Aleš Tvrdý

Sám neviem, prečo obľubujem malé krajiny, ktoré treba na mapách hľadať trochu dlhšie. Možno to bude aj tým, že je tam všetko akosi viac po ruke. V&nbsp;Luxembursku, na ktoré práve cielim, mi bude stačiť iba hlavné mesto Luxemburg. Vyskakujem z&nbsp;kamióna niekde na parkovisku v&nbsp;cudzom svete a&nbsp;šofér ma ubezpečuje, že odtiaľto sa ľahko dostanem do mesta. O&nbsp;pár hodín sa to aj potvrdilo a&nbsp;ja sa už netúlam na lúkach medzi údolím Pétrusse a&nbsp;Alzette, ktoré spásal najmä miestny dobytok.

Krajina s&nbsp;dlhým názvom Luxemburské veľkovojvodstvo je štát nachádzajúci sa v&nbsp;západnej časti Európy. Ide o&nbsp;konštitučnú monarchiu. Severnú časť Luxemburska tvorí pohorie Ardeny s&nbsp;najvyšším vrchom Kneiff (560 m n. m.), na juhu sa nachádza úrodná dolina rieky Mosely. V&nbsp;jednej z&nbsp;najmenších krajín Európy s&nbsp;rozlohou 2&nbsp;586,4 km² žije vyše 632-tisíc obyvateľov, z&nbsp;toho v&nbsp;hlavnom meste Luxemburg vyše 114-tisíc obyvateľov (údaj z&nbsp;roku 2017). Cudzinci tvoria takmer polovicu populácie. Úradnými jazykmi sú luxemburčina, nemčina a&nbsp;francúzština. Väčšina obyvateľov je rímskokatolíckeho vyznania.

Luxembursko

Takmer identický názov krajiny sa preniesol aj do názvu jeho metropoly. Luxemburg vznikol z&nbsp;pevnosti na vrchole kopca Bock. Po svojom hlavnom meste dostala názov aj krajina. Tu teda majú celkom jasno, či bolo najskôr vajce alebo sliepka, ktorá ho zniesla. Žije tu takmer jedna pätina obyvateľov celého veľkovojvodstva a&nbsp;ide o&nbsp;jeden z&nbsp;troch štátov malej „únie“ Benelux. Je nielen jej členom, ale dokonca aj zakladateľom. Luxembursko je konštitučná monarchia, ktorej hlavou je veľkovojvoda Henrich I. Celá krajina svojou rozlohou 2 586 km² skôr pripomína mesto. Čo sa týka jej histórie, tu už možno počítať vo väčších číslach. Jeho názov je odvodený od Lucilinburhuc a&nbsp;neskôr Lützelburg (od slova malý).

Prvé stopy osídlenia siahajú do čias Keltov a&nbsp;pochádzajú z&nbsp;2. storočia pred n. l. Rimania sem prenikli zhruba o&nbsp;sto rokov neskôr a&nbsp;oblasť dnešného Luxemburska bola súčasťou Rímskej ríše. V&nbsp;čase migrácie na starom kontinente na tomto území začali mnísi budovať kláštory. Vznik grófstva sa datuje od 10. storočia, keď dal gróf Siegfried postaviť malý hrad okolo hlavného mesta Château de Luxembourg. Tento stav vydržal do roku 1136, keď cisár Henrich IV. zomrel bez mužského potomka. Na vojvodstvo bolo povýšené v&nbsp;roku 1354 českým kráľom Karolom IV. Krajina bola dlhodobo pod nadvládou iných štátov. Svoju samostatnosť získala až v&nbsp;19. storočí a&nbsp;to tiež nebolo zo dňa na deň. Dnes ide o&nbsp;posledné veľkovojvodstvo na svete.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z MESTA, KTORÉ JE V MNOHÝCH SMEROCH VÝNIMOČNÉ, NÁJDETE V GALÉRII

Prehliadku mesta začínam na vlakovej stanici. Práve sem som sa dostal z&nbsp;diaľnice, kde som vystúpil z&nbsp;kamióna. Posilnený čerstvým kofeínovým nápojom, ktorého cena ma uistila, že som definitívne opustil východnú Európu a&nbsp;s&nbsp;mapou v&nbsp;ruke som sa teda mohol pobrať do ulíc metropoly jedného z&nbsp;najmenších štátov sveta. Zvládnutie niekoľkých naplánovaných zastávok by mi vzhľadom na miniatúrnu rozlohu nemalo zabrať veľa času, preto sa netreba nikde ponáhľať. 

Na námestí Place de Gare je vedľa vlakovej stanice aj autobusová, čo je veľmi praktické. Možno sa odtiaľ dostať kamkoľvek v&nbsp;okolí – nielen v&nbsp;rámci Luxemburska, ale aj okolitých štátov za niekoľko desiatok minút. Presúvam sa po Avenue de la liberté, ktorá ma dostala k&nbsp;Sacré Coeur. Na moju smolu bol tento chrám práve v&nbsp;rekonštrukcii, a&nbsp;„obdivovať“ som tak mohol zväčša len stavebnícke pomôcky a&nbsp;náradie. Z&nbsp;priľahlej cesty sa už dala sledovať krásna panoráma srdca mesta. Od neho ma delila príjemná jesenná prechádzka parkom Vallée de la Pétrusse, ktorý je jedným z&nbsp;mnohých „pľúc“ mesta. Celá táto časť vyzerá ako jedno obrovské opevnenie, ale nájde sa tu aj niečo, čo sa tomu vôbec nepodobá. Ide o&nbsp;Place de la Constitution – terasy, ktoré sú vybudované na opevnení mesta a&nbsp;na ktorých sa do výšky vypína niekoľko štátnych vlajok. To je naozaj veľmi pekný pohľad.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Most Ponte Adolphe, ktorý spája mestské časti Gare s&nbsp;Centre a&nbsp;prechádza cez údolie Pétrusse, je asi najkrajší zo všetkých v&nbsp;meste. Bol postavený v&nbsp;rokoch 1899 až 1903 počas panovania veľkovojvodu Adolfa I. Svojho času to bol najväčší oblúkový kamenný most na svete. Za zmienku určite stojí aj fakt, že na jeho výstavbu bolo použitých 2 850 kubických metrov kameňov. Jeho okolie ešte vykresľuje historická budova, v&nbsp;ktorej má sídlo jedna z&nbsp;mnohých bánk. Práve banky sú motorom miestnej ekonomiky. To, že vchádzam do srdca mesta, si pomaličky, ale isto začínam všade všímať. Okolité uličky sa zužujú. Mizne premávka a&nbsp;stretávam čoraz viac turistov s&nbsp;fotoaparátmi a&nbsp;kamerami v&nbsp;rukách. Tí sú v&nbsp;skupinkách, či už väčších, alebo menších.

Moje prvé kroky viedli na Place d´Armes a&nbsp;odtiaľ na Place Guillaume II., kde sídli budova mestskej radnice. Na tomto námestí sa pravidelne konajú rôzne trhy alebo koncerty. Nachádza sa tu aj pamätník kráľa Holandska a&nbsp;veľkovojvodu Luxemburska – Guillauma II. Bronzová socha je na mramorovom podstavci, kde je erb mesta spolu s&nbsp;pamätnou tabuľou. Na ňom už je samotný Guillaume II. na koni. Asi päťdesiat metrov odtiaľto nachádzam ďalšiu z&nbsp;frekventovaných pamiatok. Sídli na Rue du Marché-aux-Herbes a&nbsp;okrem iného je tu tiež sídlo kráľovskej rodiny spolu s&nbsp;parlamentom Palais Grand-Ducal a&nbsp;Chambre des Députés. Toto bola pre mňa malá križovatka, pretože je viacero smerov, kam sa dá odtiaľto vybrať. Ja som sa rozhodol, že si pôjdem pozrieť portugalskú štvrť Pfaffenthal. Na ňu som sa tešil asi najviac z&nbsp;celého poznávania mesta.

Dá sa k&nbsp;nej dostať viacerými spôsobmi, no mne sú veľmi blízke mosty, a&nbsp;preto som sa vybral k&nbsp;Pont G. D. Charlotte. Nepatrí síce medzi najkrajšie v&nbsp;meste, ale výhľad, ktorý ponúka, rozhodne stojí za to! Mesto som mal ako na dlani. Po pravej strane štvrť Centre, podo mnou Pfaffenthal a&nbsp;na ľavej strane sa rozprestierala nová časť mesta Kirchberg, kde majú sídla mnohé európske inštitúcie. Veľmi sa mi to podobá na La Defense v&nbsp;Paríži. Mojou prioritou bolo vidieť staré mesto, takže som to zobral okľukou cez Fort Thüngen, kde som nevedel nájsť pochopenie pre architektov. Tí k&nbsp;archeologickej budove troch veží „prilepili“ oceľovo-sklenenú budovu novodobého múzea pre výstavisko – Mudam. Ak má niekde pasovať prirovnanie „ako päsť na oko“, tak je to rozhodne na tomto mieste.

Spomienkou na dávnu, ale najmä slávnu minulosť sú tu veľmi zachovalé hradby, odkiaľ je taktiež jedinečný panoramatický výhľad na mesto. Úzkym kamenným schodiskom sa dá zísť do ďalšej štvrte Clausen, kde sa však turistovi neoplatí príliš dlho zdržiavať. Preto smerovali moje kroky popod železničný viadukt postavený z&nbsp;mnohých oblúkov k&nbsp;spomínanej portugalskej štvrti. Konečne, lebo začínam mať pocit, že sa tu čoraz viac „motám“ bez nejakého efektu.

Skutočne som sa na túto časť tešil najviac. Najmä preto, lebo sa mi veľmi páčilo na predošlej ceste Portugalskom a&nbsp;všetkým, čo s&nbsp;ňou bolo spojené. Túto mestskú časť som našiel v&nbsp;údolí Alzette, ktorá sa rozprestiera medzi železničným viaduktom a&nbsp;„červeným mostom“ (Pont G. D. Charlotte). Patrí medzi staré časti mesta a&nbsp;je jednou z&nbsp;najmalebnejších. Nízke a&nbsp;jednoduché domčeky evokujú pocity Gullivera na cestách. V&nbsp;týchto príbytkoch sa vždy vykonávali remeselnícke, obchodné, priemyselné, kláštorné, kultúrne a&nbsp;rôzne ďalšie aktivity. Niektoré z&nbsp;nich si svoju tradíciu zachovali až dodnes Takisto tu v&nbsp;oknách vidím visieť futbalové dresy portugalskej reprezentácie. Toto územie patrí od roku 1994 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V&nbsp;srdci mesta mi toho k&nbsp;prehliadke v&nbsp;podstate už veľa nezostávalo, a&nbsp;keďže som mal dostatok času, mohol som trocha zvoľniť tempo. Moje kroky viedli k&nbsp;národnému múzeu. Bolo, žiaľ, zatvorené, a&nbsp;tak mi nezostávalo nič iné, ako sa presúvať mestom ďalej. Nebolo to už ďaleko od jednej z&nbsp;najvyhľadávanejších pamiatok v&nbsp;meste s&nbsp;názvom Kazematy.

Ide o&nbsp;vojenské opevnenia, ktoré slúžili ako úkryt pred nepriateľom, ale zároveň aj ako strategicky veľmi výhodné útočisko. Je to spleť mnohých chodbičiek a&nbsp;tunelov, ktorými je prevŕtaná skala, v&nbsp;ktorej sa nachádzajú. Prvé kazematy mesta sú datované od čias španielskej nadvlády v&nbsp;roku 1644. O&nbsp;štyridsať rokov neskôr sa chodby začali rozširovať. Touto úlohou bol poverený francúzsky inžinier a&nbsp;staviteľ Vauban. Výsledok jeho práce bol obdivuhodný, keďže sieť chodbičiek rozšíril o&nbsp;23 kilometrov. Ďalšie rozširovanie sa uskutočnilo ešte v&nbsp;18. storočí, ale nemožno povedať, že by bolo také dramatické, ako to predošlé. Tieto „skalné tunely“ sú ukážkou málo vídanej práce. Niektoré z&nbsp;nich vedú až do 40-metrovej hĺbky. Vďaka nim si toto mesto právoplatne prisvojilo prezývku „Gibraltár severu“. V&nbsp;roku 1867 bola časť kazemát zdemolovaná, no aj tak je zvyšná časť, ktorá zotrvala dodnes, voľne prístupná pre verejnosť. Z&nbsp;niektorých okolitých domov majú dokonca prístup priamo do podzemia týchto chodbičiek. Z&nbsp;tohto miesta je úžasný výhľad na mesto. Emócie, ktoré vyvoláva, prinútia asi každého na chvíľu sa zastaviť a&nbsp;plnými dúškami nasávať atmosféru, s&nbsp;ktorou je v&nbsp;priamej konfrontácii.

Síce veľmi nerád, ale predsa som sa musel presunúť ďalej okolo opevnenia starého mesta, kde sa do výšky vypínali tri veže Notre Damu. Tento názov zdieľa aj parížsky kostolík, ale tento luxemburský má rovnaký asi len názov. Už zvonka vidieť, že architekti tu zvolili úplne iný spôsob výstavby. Táto vznešená budova tiež nezostala nepovšimnutá, čoho dôkazom je aj fakt, že v&nbsp;nej má svoje sídlo arcibiskup Luxemburska. História budovy je spätá so Spoločnosťou Ježišovou. V&nbsp;roku 1594 sa v&nbsp;meste usadili jezuiti, ktorí tu neskôr vybudovali vysokú školu. Rýchly rozvoj duchovnej spoločnosti v&nbsp;meste viedol k&nbsp;tomu, aby tu bol vybudovaný veľký kostol. Plány boli navrhnuté podľa brata jezuita Jeana Du Blocqa a&nbsp;práce trvali osem rokov. V&nbsp;roku 1621 bol kostol vysvätený biskupom Georgom von Heiffensteinom. Kostol menil svoje meno niekoľkokrát, až ho nakoniec pomenovali „Cathédrale Notre-Dame de Luxembourg“. Krypta katedrály slúži ako pohrebisko, dokonca obsahuje hroby biskupov Luxemburska.

Pomaličky na mňa začala doliehať únava, a&nbsp;tak prišiel na rad ďalší prísun kofeínu. Neuvedomil som si, že si ho kupujem v&nbsp;blízkosti jednej z&nbsp;najfrekventovanejších pamiatok mesta, a&nbsp;tak som za malú šálku horúceho nápoja zaplatil nekresťanskú sumu. A&nbsp;to som si tú luxusne drahú kávu vychutnával v&nbsp;papierovom pohári... Posledný vyznačený bod na mape bolo miesto okolo rieky Alzette, ktorú z&nbsp;jednej strany lemuje časť mesta zvaná Gronn a&nbsp;z strany druhej sú kazematy. Toto miesto je priam predurčené pre romantické prechádzky alebo relax v&nbsp;prírode. Zvuk tečúcej vody, po ktorej sa bezstarostne premávali kačice, tomu všetkému len pridáva na jeho originalite a&nbsp;pôvabe. V&nbsp;minulosti tu sídlili najmä remeselníci, ktorí využívali rieku pre svoje obchody, až sa tu nakoniec usadili. V&nbsp;súčasnosti je Gronn stále aktívnou časťou mesta, len sú tu navyše situované aj rôzne bary, kaviarne a&nbsp;reštaurácie. Tiež tu má svoje sídlo aj Národné múzeum histórie, v&nbsp;ktorom možno získať mnoho užitočných a&nbsp;cenných informácií.

Tu sa moja prehliadka mesta skončila. Pohľad na zapadajúce slnko odrážajúce sa od hladiny vody vie potešiť asi každého a&nbsp;pri fascinujúcej scenérii som sa ponoril do vlastných myšlienok, aby som mohol zosumarizovať deň, ktorý sa blížil ku koncu. Toto malé veľké mesto plné kontrastov sa rozhodne oplatí navštíviť. Bohatá minulosť, ktorú cítiť nielen v&nbsp;uliciach, ale aj v&nbsp;múzeách, je miestami až čarovná. Ak sa chcete po meste len prejsť, stačí vám na to jeden deň, v&nbsp;prípade hlbšieho nahliadnutia do jeho histórie a&nbsp;návštevy niektorého z&nbsp;múzeí je však lepšie zabezpečiť si nocľah.

Malé veľké mesto: Metropolu Luxemburg pohodlne prejdete za jediný deň

Výber pre vás

Malé veľké mesto: Metropolu Luxemburg pohodlne prejdete za jediný deň

Súvisiace články

Energia z nekonečnej ľudskej dobroty: Neuveríte, kde na ňu najčastejšie narazíte!

Úchvatný predĺžený víkend v južných Čechách: Miestne hrady a zámky vás očaria

Najsmrteľnejšie rieky sveta. Okúpete sa v nich iba raz

Výber pre vás