Po štyriapolhodinovom lete pristávame na keflavíckom letisku. Predpoveď hlási krásne tri stupne a&nbsp;slnečné počasie, čo je na zimný Island dokonalé. <a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.sklofix.sk/sluzby/sklenene-dvere/">Sklené dvere</a> letiska sa ešte úplne neotvorili a&nbsp;my už vidíme Dušanov široký úsmev a&nbsp;jeho zvučné „hæ“ (ahoj), rozliehajúce sa do diaľky, ktorým nás srdečne víta. Je to Slovák žijúci na Islande, náš vodič, sprievodca, barman, kuchár a&nbsp;zabávač v&nbsp;jednej osobe. Človek, ktorý pozná Island ako svoju dlaň a&nbsp;bez ktorého by sme nikdy nedokázali nasať tú pravú energiu tejto krajiny. Tak ako to už na Islande býva, počasie sa rapídne mení a&nbsp;namiesto slnka nás víta silný islandský vietor. Ostrov uprostred Atlantického oceánu je ideálne miesto, do ktorého sa vietor dokáže opierať celou silou. So silným vetrom v&nbsp;chrbte a&nbsp;mrazom na tvári rýchlo naskakujeme do deväťmiestneho vanu, ktorý bude naším najlepším priateľom niekoľko najbližších dní.

Ostrovný štát ležiaci neďaleko Grónska v&nbsp;Atlantickom oceáne. Je známy svojou bohatou prírodou, termálnymi prameňmi, ľadovcami, sopkami, vodopádmi či nádhernou architektúrou. Hlavné a&nbsp;zároveň najväčšie mesto je Reykjavík. Úradný jazyk je islandčina, mena je islandská koruna. Na ostrove sa nachádza najväčší ľadovec v&nbsp;Európe s&nbsp;názvom Vatnajökull, niekoľko desiatok aktívnych sopiek a&nbsp;tisícky vodopádov.

Island

Naše spoznávanie sa začína už 30 minút po nasadnutí do auta na mieste s&nbsp;názvom Reykjanesviti/Valahnúkamöl. Celú cestu nás sprevádza hustá hmla a&nbsp;extrémne silný vietor. Nikde inde na svete som nevidela tak rýchlo sa meniace počasie ako v&nbsp;tejto krajine. Jednu minútu vás vietor svojou silou doslova tlačí vpred a&nbsp;v&nbsp;ďalšom okamihu svieti slnko a&nbsp;vietor takmer úplne ustane. Keď sa mraky roztiahnu a&nbsp;vietor stíchne, naskytá sa nám krásny pohľad na rozbúrené vody Atlantického oceánu, ktoré celou svojou silou narážajú do tiahnuceho sa členitého pobrežia ostrova. 

Keďže Island leží uprostred oceánu a&nbsp;nie je obklopený žiadnou väčšou pevninou, vlny aj vietor tu dokážu nabrať neskutočnú silu. Presúvame sa k&nbsp;horúcim prameňom s&nbsp;názvom Gunnuhver. Celý polostrov Reykjanes (na ktorom sa práve nachádzame) je do veľkej miery sopečný. Práve ním prechádza Stredoatlantický chrbát, ktorý má na svedomí výskyt množstva geotermálnych prameňov v&nbsp;tejto lokalite. Úzky drevený chodník vedúci priamo od cesty nás vedie až k&nbsp;samotnému prameňu. Toto miesto je ďalšia ochutnávka toho, aké krásy dokáže príroda na Islande vytvoriť.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z OSTROVNEJ KRAJINY PLNEJ NEVŠEDNÝCH PRÍRODNÝCH ÚKAZOV NÁJDETE V GALÉRII

A&nbsp;je to tu! Konečne sa dostávame k&nbsp;vytúženému vodopádu Seljalandsfoss. Už z&nbsp;diaľky sme pochopili, prečo je práve tento vodopád považovaný za najkrajší. Je vsadený doprostred prírody obrastenej machom a&nbsp;jeho silný tok obmýva steny úchvatného kamenistého&nbsp; pohoria, ktoré sa rozrastá na niekoľkých desiatkach metrov pozdĺž celého horizontu. Chodník vedie okolo celého vodopádu a&nbsp;my si ho tak môžeme pozrieť z&nbsp;každej perspektívy. Po strmších vodou obmývaných schodoch sa dostávame do ešte tesnejšej blízkosti a&nbsp;cítime tak jeho silu aj na svojich premočených pršiplášťoch. Iba o&nbsp;pár metrov ďalej sa nachádza pre mnohých úplne nepoznaný vodopád Gljufrabui, ktorý má tak­isto rozhodne čo ponúknuť. 

Od Seljalandsfossu nás k&nbsp;nemu vedie upravená kamenistá cestička. Tá sa však končí pri malej trhline, ktorou ďalej pokračujeme len pozdĺž studeného horského potoka. V&nbsp;jej útrobách objavujeme vodopád ukrytý v&nbsp;skalách. Nie je veľký, ale jeho čaro spočíva v&nbsp;záhadnosti a&nbsp;jedinečnosti, ktorú mu pridáva takmer uzavretá roklina, v&nbsp;ktorej sa nachádza. Len malý otvor nad nami a&nbsp;všade navôkol skaly. Priamo pred vodopádom sa nachádza veľký kameň, ktorý si vyslovene pýta, aby sme sa naň postavili a&nbsp;vychutnali vodopád zoči-voči. Nič podobné som v&nbsp;živote nevidela, stálo by o&nbsp;aj za jednu či obe mokré topánky.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Určite ste počuli o&nbsp;islandskej sopke Eyjafjallajökull, ktorá naposledy vybuchla trikrát po sebe v&nbsp;roku 2010. Práve v&nbsp;dôsledku týchto výbuchov bola v&nbsp;tom roku na niekoľko dní zastavená medzinárodná letecká preprava medzi celou Európou a&nbsp;Severnou Amerikou. A&nbsp;to najmä pre obavy z&nbsp;možného poškodenia motorov lietadiel. Sopka sa síce nachádza hlbšie vo vnútrozemí, ale popri hlavnej ceste je zriadený „Eyjafjallajökull Info Point“, kde sa aj my na chvíľku zastavujeme. Nachádzame tu niekoľko tabúľ s&nbsp;fotkami a&nbsp;krátkymi opismi z&nbsp;histórie sopky –&nbsp;ako vznikla, ako prebiehali výbuchy, aké boli následky a&nbsp;podobne. Je to zastávka len na pár minút, ale rozhodne som rada, že ju absolvujeme. Fotografie nám dávajú realistickejší obraz toho, ako celá situácia prebiehala, ako sa ľudia cítili a&nbsp;aké veľké škody tu príroda napáchala. Pár minút ďalej cesty autom, len kúsok za mestom Hella, narazíme na známe islandské múzeum/výstavu LAVA Centre. Tu sa vďaka kvalitným exponátom, prepracovanej expozícii, detailným nákresom a&nbsp;obrázkom dozvedáme omnoho viac o&nbsp;sopkách vo všeobecnosti.

Obľúbená pláž na Islande je vyhľadávaná pre sýtočiernu farbu piesku, ktorý sa tu nachádza. Vznikla dôsledkom sopečnej činnosti neďalekej aktuálne neaktívnej sopky. My na toto miesto prichádzame až po západe slnka, ktoré tu v&nbsp;zime zapadá naozaj skoro. Ani mierne prítmie však pláži neuberá nič z&nbsp;jej unikátnosti. Prejdeme sa niekoľko metrov po pobreží, popri veľkých útesoch, ktoré sa týčia na začiatku pláže a&nbsp;dotvárajú celú fotografickú scenériu. Keby ste na toto miesto prišli od mája do augusta, mali by ste veľkú šancu natrafiť na alku bielobradú, typického islandského vtáka, ktorý tu hniezdi. Dušan nás sprevádza na každom kroku a&nbsp;na tejto pláži obzvlášť. Dôvodom sú takzvané sneaker waves –&nbsp;masívne, veľké vlny, ktoré sa objavujú nečakane aj počas tých najpokojnejších a&nbsp;najmenej veterných dní. A&nbsp;práve Reynisfjara Black Sand Beach je miesto, kde sa tieto vlny často vyskytujú. Vyžiadali si už niekoľko obetí. Prvých desať vĺn síce pôsobí mohutne, ale nijako výnimočne. A&nbsp;potom to príde! Jedenásta vlna, ktorá naberá omnoho vyššiu výšku aj silu. Voda z&nbsp;nej sa dotýka až skál na pobreží, a&nbsp;keby sme neboli pri blízkej jaskyni, nemali by sme pred vodou šancu. Rýchlo všetci utekáme do otvoru v&nbsp;skale a&nbsp;len pozorujeme, kam sa až voda dostane. Na celej tejto pláži sa dôrazne odporúča nikdy sa neotáčať vlnám chrbtom, treba ich neustále sledovať. A&nbsp;ja už teraz rozumiem prečo.

Pred nami je nový deň, a&nbsp;hoci musím povedať, že vstávať o&nbsp;ôsmej ráno do úplnej tmy je zvláštny pocit, keď chceme veľa vidieť, musíme ísť veľakrát za hranice vlastného komfortu. Po „ľahkých“ raňajkách v&nbsp;podobe typického islandského hotdogu s&nbsp;názvom pylsa sa približne o&nbsp;deviatej ráno vymotáme z&nbsp;chatky a&nbsp;vyberáme sa smerom k&nbsp;hore Lómagnúpur. Je to pohorie (hrebeň) tiahnuce sa niekoľko kilometrov a&nbsp;dosahujúce výšku až 764&nbsp;metrov. Väčšinu hory Lómagnúpur tvoria vrstvy lávy a&nbsp;usadeniny. Autom sa dostávame priamo pod ňu, vďaka čomu môžeme vychutnať pohľad zblízka. Na jednej strane zasnežené hory, na druhej vysoké čierne skaly. Celý pohľad dotvára plný mesiac, osvetľujúci prebúdzajúcu sa krajinu, dáva jej jedinečný nádych. O&nbsp;niečo ďalej behajú stáda islandských koní, ktoré tu vidíte takmer všade. Aj keď vzrastom pripomínajú naše poníky, sú to dospelé, silné jedince. Zaujímavosťou je, že Island zakazuje akýkoľvek import koní, a&nbsp;pokiaľ už nejakého z&nbsp;krajiny exportujú, nikdy sa nesmie vrátiť. Takto si udržujú čistú líniu, ktorú nenájdete inde na svete. Niektoré z&nbsp;nich prichádzajú až priamo k&nbsp;nám. Ruky si jemne zaboríme do ich strapatých hrív a&nbsp;venujeme im pár pohladení pred tým, ako sa presunieme ďalej.

Ešte nikdy som na vlastné oči nevidela skutočný ľadovec. Zmenil to až ľadovcový jazyk Svínafellsjökull –&nbsp;naša ďalšia zastávka, vzdialená iba niekoľko kilometrov jazdy autom od hory Lómagnúpur. Keď sme sem prichádzali, ani som netušila, že ľadovec Svínafellsjökull je vlastne ľadovcový jazyk najväčšieho ľadovca v&nbsp;celej Európe –&nbsp;Vatnajökullu. Okrem iného je to miesto, kde sa stretávajú turisti a&nbsp;horolezci. Tí sa odtiaľto vydávajú preskúmať jeho trhliny, jaskyne a&nbsp;zažívajú pravú mrazivú islandskú prírodu na vlastnej koži. Dušan zaparkuje auto približne pätnásť minút chôdze od samotného jazyka a&nbsp;my si tak tento pohľad musíme aspoň trošku zaslúžiť. Ľadovec bolo vidieť už z&nbsp;diaľky, no svoju pravú krásu nám odhalí, až keď sa dostaneme na neďaleký kopec. Vyberieme sa aj priamo k&nbsp;samotným kusom modrého ľadu, pri ktorých sme tak blízko, že sa ich môžeme až dotknúť. Čaro celého Islandu je v&nbsp;tom, že aj keď ste práve na jednom mieste a&nbsp;obdivujete konkrétnu vec pred sebou, ak zdvihnete hlavu a&nbsp;pozriete sa vôkol seba, uvidíte nekončiace sa krásy islandskej prírody naozaj všade. Neviem, či mám len šťastie alebo na Islande naozaj nie je ani kúsok pôdy, ktorý by bol všedný a&nbsp;ničím zaujímavý. Všetko má svoje kúzlo, svoju silu, svoj príbeh.

Na toto miesto som sa obzvlášť tešila a&nbsp;nemohla som sa ho do­čkať. Diamond Beach, známa pláž, na ktorej sa povaľujú „diamanty“ extrémnych veľkostí. Presnejšie, priezračné úlomky ľadovca, ktoré sa ponášajú na veľké číre diamanty. Oceán ich vyplavuje na pláž takmer každý deň. Keď sa snažíme dostať na pláž, neuveriteľne fúka, a&nbsp;tak si musíme nasadiť čapice, kapucne a&nbsp;celou svojou bytosťou sa zapierať proti sile vetra. Stále si nie sme istí, či máme svoj šťastný deň a&nbsp;či naozaj oceán nejaké tie „diamanty“ vyplavil. Naše pochybnosti sa však rozplynú v&nbsp;priebehu pár minút, keď už v&nbsp;diaľke vidíme prvé veľké úlomky ľadovcov. Niektoré merajú aj viac ako meter v&nbsp;priemere a&nbsp;niektoré sú sotva do dlane. Dopadajúce lúče slnka sa v&nbsp;úlomkoch krásne odrážajú a&nbsp;ja veľmi rýchlo pochopím, prečo táto pláž nesie názov Diamond Beach. Prejdeme sa aj popod neďaleký most až k&nbsp;ľadovcovému jazeru s&nbsp;názvom Jökulsárlón, ktoré sa neustále zväčšuje v&nbsp;dôsledku&nbsp; globálneho otepľovania a&nbsp;topenia ľadovcov. Obkolesuje ho ľadovec, ktorého úlomky neskôr oceán vyplaví na známu Diamantovú pláž.

Schádzame z&nbsp;hlavnej cesty a&nbsp;cez malé dedinky sa dostávame ku kaňonu Fjaðrárgljúfur. Rozhodneme sa najprv nahliadnuť na spodnú cestičku, ktorá nás po piatich minútach chôdze nadol dostane k&nbsp;mostu pretínajúcemu tok rieky. Práve táto rieka ju spodným bodom samotnej rokliny. Na moste už stačí len zdvihnúť hlavu o&nbsp;niečo vyššie a&nbsp;naskytne sa nám nádherný pohľad na vysoké útesy Fjaðrárgljúfura, ktorý siaha až do výšky sto metrov. Dĺžkou dosahuje približne dva kilometre a&nbsp;my sa rozhodneme prejsť pár desiatok metrov po jeho vrcholkoch. Najprv však musíme vyjsť niekoľko klzkých schodov, na ktorých je vrstva zamrznutého ľadu. Posyp tu nie je povolený, a&nbsp;tak nám neostáva nič iné, len držať sa pri kraji a&nbsp;našľapovať veľmi opatrne. Podarí sa nám dostať na vrchol a&nbsp;naskytne sa nám pohľad na celý Fjaðrárgljúfur priamo pod nami. Nádhera! Masívne pohorie tiahnuce sa pozdĺž oboch brehov sýtomodrej rieky. Vrcholky posiate bielym snehom a&nbsp;okolitá príroda obrastená zeleným machom. Pohľad, ktorý sa snažíte ukladať do svojej pamäti najlepšie, ako viete. Máme veľké šťastie, že nám v&nbsp;tento deň svieti slnko a&nbsp;my tak môžeme naplno vychutnať krásy každej jednej zastávky.

Národný park Þingvellir je miesto, kde sa začali písať dejiny. Miesto, kde sa nachádzal vôbec prvý parlament na svete. Miesto, kde sa zrodila demokracia a&nbsp;rovnoprávnosť. Dodnes tu visí vlajka pripomínajúca históriu tohto miesta. Aj keď parlament nie je to, čo si ako prvé všimnete pri návšteve tohto parku, rozhodne ho netreba opomenúť. Vydávame sa po zasnežených schodoch, ktoré nás dovedú až k&nbsp;známemu zlomu, kde sa od seba oddeľujú dve tektonické platne, a&nbsp;to eurázijská a&nbsp;severoamerická. Zrazu sa ocitáme doslova medzi dvoma kontinentmi. Táto roklina je dlhá približne osem kilometrov, a&nbsp;aj keď celú túto prechádzku neabsolvujeme, prejdeme sa aspoň jej časťou. Podarí sa nám dostať sa úzkou cestičkou k&nbsp;jej vrcholu, odkiaľ sa nám naskytá nádherný pohľad na toto majstrovské dielo vytvorené prírodou. Len malý kúsok od tohto jedinečného úkazu je aj miesto s&nbsp;názvom Silfra, ktoré láka nejedného potápača. Je to miesto, kde si pozriete tento tektonický zlom priamo pod vodnou hladinou. Žeby som sa odhodlala pri ďalšej návšteve?

Island je krajina, kde sa stretáva krása tej najrozmanitejšej prírody s&nbsp;jedinečnou architektúrou a&nbsp;neskutočnou láskavosťou a&nbsp;otvorenosťou ľudí. Je to štát, ktorý by mohol inšpirovať nejednu svetovú veľmoc, ako sa starať o&nbsp;svoje prírodné bohatstvo, o&nbsp;svoju históriu, o&nbsp;svoj ľud. Na svete nie je veľa krajín, do ktorých by som sa tak rada vrátila, Island ňou však rozhodne je. To, že si získa moje srdce, mi hovorili všetci, ktorí ho navštívili, a&nbsp;mali pravdu. Povestnou čerešničkou na torte je pre nás sýtozelená polárna žiara, ktorú od Islandu dostávame ako dar na rozlúčku cestou lietadlom domov.

Mrazivá krása: Na drsnom Islande ťažko nájsť všedné miesto

Výber pre vás

Mrazivá krása: Na drsnom Islande ťažko nájsť všedné miesto

Súvisiace články

Vitajte v Santovej dedine: V laponskom meste Rovaniemi zažijete Vianoce každý deň v roku

Dedinka v Hornom Rakúsku nemá konkurenciu: Prečo HALLSTATT láka turistov z celého sveta?

Trochu iné Taliansko: Horná Adiža ponúka veľkolepé scenérie na každom kroku

Výber pre vás