými omáčkami. Každé jedlo sprevádza káva. Káva mokka má svoj pôvod v Jemene a odtiaľ sa rýchlo rozšírila do celého sveta. Zo šupiek kávových zŕn sa vyrába pikantná káva kišr. Alkohol je v krajine zakázaný.

Praktické informácie

Večer trávime na blízkom kopci nad Šibámom a&nbsp;rozjímame pri západe slnka. Abdul ako vždy žuje kat. V&nbsp;turistickom svete je človek zvyknutý, že v&nbsp;určitej krajine nájde zopár miest, kam ľudia chodia, a&nbsp;väčšinou tie miesta stoja naozaj za to, až na ten nával turistov. Jemen mi pripadá ako krajina, kde poklady nájdete na každom rohu. Ak si odmyslíte autá a&nbsp;mobily, človek akoby sa vrátil niekoľko sto rokov do minulosti. Keď ľuďom o&nbsp;tejto krajine rozprávam, fascinuje ma, že o&nbsp;nej vlastne nič nevedia. Často si dokonca myslia, že Jemen leží v&nbsp;Afrike.

Pokračujeme ďalej, najkrajšie miesto nás ešte len čaká. Nachádza sa vo vádí Doan. Je to skalné mestečko obklopené políčkami, kde už od rána počujete ruch pracujúcich ľudí. Pozeráte sa na celú tú scenériu zhora a&nbsp;aspoň na chvíľu máte pocit, že všetko je dokonalé. Ďalší deň zídeme z&nbsp;rezortu, kde sme ubytovaní s&nbsp;miestnou smotánkou, a&nbsp;pozrieme si miesto zblízka. Asi trinásťročný chlapec nám vysvetľuje, že jeho prácou je zaháňať vtáky, aby nezobali z&nbsp;polí. Pýtame sa, ako to robí. Naznačuje, že ich zaháňa zbraňou. Keď sa ho pýtame, kde zbraň má, na to už nevie odpovedať. 

O&nbsp;chvíľu stretáme pána, ktorý jediný býva v&nbsp;skalnom mestečku a&nbsp;má kľúč od brány. Nášmu sprievodcovi totiž napadne, že by sme sa mohli ísť pozrieť dovnútra, Pán si vypýta sto dolárov a&nbsp;ihneď pochopíme, že toto miesto asi v&nbsp;minulosti nebolo až také neturistické. Keď vidí, že odchádzame, znižuje cenu na polovicu. Hovorím svojmu sprievodcovi, nech mu preloží, čo si o&nbsp;tom všetkom myslím. Nie sme chodiace peňaženky, ale návšteva. Nepohne to s&nbsp;ním a&nbsp;každý ideme svojou cestou. 

Ako sa tak vraciame z&nbsp;tohto miesta, všimneme si muža obklopeného viacerými ženami. Sú to ľudia, ktorí pracujú na poli. Všetky ženy sú kompletne zahalené, vidno iba oči, muž má sukňu a&nbsp;modré tričko s&nbsp;nápisom Pepsi. Dáme sa do reči a&nbsp;jedna zo žien (podľa očí vidíme, že je už veľmi stará), je ochotná vyfotiť sa. Z&nbsp;jej očí ide múdrosť a&nbsp;pokoj.

Počas presunov zastavujeme na mnohých pekných miestach. Navštevujeme hrobky, údolia, významné paláce, ktoré momentálne zívajú prázdnotou, trhoviská. Pozorujeme život miestnych obyvateľov, s&nbsp;niektorými sa zhovárame, vzniknú aj veľmi pekné zábery a&nbsp;ja mám pocit, že som doma: na mieste, kde sa ľudia stále usmievajú, stretávajú sa a&nbsp;kde je rodina veľmi dôležitým aspektom spoločnosti. Najpodstatnejšie je však to, že ľudia na seba majú čas. Robia zhruba štyri až šesť hodín denne a&nbsp;potom, keď je vonku veľké teplo, po výdatnom obede relaxujú. Samozrejme, často pri hŕstke katu v&nbsp;rukách. Celkovo však život v&nbsp;krajine plynie pomaly. V&nbsp;týchto častiach sveta si vždy úžasne oddýchnem a&nbsp;pripomeniem si, aké dôležité je nenáhliť sa a&nbsp;nájsť si čas, básnicky povedané, na privoňanie k&nbsp;ruži. Nie nadarmo sa táto časť sveta nazývala aj Šťastná Arábia – Arabia Felix, a&nbsp;to pre väčšie zrážky, lepšiu pôdu a&nbsp;zelenšie prostredie než v&nbsp;okolitých oblastiach.

Aká je budúcnosť Jemenu? Nikto zatiaľ nevie. V&nbsp;čase, keď sme ho navštívili (máj tohto roka), vládlo medzi dvoma znepriatelenými oblasťami prímerie. Vojenské kontroly neboli až také časté, zato veľmi precízne a&nbsp;nadobudli sme pocit, že bez príslušných papierov, povolení a&nbsp;bez sprievodcov by sme sa nepohli ani o&nbsp;milimeter. Vojaci boli často veľmi mladí. Dal by som ruku do ohňa, že niektorí mali iba pätnásť-šestnásť rokov. Keď vodičovi chýbal kat, kúpil ho jednoducho na vojenskom stanovišti. Znalosť angličtiny je v&nbsp;Jemene veľmi chabá, všetko sme prekladali cez sprievodcu, hoci ovládame pár desiatok arabských slovíčok a&nbsp;vieme sa pozdraviť, poďakovať a&nbsp;zaželať pevné zdravie. Spomínam si na mladého chlapca v&nbsp;meste Sejún, ktorého znalosť angličtiny bola vynikajúca a&nbsp;veľmi ho prekvapilo, že vidí turistov. Bol neskutočne vďačný, že sa s&nbsp;nami mohol aspoň na päť minút porozprávať.

Niekedy, keď sme boli v&nbsp;obchodíku alebo u&nbsp;holiča a&nbsp;ja som skončil skôr, len tak som si sadol na schody a&nbsp;pozoroval som ruch mesta. Hoci som bol oblečený v&nbsp;tradičnom oblečení ako miestni, aj tak som budil pozornosť. Na Jemenčanoch sa mi však páčilo, že neboli otravní, vždy slušne pozdravili a&nbsp;nechali ma tak. Nemal som pocit, že by som niekomu prekážal. Vtipné mi pripadalo to, že keď sme vošli do miestnosti (napríklad do reštaurácie), okamžite stíchla vrava a&nbsp;všetci nás so záujmom pozorovali. Nikde v&nbsp;arabskom svete som zatiaľ krajšie pamiatky nevidel. Výnimkou môže byť len Irak či Egypt, ktorý je však extrémne turistický a&nbsp;to sa veľmi negatívne prejavuje na správaní miestnych k&nbsp;cudzincom. V&nbsp;Iraku je výhodou slobodný pohyb turistu. Prajem si do Jemenu zavítať znova a&nbsp;pevne dúfam, že čoskoro bude táto krajina dostupnejšia pre viacerých. Momentálne je to jedna z&nbsp;najväčších cestovateľských výziev.

Šokujúci Jemen: Krajina zmietaná občianskou vojnou by mohla byť turistickým rajom

Výber pre vás

Šokujúci Jemen: Krajina zmietaná občianskou vojnou by mohla byť turistickým rajom

Súvisiace články

Zabudnutá perla Orientu: Čím dokáže prekvapiť hlavné mesto Kambodže Phnom Penh?

Ženy v Saudskej Arábii v područí mužov? Minulosť. Šoférujú a niektoré s nami dokonca flirtovali

Koloniálny svet Alžíru, kde Francúzi zanechali krvavú stopu, sa stráca pred očami

Výber pre vás