Peter Ličák

Kult kávy, zrodený v stredoveku v arabskom svete, dnes vládne celému svetu. Pre Francúzov sú kaviarne neodmysliteľnou súčasťou životného štýlu, každý Talian vypije za rok až 600 šálok tohto nápoja, ktorý do Európy ​doviezli benátski kupci. Najväčším spotrebiteľom kávy sú Spojené štáty, na starom kontinente drží tento prím Nemecko, na každého Fína pripadá ročná spotreba jedenásť kilogramov surovej, nepraženej kávy. Japonci dokonca ako jediní na svete prvého októbra oslavujú deň kávy. Ale najkrajšou kaviarňou na svete sa pýšia Maďari. A&nbsp;kaviareň na prízemí budapeštianskeho Paláca New York na bulvári Erzsébet körút o tento lichotivý prívlastok ťažko niekto pripraví. Také honosné paláce sa už dnes nestavajú.

Na tejto adrese sídli slávna New York Café od jesene 1894. Palác postavili pre newyorskú poisťovaciu spoločnosť traja podnikatelia – Alajos Hauszmann, Flóris Korb a Kálmán Giergl. Prízemné priestory si prenajala známa budapeštianska kaviarenská rodina Sándora Steuera, prví štamgasti si tam pochutnali na káve so zákuskom 23. októbra 1894. Už krátko po otvorení sa o New York Café začalo s obdivom hovoriť ako o najkrajšej kaviarni sveta. A&nbsp;keď pred časom známy cestovateľský portál UCityGuides vytvoril rebríček desiatich najkrajších kaviarní na svete, New York Café v Budapešti suverénne skončila na prvom mieste.&nbsp;

Palác pre newyorskú poisťovňu navrhol Alajos Hauszmann v eklektickom štýle, ktorý sa zrodil v 19. storočí v ateliéroch svetoznámych architektov. Maďarský architekt bol členom Maďarskej akadémie vied, na projekte Paláca New York pracoval štyri roky. Tento štýl sa snaží dať dokopy mix neraz aj diametrálne odlišných umeleckých štýlov, ktoré na prvý pohľad nemožno dať dohromady. Alajos Hauszmann pri navrhovaní majestátnej budovy šikovne využil prvky talianskej renesancie a baroka. V duchu eklekticizmu navrhol impozantný interiér, v ktorom dominujú nástenné maľby na strope, mramor, bronz, hodváb, zamat. Strop kaviarne je dekorovaný maľbami maliara a ilustrátora Gusztáva Mannheimera a Ferenca Eisenhuta. Orientalistický maliar a jeden z najväčších rakúsko-uhorských akademických maliarov druhej polovice 19. storočia je aj autorom malej fontány pri vstupe do kaviarne.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Od prvých dní kaviarne návštevníci porovnávali ​jej priestory so zámkom Neuschwanstein bavorského kráľa Ľudovíta II. v podhorí Bavorských Álp, ktorý má prívlastok rozprávkový. Priečelie kaviarne ozvláštňuje šestnásť faunov, mytologických postáv rímskeho božstva, podobných gréckemu satyrovi, lesnej bytosti s kozími rohami a kopýtkami. Tieto mytologické postavy podvedome a rafinovane navodzujú návštevníkom kaviarne tajomnú atmosféru spirituality. New York Café sa od prvých dní stala kultúrnym centrom umelcov, šľachty a ľudí z vyššej spoločnosti. Traduje sa, že pár hodín po otvorení spisovateľ Ferenc Molnár s priateľmi novinármi hodili kľúče od kaviarne do Dunaja, aby bola otvorená 24 hodín denne. Literárny charakter dali kaviarni jej noví majitelia bratia Harsányiovi, ktorí ju prevzali na začiatku 20. storočia.

Pod ich taktovkou sa New York Café stala centrom intelektuálneho života metropoly na Dunaji, spisovatelia a novinári tam dokonca mali vyčlenené umelecké stoly. A&nbsp;redaktori literárneho časopisu ­Nyugat prestali chodiť do redakcie, časopis tvorili a redigovali pri kaviarenských stoloch. Svoje prvotiny tam napísali mnohí maďarskí spisovatelia. Od roku 1910 sa tam začala stretávať aj smotánka divadelného a filmového sveta. Na kávu tam chodieval aj sir Alexander Korda, režisér slávneho filmu Zlodej z&nbsp;Bagdadu, či herec Michael Curtis, nositeľ Oscara za postavu vo filme Casablanca. Atmosféra kaviarne inšpirovala hudobného skladateľa Pongráca Kacsóha na napísanie operety Víťaz Janko, niekoľko skladieb tam pri popíjaní kávy skomponoval Emmerich Kálmán, rodák zo Siófoku na brehu Balatonu, autor slávnych operiet Čardášová princezná a&nbsp;Grófka Marica.

Zlaté roky kaviarne v srdci Budapešti ukončila prvá svetová vojna, rozpad monarchie a v 30. rokoch jej zatĺkla posledný klinec do rakvy hospodárska kríza. Spoločenský život v maďarskej metropole upadol, noblesné priestory kaviarne sa zmenili na obchodný dom a sklady. Celkom iste najkrajšie na svete. Niekdajšiu slávu sa kaviarni pokúsil vrátiť komunistický režim, zmenili jej meno na Hungária, ale niekdajšiu noblesu jej súdruhovia vrátiť nedokázali. To sa podarilo až na začiatku nového tisícročia spoločnosti Italian Boscolo Group, ktorá zrekonštruovala nielen legendárnu kaviareň, ale aj celý Palác New York. Slávnu kaviareň ročne navštívi viac ako 600-tisíc milovníkov kávy, pre kaviarnikov na Slovensku je to číslo z ríše snov.

Najkrajšia na svete: Kľúče od legendárnej 129-ročnej kaviarne hodili štamgasti do Dunaja

Výber pre vás

Najkrajšia na svete: Kľúče od legendárnej 129-ročnej kaviarne hodili štamgasti do Dunaja

Súvisiace články

Aby zachránila synovca, darovala mu pečeň: Následok, s ktorým nerátala! Inšpiratívny príbeh

Zakázaná láska: Mníška a mních sa do seba zaľúbili! Chceli slúžiť Bohu, no potom...

10 unikátnych výročí, ktoré si tento rok pripomíname

Výber pre vás