Marianna Bajnoková

Idylická obec v&nbsp;objatí pohoria Dachstein je známa po celom svete. Čínskych developerov zaujala natoľko, že si po Paríži a&nbsp;Florencii postavili jej vernú kópiu. Svoje brány otvorila už v&nbsp;roku 2012 pri juhočínskom Chuej-čou v&nbsp;provincii Kuang‑tung a&nbsp;je určená zámožným Číňanom. Samozrejme, Rakúšania z&nbsp;toho nadšení neboli. Zúrili, lebo nikto sa majiteľov hotelov a&nbsp;iných budov v&nbsp;rakúskom Hallstatte neopýtal, či s&nbsp;výstavbou súhlasia. Dokonca o&nbsp;tom dlho ani netušili, až kým sa náhodne nepreriekol jeden pracovník, ktorý sa na celom projekte podieľal. Prešlo im to tak či tak. Napriek tomu, že sa im do detailov podarilo napodobniť originál, okolie, v&nbsp;ktorom sa rakúska dedinka <a rel="noopener" href="https://cestovnakancelariadaka.sk/produkt/167-cisarovna-sissi-a-carovny-halstatt" target="_blank">Hallstatt</a> nachádza, nemá konkurenciu.

Malebná dedinka pri jazere s rovnakým názvom vďačí za svoju existenciu bohatému soľnému ložisku v pohorí Hallstatt. Práve vďaka tomu sa táto oblasť spolu s pohorím Dachstein a s krajinnou a historickou kultúrnou oblasťou Inneres Sallzkammergut dostala na Zoznam svetového dedičstva UNESCO, čím výrazne vzrástol turistický ruch. Dedinku každý rok navštívi neuveriteľných 800-tisíc návštevníkov. Do konca 19. storočia sa do Hallstattu dalo dostať iba loďou alebo úzkymi chodníkmi. Prvú cestu do dediny postavili až v roku 1890 pozdĺž západného pobrežia, čiastočne odstrelom skál.

Hallstatt

Z&nbsp;Bratislavy sú to len štyri hodinky cesty, samozrejme, pokiaľ máte šťastie a&nbsp;nenatrafíte na kolónu. My sme to šťastie mali, ale o&nbsp;to menej nám prialo počasie. Mrholilo, popŕchalo a&nbsp;ani predpoveď na nasledujúce dni nebola veľmi priaznivá. Optimizmus a&nbsp;dobrá nálada nás však neopúšťali, čo sa nám v&nbsp;konečnom dôsledku vyplatilo. Len čo sme zaparkovali pred hotelom, spoza čiernych oblakov sa na nás usmialo slniečko. Ubytovali sme sa v&nbsp;dedinke Obertraun v&nbsp;príjemnom hoteli hneď pri jazere Hallstätter See. Z&nbsp;hotela sa nám naskytol výhľad nielen na jazero, ale aj na pohorie Dach­stein Krippenstein, ktoré je dominantou tejto oblasti. Obertraun je malá obec. Žije v&nbsp;nej okolo 700&nbsp;obyvateľov a&nbsp;je ideálnym miestom na ubytovanie v&nbsp;blízkosti Hallstattu. Z&nbsp;vlastnej skúsenosti môžem odporučiť Seehotel am Hallstättersee, ktorý sa nachádza len pár krokov od jazera. Príjemný personál, bohaté bufetové raňajky v&nbsp;srdci hôr a&nbsp;malý bazén na osvieženie. Večere si dokonca môžete spríjemniť hraním stolného futbalu a&nbsp;pingpongu na terase. Pri jazere nezabudnite zbehnúť do Seecafe, kde vás s&nbsp;úsmevom obslúžia mladí našinci z&nbsp;východu. Megi s&nbsp;kamarátom tu žijú už štyri roky a&nbsp;ochotne nám poradili, ako sa rýchlejšie zorientovať v&nbsp;okolí.

Vzdialenosť medzi obcami je len päť kilometrov. Môžete si tak spraviť prechádzku, požičať bicykel alebo zvoliť vlakovú, autobusovú či dokonca lodnú dopravu. Treba však mať na pamäti, že premávajú väčšinou od 7.00 do 19.00 večer. V&nbsp;neskorších hodinách sa prepravíte už len taxíkom. Najlacnejší spôsob dopravy je vlak, kde lístok stojí okolo eura. Ceny mimo sezóny a&nbsp;počas nej sa zvyčajne líšia. Môžete si požičať aj súkromný čln s&nbsp;kapitánom, ktorý vás prevedie po jazere. Možností je veľa. Pre nás bolo najlepšou voľbou vlastné auto. V&nbsp;Hallstatte sú tri veľké parkoviská, kde sa môže stať, že počas hlavnej sezóny sú úplne plné. Vtedy vám neostane iná možnosť, len hľadať miesto ďalej od centra. Na moje prekvapenie tam nebol veľký pretlak turistov, ako sa dočítate na všetkých internetových stránkach. Do&nbsp;veľkej miery to ovplyvnila práve neustále strašiaca pandémia –&nbsp;tá poznačila aj obec Hallstatt, ktorú turisti vo veľkom vyhľadávajú. O&nbsp;to viac sme ju mohli v&nbsp;pokoji vychutnať.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Keďže počasie bolo premenlivé, poobedie sme strávili potulkami malebnými uličkami a&nbsp;spoznávaním histórie o&nbsp;vzniku obce. Hallstatt je spolu so svojím okolím zapísaný na Zozname svetového historického a&nbsp;kultúrneho dedičstva UNESCO. Táto malá banícka oblasť v&nbsp;srdci Európy sa preslávila najmä ťažbou soli. Je to jedno z&nbsp;najstarších miest na ťažbu soli na svete a&nbsp;využíva sa už viac ako sedemtisíc rokov. Celé toto historické obdobie dostalo dokonca vlastné pomenovanie –&nbsp;halštatská kultúra. Samotný názov Hallstatt pochádza z&nbsp;keltského slova hall, čo v&nbsp;preklade znamená soľ. Zaujímavosťou je, že do konca 19.&nbsp;storočia sa do dedinky dalo dostať len loďou cez jazero Hallstätter See alebo úzkou horskou cestou a&nbsp;počas vlády Habsburgovcov sa tam bez povolenia nemohol nikto prisťahovať.

Celou históriou vzniku obľúbenej dedinky vás dokonale prevedie aj múzeum svetového dedičstva, ktoré sa nachádza priamo v&nbsp;centre Hallstattu. Od mája do septembra je otvorené každý deň od 10.00 do 18.00 hodiny. Mimo sezóny sú otváracie hodiny zvyčajne kratšie a&nbsp;pondelky a&nbsp;utorky mávajú zatvorené. Oblasť je bezpochyby krásna v&nbsp;každom ročnom období, ale odporúčam si tieto veci pred plánovaním výletu dobre naštudovať, aby ste sa zbytočne o&nbsp;niečo cenné neukrátili. Domácich veľmi nestretnete. Nečudujem sa im. Z&nbsp;toľkých turistov musia byť už pekne otrávení. Niektorí mali dokonca na dverách tabuľku s&nbsp;nápisom „súkromný pozemok“, aby sa im tam zvedaví turisti nenatlačili. Dominantou dedinky je evanjelický kostol s&nbsp;53-metrovou zvonicou z&nbsp;druhej polovice 19.&nbsp;storočia, nachádzajúci sa v&nbsp;blízkosti jazera.

Svetoznámy cintorín, ktorý sa nachádza pri katolíckom Kostole svätého Michala, púta pozornosť. Malé hroby plné kvetov v&nbsp;údolí masívnych hôr a&nbsp;s&nbsp;výhľadom na jazero. Pochovaní majú na hroboch fotku s&nbsp;dátumom narodenia a&nbsp;úmrtia, dokonca tam majú uvedené svoje povolanie. Súčasťou cintorína je unikátna kostnica pochádzajúca z&nbsp;12.&nbsp;storočia. Tá vznikla preto, lebo cintorín je príliš malý a&nbsp;nie je tam miesto na nové hroby. V&nbsp;roku 1720 začali praktizovať veľmi nevšednú tradíciu. Hroby zhruba po desiatich až pätnástich rokoch otvorili a&nbsp;odstránili lebku aj veľké kosti, ktoré zaberali najviac miesta. Lebku čistili na slnku aj niekoľko týždňov, kým všetky stopy rozkladu nezmizli a kým nezískala vzhľad jemnej slonoviny. Následne ju symbolicky pomaľovali. Ruže sú znakom lásky, brečtan zas znamením života. Niekde sa dokonca uvádza, že z&nbsp;kostí obrali mäso, z&nbsp;toho uvarili guláš, pohostili ním trúchliacich hostí a&nbsp;kosti uložili do miestnej kostnice. ­Šialené!

Dnes sa to už našťastie nepraktizuje, rozmohla sa kremácia. Niektoré z&nbsp;urien idú do hrobu na tomto cintoríne alebo ich pochovajú na urnovom cintoríne v&nbsp;Hallstatte-Echerntale. Krematórium je v&nbsp;Salzburgu. Momentálne je v&nbsp;kostnici asi 1&nbsp;200 lebiek, z&nbsp;ktorých je 610&nbsp;maľovaných. Sú usporiadané podľa rodiny a&nbsp;dátumu úmrtia. Mnohé z&nbsp;nich boli vyzdobené koncom 18.&nbsp;storočia, no nájdu sa aj z&nbsp;20.&nbsp;storočia. Želanie nájsť posledný odpočinok v&nbsp;kostnici je už zriedkavé a&nbsp;hlavne nie lacné. Kto má o&nbsp;to záujem, musí to uviesť v&nbsp;závete.

Z&nbsp;krásnych miest a&nbsp;výhľadov si môžete v&nbsp;Hallstatte doslova vyberať. Kam sa pozriete, tam vám srdce poskočí. Nepochybne jedným z&nbsp;najkrajších a&nbsp;hlavne najnavštevovanejších miest je vyhliadková plošina Skywalk, ktorú slávnostne otvorili v&nbsp;roku 2013. Pre slabšie žalúdky môže byť výzvou prejsť k&nbsp;zúženému koncu a&nbsp;z&nbsp;výšky 360&nbsp;metrov sa rozhliadnuť na nádherné Alpy a&nbsp;Hallstattské jazero. Ale verte mi, rozhodne to stojí za to! Inak, musím uznať, že sme mali šťastie a&nbsp;davom ľudí sa nám nejakým spôsobom úspešne darilo vyhýbať aj tentoraz. Za tých pár minút, čo sme si užívali výhľad, sa tam premlelo tak desať-pätnásť ľudí. Keď sme sa však pohli ďalej, plošina bola plná Číňanov s&nbsp;telefónom v&nbsp;jednej ruke, fotoaparátom v&nbsp;druhej a&nbsp;nevedeli, z&nbsp;ktorej strany skôr fotiť. Veď to poznáte... Stretli sme aj veľa Indov a&nbsp;Čechov. Pokiaľ si chcete užiť miesto v&nbsp;pokoji a&nbsp;s&nbsp;čo najmenším počtom turistov, oplatí sa privstať si.

Na vyhliadku sa môžete dostať peši alebo lanovkou Salzberg­bahn priamo z dedinky. Lístky je možné kúpiť kombinovane na cestu lanovkou hore a dole plus na vstup do najstaršej soľnej bane na svete, ale aj všetko samostatne. Komu sa nelení a kto má dobrú kondíciu, môže na vrch vyjsť aj peši. Je to príjemná prechádzka a nám aj s krátkymi pauzami na fotenie nezabrala viac ako 50 minút. Ako odmenu za výstup si môžete dopriať čapované pivo a ochutnať rakúsku kuchyňu v reštaurácii Rudolfsturm (Rudolfova veža). Pôvodná stavba stála pri vstupe do vysokého údolia Salzberg nad Hallstattom a bola stredovekou obrannou vežou z konca 13. storočia. Odvtedy až do roku 1954 slúžila ako sídlo vedúceho banskej prevádzky. Budova prešla v priebehu storočí mnohými stavebnými zmenami a v súčasnosti slúži ako reštaurácia s najkrajším výhľadom.

V&nbsp;šľapajach pravekých&nbsp;baníkov

Pár metrov od vyhliadky sa nachádza najstaršia soľná baňa na svete. Ťažilo sa tam už pred sedemtisíc rokmi a&nbsp;v&nbsp;prvej polovici prvého tisícročia pred Kristom tam žila bohatá civilizácia, ktorá dostala názov halštatská kultúra. Na mňa trošku gýčová, ale určite zaujímavá prehliadka. Pri vstupe sme vyfasovali plátenné oblečenie a&nbsp;vydali sme sa so sprievodkyňou na 90-minútovú prehliadku. Je tam naozaj zima! Vonku síce pieklo, ale keď sme vošli do jaskyne, dostali sme štipľavý preplesk. Zima mi bola aj za tých českých odvážlivcov v&nbsp;sandáloch. Bolo tam sviežich osem stupňov a&nbsp;úzkym tunelom sme postupovali po jednom za sebou až do hĺbky 85&nbsp;metrov pod zemou. Tam nás čakala prvá atrakcia –&nbsp;drevená šmykľavka, ktorá nás priviedla k&nbsp;samotnému ložisku soli.

Od sprievodkyne sa dozvedáme, že soľ, ktorú nazývajú aj biele zlato, bola v&nbsp;tej dobe veľmi cenná. Hallstatt už vtedy produkoval až tonu soli za deň a&nbsp;zásoboval tak polovicu Európy. Počas prehliadky sme sa dozvedeli veľa zaujímavostí, napríklad aj to, že miesto je pozostatkom po oceáne, ktorý tam bol pred 250&nbsp;miliónmi rokov. Majú to tam naozaj prepracované do detailu. Nasledovala ďalšia, tentoraz ešte dlhšia 64-metrová kĺzačka. Na chvíľku ma striaslo, keď som nevidela koniec, ale nedáme sa predsa zahanbiť. Zvládli sme to! Pre menej odvážnych bolo vedľa schodisko a&nbsp;pre deti to bola jednoznačne najzábavnejšia časť exkurzie.

Ocitáme sa v&nbsp;najhlbšej časti bane až 400&nbsp;metrov pod zemou. V&nbsp;roku 2002 tu objavili najstaršie drevené schodisko v&nbsp;Európe, po ktorom asi pred 3&nbsp;350&nbsp;rokmi chodili baníci do práce. V&nbsp;závere prehliadky sa ocitáme v&nbsp;kine z&nbsp;kamennej doby. Po rokoch výskumu a&nbsp;na základe najnovších vedeckých poznatkov vymysleli fiktívny príbeh a&nbsp;vytvorili dokonalú animáciu o&nbsp;práci v&nbsp;bani. Na konci sme si sadli na drevený vláčik, ktorý nás vyviezol úzkym tunelom von pod drevenú striešku. Vskutku zaujímavý zážitok, ktorý by bolo škoda vynechať pri návšteve Hallstattu. Pri odchode sme dostali ako darček soľ a&nbsp;za pár eur sme si mohli kúpiť fotku zo šmykľavky. Tie výrazy stáli za to!

Z&nbsp;hĺbky 400&nbsp;metrov pod zemou sme sa posledný deň presunuli do výšky 400&nbsp;metrov nad zemou. Tam sme zvolili radšej lanovku. Najvyhľadávanejšia vyhliadka pohoria Dachstein s&nbsp;názvom Five fingers, teda Päť prstov, leží v&nbsp;nadmorskej výške 2&nbsp;108 metrov a&nbsp;naozaj si žiada silný žalúdok. Lanovka s&nbsp;jednou medzizastávkou vás vyvezie na vrchol Krippensteinu a&nbsp;odtiaľ je to po chodníku miernym kopcom asi 20&nbsp;minút peši. Vyhliadková plošina má päť výstupov. Jeden z&nbsp;nich je celý zo skla, na ďalšom je ďalekohľad aj rámik na fotenie pre zaľúbencov. Vstupné sa neplatí, musíte si však zaplatiť lanovku. Stojí 36&nbsp;eur, čo sa mi v&nbsp;porovnaní s&nbsp;cenami vo Vysokých Tatrách zdá ako prijateľná suma. Vrchol je obľúbený aj u&nbsp;paraglajdistov. Bolo ich tam neúrekom. Len tak sa dať unášať niekoľko stoviek metrov nad jazerom, obklopený mohutnými Alpami, to musí byť neskutočný zážitok.

Dedinka v Hornom Rakúsku nemá konkurenciu: Prečo HALLSTATT láka turistov z celého sveta?

Marianna Bajnoková

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Dedinka v Hornom Rakúsku nemá konkurenciu: Prečo HALLSTATT láka turistov z celého sveta?

Marianna Bajnoková

Súvisiace články

Malé veľké mesto: Metropolu Luxemburg pohodlne prejdete za jediný deň

Očakávané zoznámenie: Pravá tvár Dominikánskej republiky za bránami rezortu

USTRICE tvorili obrannú bariéru najväčšieho mesta USA: Dnes zachraňujú znečistený prístav

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás