Posledná cesta na čierny kontinent bola úplne odlišná skúsenosť ako tie predošlé. Ešte som sa z Juhoafrickej republiky ani nevrátil a už som vedel, že sa do tejto časti sveta poriadne dlho nechcem znovu pozrieť. Človek však niekedy robí unáhlené závery a to bol aj môj prípad. Už o niekoľko mesiacov sedím v lietadle opäť. Sám sebe sa smejem, lebo znovu mierim do kolísky ľudskej civilizácie. Afrika je naozaj mocná, ukradla mi srdce. A keď zavelí srdce, mozog, zdravý rozum alebo racionálne zmýšľanie si ani neškrtnú. Opäť sa to potvrdilo.

Zimbabwe a Zambia

Zimbabwe sa rozprestiera na južnej pologuli vo vnútrozemí južnej Afriky, hlavné mesto je Harare. Má rozlohu 390 757 štvorcových kilometrov, podľa údajov z roku 2021 v ňom žije 15,99 milióna obyvateľov. Pozostáva z ôsmich provincií a dvoch miest, väčšina populácie žije na vidieku. Na jeho území sa nachádza veľké prírodné bohatstvo a v nerastných surovinách ide o jednu z najbohatších krajín afrického kontinentu. Ťaží sa tam najmä zlato, azbest, nikel, chróm, meď, cín, železná ruda a striebro.

Zambia je vnútrozemský štát v južnej Afrike a jeden zo susedov Zimbabwe. Na rozlohe 752 614 štvorcových kilometrov žije 19,47 milióna obyvateľov (údaj z roku 2021). Hlavné mest je Lusaka. Obyvateľstvo je značne multikultúrne, hovorí vyše 70 jazykmi. Úradný jazyk je angličtina. Aj ekonomika Zambie závisí najmä od ťažby a spracovania nerastných surovín, najmä medených rúd.

Bezpečnosť nadovšetko

Tentoraz mierim do Zimbabwe, chystám sa navštíviť aj ďalšie krajiny v okolí. Pekne postupne a zároveň opatrne. Z predošlej cesty už viem, že tu sa žije trošku divokejší život ako v ostatných častiach planéty. Bezpečnosť je teda prvoradá, v tesnom závese so zážitkami, na ktoré sa, samozrejme, veľmi teším. Mám niečo naplánované, no akosi sa spolieham aj na to, že to najlepšie si na mňa počká. Bez toho, aby som o tom čo i len tušil. Tak to mám rád. Spontánnosť sa predsa neplánuje a netreba sa tomu ani brániť. Turizmus a moderné podnikanie už idú ruka v ruke aj tu. Malé a celkom nevýrazné mestečko, ktoré sa volá rovnako ako jeho najväčšie lákadlo. Práve preto svoju cestu začínam aj ja v pohraničí. Blízko miesta, kde sa stretávajú hranice štyroch štátov: Botswany, Namíbie, Zimbabwe a Zambie.

Čiary deliace krajiny

Na mape to každý nájde pod názvom Kazungula. Práve preto ide o celkom zaujímavé miesto. Teda aspoň z geografického a politického hľadiska. Pre človeka, ktorý cestuje za prírodou, to až taký zázrak nie je. Keby tu na mape neboli nakreslené tie čiary rozdeľujúce krajiny, nikdy by som si nič nevšimol. Viac ma zaujímajú dopravné značky okolo cesty: Pozor, nachádzate sa v migračnej zóne veľkých zvierat. Niekedy tá plechová tabuľa zobrazuje slona, niekedy byvola a inokedy zas žirafu. Pozerám okolo seba, no okrem vyschnutej savany a oranžovej zeme nevidím nič.

Malé letisko, ktoré je mojím miestom prvého kontaktu v Zimbabwe, bolo postavené najmä kvôli turistom. Takým, ako som aj ja. Idem si pozrieť vodopády, ktoré boli pomenované po britskej kráľovnej Viktórii. To, ako sa biele tváre vybesnili aj v Afrike, vieme z historických kníh. Teda aspoň to, čo sa tam stihlo dostať. V súvislosti s kolonizáciou je však stále veľa faktov, ktoré radšej nikto nespomína. Je to temná stránka mnohých krajín. Debata takmer na nekonečno. Ja do týchto miest smerujem pre niečo iné. Zaujíma ma jeden z prírodných divov sveta, ktorý akosi pomyselne visí dlhodobo na mojej imaginárnej mape sveta, kam sa chystám vybrať.

Článok pokračuje na ďalšej strane.