Tomáš Kubuš

Alžír vás nadchne od samého začiatku. Štvormiliónová metropola ukrýva niekoľko svetov a&nbsp;vy cítite to chvenie, že ich čoskoro budete môcť objavovať. Na jednej strane mesta sa štvrte vystierajú k&nbsp;brehom Stredozemného mora a&nbsp;na druhej strane sa dvíhajú pahorky obrastené domami, pomedzi ktoré vytŕčajú ikonické monumenty či hranaté minarety. Medzi kopcami a&nbsp;morskými vlnami dnes pulzuje moderná arabská metropola zmietajúca sa v&nbsp;náručí orientálnych pravidiel, arabských čajovní a&nbsp;francúzskych kaviarničiek. Vďaka svojej polohe Alžírsko počas stáročí prilákalo niekoľko civilizácií a&nbsp;každá tam zanechala kúsok vlastnej duše. To preto je dnes Alžír unikátne miesto a&nbsp;právom patrí medzi najpôsobivejšie miesta celého Stredomoria.

Je hlavné a&nbsp;najväčšie mesto Alžírska. Stalo sa ním v&nbsp;roku 1962 po tom, čo sa krajina oslobodila spod francúzskej kolonizácie trvajúcej dlhých 132 rokov. Mesto sa potom prudko rozvíjalo, stavali sa závody, sídliská. Kým v&nbsp;roku 1960 žilo v&nbsp;Alžíri s&nbsp;rozlohou 273&nbsp;štvorcových kilometrov iba 850-tisíc obyvateľov, dnes je ich vyše dvoch miliónov (v&nbsp;aglomerácii asi 3,5 milióna). Ide o&nbsp;významný prístav, ktorý je centrom vývozu ropy, zemného plynu, poľnohospodárskych produktov a&nbsp;textílií. V&nbsp;meste sa miešajú vplyvy piatich rôznych kultúr.

Alžír

Ocitnem sa v&nbsp;uliciach hlavného mesta a&nbsp;od začiatku v&nbsp;nich cítim niečo vznešené. Majú sebavedomie, eleganciu, štipku chaosu a&nbsp;kus nepoznanej krásy. Medzi najlákavejšie miesta Alžíra patrí staručká medina na pahorku nad mestom, no kým sa k&nbsp;nej človek dostane, ocitne sa uprostred bieleho koloniálneho mesta. Tam, obklopený francúzskymi budovami, každý hneď pochopí, prečo sa hovorilo o&nbsp;„bielom Alžíri“. Hlavná tepna moderného mesta nesie meno Mourada Didoucha, bojovníka za alžírsku nezávislosť. Francúzi ju poznali ako Rue Michelet, no dnes ju tak v&nbsp;meste už nik nenazve. Má povesť najkrajšej ulice celého Alžírska, a&nbsp;keď sa na nej ocitnete, budete sa zmietať v&nbsp;architektonickej kráse, ktorá akoby v&nbsp;sebe mala štipku marockého mesta Casablanca, francúzskeho Marseille, Paríža či dokonca starej Alexandrie. 

Kam sa pozriem, tam vidím rásť krásne neoklasicistické či art déco fasády palácových budov. Po desiatkach rokov, odkedy tu stoja, už na mnohých cítiť opotrebovanie. Stratili sa Francúzi a&nbsp;miestni k&nbsp;honosným budovám nikdy nemali vybudovaný vzťah. Preto pomaličky chátrajú a&nbsp;Alžír tým prichádza o&nbsp;kúsok svojej duše. Tepna mesta je poriadne rušná. Križujú ju autá, taxíky, autobusy aj motorkári, sem-tam cestu pretnú predavači tlačiaci vozík do jednej z&nbsp;bočných ulíc a&nbsp;tam, kde sú stanice metra, sa vylieva z&nbsp;podzemia dav ľudí. Cestu lemujú obchodíky, holičstvá, občasné reštaurácie či bistrá, kde dostať dokonalú čerstvú šavarmu či falafel.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z TURISTICKY STÁLE NEOBJAVENEJ KRAJINY NÁJDETE V GALÉRII

Tepna mesta sa odrazu zastaví na námestí s&nbsp;krásnou koloniálnou budovou pošty. Stačí jeden pohľad a&nbsp;viete, že hľadíte na najväčší poklad francúzskeho Alžíra. Je to najkrajšia európska stavba hlavného mesta. Postavili ju ešte v&nbsp;roku 1910, keď Francúzi verili, že tam budú navždy. Dnes už síce neslúži svojmu účelu a&nbsp;balík či list odtiaľ nepošlete, no stále o&nbsp;nej všetci hovoria ako o&nbsp;pošte. Vo fasáde má vykrojené orientálne oblúky, jej telo zaplnili menšie okná a&nbsp;zo strechy budovy sa dvíhajú dve kupoly. Francúzi vdýchli pošte vlastný šarm, no spravili to citlivo a&nbsp;stavbe prepožičali islamské prvky. To preto si ju obľúbili všetci obyvatelia mesta. Pár desiatok metrov od pošty stojí hranatý minaret neveľkej mešity. Minarety v&nbsp;týchto končinách sveta sú iné, než ste zvyknutí z&nbsp;Turecka či Blízkeho východu, alebo Egypta. Sú hranaté, pripomínajú vysoké škatule ozdobené arabeskou a&nbsp;rovnaké nájdete v&nbsp;Maroku či v&nbsp;Tunisku. Park pred mešitou sa zaplnil oddychujúcimi ľuďmi, pričom prvé husle hrajú študenti a&nbsp;dôchodcovia vysedávajúci na lavičke.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Keby ste si chceli posedieť pri čaji tak, ako to majú domáci radi, stačí zájsť nazad k&nbsp;pošte. Na okraji námestia stojí vedľa seba niekoľko kaviarničiek či čajovní. Bez nich by si miestni nedokázali predstaviť život. Od čašníkov, s&nbsp;ktorými sa poznajú roky, sa dozvedia novinky, vždy niekoho stretnú, majú sa s&nbsp;kým pozhovárať, a&nbsp;kým čakajú na priateľov, čítajú si noviny ako za starých čias. Byť súčasťou tohto koloritu je zážitok, a&nbsp;tak mi na stole pristáva ozdobený pohárik s&nbsp;čajom, v&nbsp;ktorom pláva vetvička čerstvej aromatickej mäty. Čaj sa v&nbsp;Alžírsku pije taký sladký, že sladší dostanete len v&nbsp;Iraku. Posilnení novou energiou sa vyberte ďalej ulicami smerom k&nbsp;Námestiu martýrov, ktoré patrí medzi najznámejšie časti mesta. Promenáda ozdobená stĺporadím a&nbsp;klenbami pôsobí prepychovo a&nbsp;je z&nbsp;nej krásny výhľad na Stredozemné more. Trajekt z&nbsp;francúzskeho Marseille má pred sebou posledných pár minút plavby a&nbsp;čoskoro zakotví v&nbsp;prístave, ktorý sa ponorí do poriadneho chaosu.

Hoci si Alžírčania vybojovali v&nbsp;krvavej občianskej vojne nezávislosť od Francúzska, nemohli pretrhnúť všetky kontakty. Aj dnes ich žije takmer pol milióna vo Francúzsku a&nbsp;rodiny, ktoré ostali na severe Afriky, sú od nich závislé. Tu na promenáde je všetko čisté, upravené, upratané, a&nbsp;keď si to neskôr porovnáte s&nbsp;uličkami kasby, budete mať pocit, akoby mal Alžír dve nezlučiteľné tváre. Nad hlavou vejú zeleno-biele vlajky krajiny ozdobené červeným polmesiacom a&nbsp;hviezdou. Námestie martýrov je plné života. Alžír je rušný nie vďaka turistom, lebo tí tam takmer žiadni nie sú, ale vďaka domácim, ktorí zapĺňajú námestia, bočné uličky a&nbsp;promenádu. Už tradične sa na námestí zhŕkol kŕdeľ holubov. Deti im hádžu plné hrste zrna od predajcov na rohu námestia a&nbsp;tí počítajú, koľko dinárov zase raz zarobili.

Z&nbsp;jednej strany uzatvára námestie Džama el Džedid, teda nová mešita, hoci pochádza už z&nbsp;roku 1660. Mnohí ju prezývajú rybárska mešita, pretože leží na dosah z&nbsp;prístavu a&nbsp;najčastejšie sa počas modlitieb zapĺňala rybármi či mužmi pracujúcimi v&nbsp;dokoch. Jej symbolom je snehobiely minaret ozdobený ciferníkom a&nbsp;kupola. Oproti nej na opačnej strane námestia dáva o&nbsp;sebe tušiť stará mešita Ketšava, ktorá je súčasťou zápisu v&nbsp;UNESCO. Postavili ju Osmani a&nbsp;dnes vyzerá, akoby sa nevedela rozhodnúť, či bude mešitou alebo katedrálou. Počas svojej existencie totiž bola oboma stavbami. Námestie martýrov tvorí hranicu medzi bielym, moderným Alžírom a&nbsp;tým starým, ktorý sa začína zapletať do úzkych uličiek. Ketšava leží v&nbsp;starom, rybárska mešita v&nbsp;novom meste. Fascinujúce miesto, kde do seba naráža história a&nbsp;súčasnosť.

Najpríťažlivejším miestom celého Alžíra je starobylá arabská kasba, ukrývajúca zabudnuté príbehy lákavého Orientu. Hoci ste tam nikdy neboli a&nbsp;nemáte pri sebe mapu, presne si uvedomíte moment, keď sa v&nbsp;nej ocitnete. Akoby mávnutím čarovného prútika sa stratia vznešené biele budovy ako vystrihnuté z&nbsp;Paríža a&nbsp;kúsok po kúsku vás začne pohlcovať chaos orientálneho volania. Obrovské telo kasby sa dvíha od hladiny Stredozemného mora, akoby chcel vták rozprestrieť krídla a&nbsp;zakryť nimi celý pahorok. Namiesto pierok má však ošarpané niekoľkoposchodové domy, arabské či osmanské paláce, hamámy, studne, trhoviská a&nbsp;všetko sa to napokon prepája labyrintom nekonečných uličiek bez začiatku a&nbsp;konca. Nie div, že kasba je absolútny unikát a&nbsp;že jej dôležitosť ocenilo aj UNESCO zápisom do svojho prestížneho zoznamu. Na svojom mieste stojí už viac než tisíc rokov. Zrodila sa na troskách starobylého miesta zvaného Icosium, ktorému osud nedoprial nazrieť do prichádzajúcich stáročí.

Najlepšie, čo môžete spraviť pri prehliadke kasby, je ísť taxíkom z&nbsp;dolného mesta až hore na kopec a&nbsp;pomaličky sa prepletať labyrintom nazad k&nbsp;Námestiu martýrov. Pokojne sa tam straťte na celý deň. Zabudnite na to, že čas okolo vás niekedy existoval, a&nbsp;objavujte svet, o&nbsp;ktorom ste zrejme dovtedy netušili. Ak si myslíte, že ste sa stratili, pamätajte si jedno jediné: treba si vybrať uličku smerujúcu z&nbsp;kopca nadol. Skôr či neskôr vás tento obrovský organizmus vypľuje v&nbsp;modernom meste. Starý taxík drží pokope zrejme už len silou vôle, a&nbsp;keď sa štverá na kopec k&nbsp;najvyšším častiam kasby, akoby sa zmietal v&nbsp;kŕčoch. Našťastie to prežil, no jeho majiteľ si hlavu neláme. Vie, že takýchto ciest ešte spraví stovky, kým sa auto poberie do plechového neba.

Ten rozdiel oproti bielemu mestu bije do očí na prvý pohľad. Ošarpané ulice, staručké fasády pamätajúce si stredovek aj guľky občianskej vojny, obchodíky vtlačené medzi domy, hranaté minarety a&nbsp;neodmysliteľné kaviarničky plné života. Aspoň v&nbsp;tomto sa starý a&nbsp;nový Alžír podobajú ako vajce vajcu. Muži sedia pred kaviarničkou na malých stoličkách a&nbsp;hrajú stolné hry, ku ktorým sŕkajú jednu kávu za druhou. Občas ju preložia sladkým čajom s&nbsp;vetvičkou mäty, no nedajú sa rušiť. Poseďte si s&nbsp;nimi, mlčky pozorujte rituály a&nbsp;posilnení čajom sa vydajte na prechádzku uličkami. 

Kasba má v&nbsp;sebe patinu miesta, ktoré má najlepšie roky dávno za sebou. Je staručká, doslova sa občas rozpadá pred očami a&nbsp;možno sa jedného dňa stane, že sa rozpadne úplne. Nie je to len dohad alebo pocit, ale, žiaľ, fakt, pretože stačí silnejšie zemetrasenie a&nbsp;popraskané fasády sa zosunú ako domček z&nbsp;karát. „Otázka nie je, či sa kasba raz stratí, otázka je, kedy sa to stane,“ povie miestny rodák Rafik. Vysvetľuje mi, že sa tu už roky otvára téma rekonštrukcie, ale museli by odtiaľ vysťahovať ľudí a&nbsp;to sa nikdy nestane. Nikto z&nbsp;obyvateľov kasby dobrovoľne neodíde s&nbsp;vidinou toho, že tam niekoľko rokov nebude môcť bývať. Kasba tak stráca budúcnosť, no domáci sa nedajú odradiť a&nbsp;tešia sa zo života. Niektoré domy majú šťastie, pretože do nich investujú peniaze a&nbsp;vidno, že sa z&nbsp;najhoršieho dostali von. Tieto domy ešte majú šancu, no dnes sú v&nbsp;menšine.

Väčšinu kasby však nezničila príroda, počasie či čas, ale ľudia. Predtým ako sa do Alžíra zahryzli v&nbsp;19. storočí Francúzi, v&nbsp;jej uličkách stála viac než stovka mešít, vyše tridsať mauzóleí, svätyne a&nbsp;ďalšie náboženské budovy. Drvivá väčšina z&nbsp;týchto stavieb neprežila francúzsku vládu, ktorá sa snažila ukázať, kto je v&nbsp;meste novým pánom. Práve vojna za nezávislosť zohrávala v&nbsp;kasbe mimoriadne dôležitú úlohu, pretože bola centrom alžírskeho odboja proti Francúzom. Tí mali strach do nej vojsť, nevedeli sa v&nbsp;nej orientovať, báli sa prepadov, partizánskych akcií, a&nbsp;tak si na nej vybíjali svoju zlosť a&nbsp;frustráciu. Stará generácia dodnes hovorí o&nbsp;kasbe s&nbsp;úctou a&nbsp;ukazuje na ňu prstom s&nbsp;tým, že aj ona pomohla vyhnať Francúzov. Kto tam nežije, ten nemá šancu vedieť, ktorá ulica kam vedie a&nbsp;ktoré z&nbsp;ulíc nevedú nikam. Kde-tu sa vynorí stará osmanská studňa ozdobená kaligrafiou a&nbsp;nie je žiaden zázrak vidieť pri nej miestnych, ako si naberajú vodu. Mnohé domy v&nbsp;kasbe totiž stále vodu nemajú a&nbsp;zrejme už nikdy ani mať nebudú.

Viaceré domy starej kasby dnes slúžia ako dielničky, kde sa môžete pozrieť, ako pod šikovnými rukami vzniká drevorezba či drobné kovové ozdoby v&nbsp;orientálnom duchu. „Vybehni po schodoch až na strechu, je tam krásny výhľad,“ zaznie v&nbsp;dielničke a&nbsp;ja sa nedám ponúkať dvakrát. Ten výhľad je neskutočný! Odrazu leží Alžír pod nohami a&nbsp;človek pochopí jeho krásu. Prístav sa dotýka mesta a&nbsp;vedľa neho sa záliv zarezáva poriadne ďaleko. Z&nbsp;jemného oparu vznášajúceho sa nad vodou vynikne najvyšší minaret Afriky patriaci mešite Džama al-Džazír a&nbsp;nemožno si nevšimnúť ani ikonický Monument martýrov na kopci. Priamo na streche dokonca ponúkajú pohárik čaju v&nbsp;improvizovanej čajovni, a&nbsp;keď si k&nbsp;nemu dáte aj kúsok presladeného lepkavého koláčika obaleného medom, vyhliadka dostane punc dokonalosti. Príjemným prekvapením starej kasby je aj pouličné umenie. Nájdete ho tam tak často, až sa zamyslíte nad tým, prečo ste o&nbsp;tom nepočuli skôr.

Predtým ako kasbu nadobro opustíte, zastavte sa ešte v&nbsp;dome bývalého osmanského guvernéra. Už nádvorie vás prenesie do rozprávky z&nbsp;tisíc a&nbsp;jednej noci a&nbsp;rozhodne si túto návštevu zapamätáte. Odrazu sa pred vami labyrint úzkych uličiek rozplynie a&nbsp;vynorí sa mešita Ketšava s&nbsp;rušným trhoviskom. K&nbsp;najvýraznejším pamiatkam Alžíra patrí obrovský Monument martýrov týčiaci sa na kopci nad mestom. Vybrali mu prominentnú polohu, aby ho každý videl a&nbsp;navždy si pripomínal, že Alžírčania porazili Francúzov. Najkrajšie je pri ňom ráno alebo podvečer, keď sa mesto začína rozsvecovať. Monument martýrov slávnostne otvorili v&nbsp;roku 1982, teda 20 rokov po tom, ako sa v&nbsp;Alžírsku skončila vojna, vďaka ktorej sa Alžírčania dopracovali k&nbsp;svojej nezávislosti. Monument pripomína tri obrovské betónové palmové listy, ktoré sa navzájom dotýkajú, a&nbsp;pod nimi plápolá večný oheň za padlých martýrov. Pre domácich je to ikonické miesto a&nbsp;máloktorí turisti z&nbsp;iných častí Alžírska ho obídu.

To, že Alžír je skutočne rozmanité mesto levitujúce medzi Orientom a&nbsp;Európou, dokazuje aj pahorok, kde stojí monumentálna katolícka bazilika Notre Dame d’Afrique. Treba za ňou ísť pár kilometrov od centra. Baziliku dokončili len koncom 19. storočia, no hneď si získala miesto v&nbsp;panoráme Alžíra. Okolie je tiché, nepodobá sa na rušnú a&nbsp;chaotickú kasbu. V&nbsp;zákrute stoja ľudia čakajúci na svoj autobus alebo mikrobus a&nbsp;za bránou chlapci hrajú po škole futbal. Vnútro baziliky s&nbsp;vitrážami starými viac než storočie naplnilo ticho. Počas druhej svetovej vojny ich zničili výbuchy, no dokázali im opäť vdýchnuť život. Kresťanov dnes v&nbsp;Alžírsku nežije veľa, no kostoly majú v&nbsp;krajine stále svoje miesto.

Je čas vrátiť sa do rušného centra mesta, kde sa schyľuje k&nbsp;večeru, čo znamená, že sa zapĺňajú podniky s&nbsp;jedlom. Pouličného jedla v&nbsp;Alžíri veľa nečakajte, zato z&nbsp;malých podnikov s&nbsp;niekoľkými stoličkami si budete môcť vyberať. Ochutnajte miestnu šavarmu, keď vám kúsky mäsa vložia do čerstvej placky so zeleninou a&nbsp;skvelými omáčkami. No rovnako bude stáť za to kibbe s&nbsp;mletým mäsom, cibuľkou a&nbsp;koreninami. Chuťové poháriky sú vo vytržení a&nbsp;vám v&nbsp;mysli doznievajú zážitky z&nbsp;hlavného mesta. Tomu sa povie kombinácia!

Koloniálny svet Alžíru, kde Francúzi zanechali krvavú stopu, sa stráca pred očami

Tomáš Kubuš

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Koloniálny svet Alžíru, kde Francúzi zanechali krvavú stopu, sa stráca pred očami

Tomáš Kubuš

Súvisiace články

Čas marendy: Podnikavci na ostrove Korčula prišli na to, ako lákať turistov počas celého roka

Gaudího mesto: Barcelony sa počas jednej návštevy rozhodne nenasýtite

Indický adrenalín: Trúfnete si zapózovať pod 250 tonovým balvanom, ktorý drží akoby silou vôle?

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás