Viera Václavková

Je úplne jedno, či ste na severe krajiny alebo v&nbsp;južnej, gréckej časti, teda v&nbsp;Cyperskej republike, všade je Afrodita, grécka bohyňa lásky a&nbsp;krásy. Na tomto mieste sa vraj zrodila, pozerá z&nbsp;plagátov, jej meno nesú člny, reštaurácie aj suveníry od výmyslu sveta. A&nbsp;neďaleko Pafosu sa nachádza aj skala Petra tou Romiou s&nbsp;legendou. Skôr ako sa k&nbsp;nej dostanete, na lístoček môžete napísať svoje najtajnejšie želanie a&nbsp;upevniť ho na krík. Afrodita by ho mala splniť. A&nbsp;ak ste dobrý plavec a&nbsp;nebojíte sa, že vás morské vlny otrieskajú o&nbsp;skalu pri pokuse trikrát ju oboplávať, vraj budete krajší a&nbsp;mladší.

<p>Táto krajina vznikla v&nbsp;roku 1974 po rozdelení ostrova Cyprus. Je členom Európskej únie, má 862-tisíc obyvateľov. Štát zaberá 58&nbsp;percent plochy ostrova a&nbsp;jeho hlavou je prezident. Náboženstvo je prevažne ortodoxné. Najvyšší vrch ostrova je Olympos s&nbsp;nadmorskou výškou 1&nbsp;953 metrov. Hlavné a&nbsp;najstaršie mesto je Nikózia s&nbsp;históriou siahajúcou do bronzovej doby. Na Cypre sa jazdí vľavo a&nbsp;podľa pôvodnej receptúry tam vyrábajú najstaršie víno na svete. Severnú a&nbsp;južnú časť ostrova rozdeľuje 180-kilometrová takzvaná nárazníková zóna pod dohľadom mierových síl OSN.</p>

Cyperská republika

Pafos má bohatú históriu. Spomína sa už v&nbsp;rokoch pred Kristom a&nbsp;v&nbsp;helénskom období bol dokonca hlavným mestom ostrova. Ovplyvňovali ho rôzne civilizácie, po ktorých zostali pamiatky. Napríklad zachované mozaiky z&nbsp;2.&nbsp;až 3.&nbsp;storočia. Je to grécka mytológia priamo na podlahe. Nádhera! Škoda, že sa tam nesmie fotiť. Zaujímavé sú aj podzemné hrobky v&nbsp;archeologickom parku, ktorý je od roku 1980 na zozname UNESCO. Kráľov na ostrove síce nemali, ale veľmi bohatých ľudí áno. A&nbsp;tí si taký luxus mohli dovoliť. Doteraz je odkrytých deväť hrobiek. O&nbsp;jednej archeológovia tvrdia, že je v&nbsp;nej pochovaný Kleopatrin brat. Dodnes však nikto nemal odvahu otvoriť ju a&nbsp;presvedčiť sa.

Vráťme sa k&nbsp;moru. Na promenáde príjemne pofukuje. Kráčam, obzerám si stánky so suvenírmi aj s&nbsp;ponukou jedál. Ryby a&nbsp;morské „potvorky“ dominujú. Pochopiteľne, veď som pri mori. Dokráčam až k&nbsp;hradu, ktorého základy siahajú do 13.&nbsp;storočia. Vnútri je múzeum a&nbsp;pred hradom bývajú koncerty. Dnes žiadny nie je, tak si idem zaplávať.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z MIESTA, KDE SA ZRODILA AFRODITA, NÁJDETE V GALÉRII

Asi 60 kilometrov od Pafosu je polostrov Akamas. A&nbsp;na ňom najzápadnejší a&nbsp;najmenší národný park s&nbsp;príťažlivými atrakciami. Chcela som najskôr vidieť kaňon Avakas s&nbsp;vysokými skalami. Cesta je plná výmoľov, jám, prachu. Zaparkovať a&nbsp;potom chodník, ktorý si vyžaduje čoraz väčšiu pozornosť. Je plný skál, sú šmykľavé, lebo popri nich tečie potôčik. Vzácne endemity už nekvitli, bolo leto. No dúfala som, že aspoň nejaké zvieratá sa ukážu. Žijú tam muflóny, vysoko v&nbsp;skalách aj kamzíky. Fotím pekné skaly a&nbsp;zrazu čľup –&nbsp;som vo vode. Ale noha je celá. Toľko šťastia nemala oprotiidúca turistka, ktorá s&nbsp;vyvrtnutým členkom zdolávala spiatočnú cestu.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Kráčam ďalej a&nbsp;skaly tvoria prekážky, ktoré sa už nedajú len prekročiť, treba ich preliezať. Niektorí turisti to vzdávajú a&nbsp;otáčajú sa späť. Idem ešte vyššie, obzerám si vyše 30&nbsp;metrov vysoké skaly a&nbsp;hľadám na nich nejaké zviera. Neukázalo sa. No cestou späť som mala šťastie. Vysoko na skalách som zbadala domáceho kamzíka. Presúvam sa k&nbsp;pláži Lara. Aj tá je súčasťou spomínaného národného parku. Ukáže sa mi pohľadnicovo modrá zátoka a&nbsp;pláž s&nbsp;klietkami. 

Ochranári takto chránia korytnačie vajcia pred predátormi. Pláž totiž obľubujú karety obrovské aj obyčajné a&nbsp;práve na nej si hĺbia jamy na znášku vajec. A&nbsp;ešte jedna zastávka v&nbsp;tomto parku –&nbsp;Afroditine kúpele, predstavujúce malé jazierko s&nbsp;napadaným lístím. V&nbsp;ňom sa vraj kúpala Afrodita so svojím milým Adonisom. Kto sa v&nbsp;ňom okúpe, predĺži si mladosť a&nbsp;uchová krásu. Má to však jeden háčik: kúpať sa v&nbsp;ňom je prísne zakázané.

Dosť bolo chodenia, treba sa posilniť. Stavila som na domácu kuchyňu a&nbsp;s&nbsp;partiou si objednávame typické cyperské meze a&nbsp;víno. Veď to ich má dobrý zvuk aj za hranicami. Debatujeme a&nbsp;na stole sa nám kopí jedlo. Opečená pita, sezamová a&nbsp;cesnaková nátierka, olivy zelené aj čierne, zeleninový šalát. Nestačili sme dopiť pohár vína a&nbsp;na stole máme ďalšie misky. Syr halloumi, plnené vínne listy, malé fašírky z&nbsp;mäsa a&nbsp;zo zeleniny, zapekané paradajky a&nbsp;baklažán. Už máme plné brucho a&nbsp;obsluha nesie misky s&nbsp;kebabom, jahňacím aj bravčovým mäsom, suvlaki, hranolčeky, mäsové guľky, krevety, sépiové krúžky... Zistili sme, že chutné cyperské meze nemá žiadne medze. Ani za dve hodiny sme to nedokázali skonzumovať, a&nbsp;tak do hotela odchádzame s&nbsp;balíkom jedla.

Podľa domácich odborníkov na cestovný ruch sú najkrajšie pláže vo východnej časti ostrova v&nbsp;okolí Protarasu. Na jednej zakotvím, okúpem sa, zaplávam si a&nbsp;potom smerujem do ďalšieho národného parku. Na vlastné oči chcem vidieť propagované skalné jaskyne a&nbsp;rôzne prírodné útvary. Sú na východe ostrova a&nbsp;niektoré naj pláže zazriem z&nbsp;auta. Nad plážou Konnos sa zastavím. Pôsobí lákavo. V&nbsp;plážovom bare si objednám cyperskú kávu a&nbsp;za cvrlikania neúnavných cikád si užívam. Nie dlho, treba ísť ďalej. Niekoľko kilometrov a&nbsp;prekročím pomyselnú vstupnú bránu Národného parku Cap Greco. Žiadna rampa ani vyberači vstupného.

Pokračujem ďalej a&nbsp;zastanem pri moste, ktorý vytvorila príroda. V&nbsp;katalógoch cestovných kancelárií je most Kamara Toy Koraka ťahákom pre turistov. Viaže sa k&nbsp;nemu legenda. Bohovia vraj trestali neposlušné deti tak, že ich menili na korytnačky a&nbsp;hádzali do mora. Keď to videl jeden kňaz, začal sa modliť a&nbsp;prosil bohov, aby deti priviedli napäť. Tí ho vypočuli a&nbsp;postavili most. Keď po ňom korytnačky prešli na pevninu, zmenili sa späť na deti. Podmienkou však bolo, že najskôr muselo po moste prejsť dvanásť mačiek. Na ostrove však mačky neboli. Zabezpečila ich vraj Kleopatra a&nbsp;odvtedy ich je plný ostrov.

Park v&nbsp;najvýchodnejšej časti ostrova je akoby prechodná stanica pre sťahovavé vtáky. Tie prilietajú, oddýchnu si a&nbsp;letia ďalej. Na jar, keď kvitnú kvety, návštevníci môžu obdivovať až štyristo rôznych rastlín, kvetov, z&nbsp;toho je štrnásť endemitov. Park aj s&nbsp;jaskyňami, ktoré voda za stáročia vytvorila, má plochu 385&nbsp;hektárov. Ešte šťastie, že ochranári včas odhadli hodnotu parku a&nbsp;v roku 1993 ho zachránili pred chápadlami developerov. Spomínaný priestor vyhlásili za národný park. Obzerám si pekné skalnaté útvary, ktoré ponúkajú aj nevšednú kulisu na svadobné fotografie.

Nikózia, hlavné mesto Cypru, je jediné rozdelené mesto na svete a&nbsp;zároveň hlavné mesto dvoch krajín. S&nbsp;pasom v&nbsp;ruke prechádzam z&nbsp;gréckej strany ostrova policajnou kontrolou na tureckú. Po oskenovaní pasu sa&nbsp;ocitám v&nbsp;Severocyperskej tureckej republike, ktorú uznávajú len Turci. Uličky bývalého starého mesta sú ovešané šatstvom, opaskami, hračkami. Majiteľ cukrárne mi ponúka dobroty typické pre Turkov. Z&nbsp;bývalého chrámu prerobeného na mešitu sa ozve muezín. Poprechádzam sa, dám si kávu –&nbsp;silnú tureckú, a&nbsp;odchádzam. Namierené mám do Famagusty, presnejšie do jej prímorského predmestia Varosha. Opäť policajná kontrola a&nbsp;ocitnem sa v&nbsp;smutnom meste. V&nbsp;tom, ktoré bývalo najkrajším turistickým centrom v&nbsp;Európe a&nbsp;v&nbsp;ktorom dovolenkovali spevácke aj filmové hviezdy a&nbsp;hlavy štátov.

V&nbsp;roku 1974 prehovorili zbrane&nbsp; a&nbsp;mesto museli opustiť grécki Cyperčania aj všetci turisti. Odvtedy všetko chátra. Sľubovaný návrat takmer za 50&nbsp;rokov nikto nezrealizoval. Ulice bez života oživujú len turisti a&nbsp;policajti, ktorí dozerajú, aby niekto náhodou nezašiel do zakázaného priestoru. Pred dvoma rokmi sa Turci rozhodli bez súhlasu Cyperčanov mesto oživiť a&nbsp;podnikať v&nbsp;turistickom ruchu. Vyasfaltovali cestu, namaľovali jazdné pruhy, vyčlenili chodník pre cyklistov a&nbsp;kolobežkárov. Tí si môžu obzerať a&nbsp;fotiť spustnuté hotely, penzióny, obchody, banky a&nbsp;čudovať sa, že ani po toľkých rokoch túto situáciu nikto nevyriešil.

Rozdelený ostrov Cyprus: Turisti majú záujem o pamiatky aj o ruiny bývalého mesta

Výber pre vás

Rozdelený ostrov Cyprus: Turisti majú záujem o pamiatky aj o ruiny bývalého mesta

Súvisiace články

Tivoli plné zázrakov: Neďaleko od Ríma sa ocitnete v nebeskom pokoji uprostred renesancie

Celkom iná Afrika: Na ceste za Viktóriinými vodopádmi sa na chvíľu stanete miliardármi

Kozmopolitný Temešvár: Jedno z najväčších rumunských miest je tento rok stredobodom kultúry

Výber pre vás