Nemôžeme si pomôcť, ale naši západní bratia Česi sú na tom s&nbsp;hradmi, so zámkami a&nbsp;zrúcaninami omnoho lepšie než my na Slovensku. Majú ich tam takmer 500 a&nbsp;mnohokrát vo veľmi dobrom, zachovanom stave. Na území Českej republiky sa môžu pochváliť neuveriteľným počtom 53&nbsp;zachovaných hradov, 388&nbsp;zrúcanín a&nbsp;20&nbsp;zaniknutých hradov. O&nbsp;to pozoruhodnejšie je, že mnohé z&nbsp;nich sa podarilo zachovať napriek socializmu, trvajúcemu takmer pol storočia, počas ktorého sa mnohé nešetrne využívali na vojenské účely, ako nemocnice či dokonca ústavy pre duševne chorých. Našťastie mnohé sa podarilo zachrániť, zrekonštruovať a&nbsp;vrátiť im dávny cveng.

Putovanie sme začali na nádherne zrekonštruovanom vodnom zámku&nbsp;Blatná&nbsp;v&nbsp;južných Čechách. Ako už samotný názov napovedá, krajina okolo Blatnej bývala kedysi plná močiarov. Odvtedy sa však mnohé zmenilo –&nbsp;mesto je preslávené pestovaním ruží a&nbsp;chovom rýb v&nbsp;malebnej oblasti plnej rybníkov. Tak ako pred storočiami, aj teraz na Blatnú dozerá malebný vodný zámok obklopený rozsiahlym anglickým parkom. Zámok patrí k&nbsp;trom najzachovanejším vodným panským sídlam v&nbsp;Česku (spolu s&nbsp;hradom Švihov a&nbsp;so zámkom Červená Lhota).

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z ROZPRÁVKOVÉHO KRAJA U NAŠICH ZÁPADNÝCH SUSEDOV NÁJDETE V GALÉRII

Prvá zmienka o&nbsp;niekdajšom hrade pochádza z&nbsp;roku 1235. Už skôr tu však stála na kamennom ostrovčeku uprostred močiara drevená tvrdza, neskôr prestavaná na hrad. Od roku 1798 Blatná patrí Hildprandtovcom z&nbsp;Ottenhausenu. Dominuje jej predovšetkým biela veža, ktorá sa už z&nbsp;diaľky odráža na vodnej hladine. Prehliadky zámku zahŕňajú aj návštevy orientálneho, barokového a&nbsp;empírového salónika, loveckého salóna a&nbsp;rodinnej galérie, rozšírená prehliadka potom zahŕňa aj Zelenú svätnicu s&nbsp;nástennými maľbami z&nbsp;konca 15.&nbsp;storočia. Zámocký interiér je zariadený predovšetkým rodovými zbierkami Hildprandtovcov. Verejnosti je prístupný aj anglický park okolo zámku s&nbsp;rozlohou 42&nbsp;hektárov. V&nbsp;parku pokračuje tradičný chov daniela škvrnitého a&nbsp;možno tam nájsť aj rôzne cudzokrajné dreviny.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Mali sme tú česť, že nás zámkom, ako aj nádherným anglickým parkom s&nbsp;bohatou čriedou danielov osobne previedol zámocký pán Stephanos S.&nbsp;Germenis‑Hild­prandt.&nbsp;Rodine Hildprandtovcov,&nbsp;ktorú zo zámku násilne vyhnali v&nbsp;50.&nbsp;rokoch minulého storočia,&nbsp;zámok vrátili v&nbsp;reštitúcii v&nbsp;roku 1992. Stephanos Germenis-Hildprandt sa zámku naplno venuje od roku 2014, keď po otcovej smrti prevzal rekonštrukciu, zmenil celý marketing a&nbsp;pripravil modernú produkciu akcií priamo na zámku. Zmeny prispeli k&nbsp;nárastu návštevnosti na 25-tisíc návštevníkov v&nbsp;zámockých expozíciách a&nbsp;až 120-tisíc návštevníkov v&nbsp;zámockom parku, do ktorého je vstup spoplatnený symbolickou sumou. Momentálne Stephanos usilovne pracuje na premene časti priestorov na zámocký hotel.

Z&nbsp;Blatnej sme sa vybrali do Písku, ďalšieho nádherného juhočeského mesta dýchajúceho históriou, kde sme strávili prvú noc. Názov mesta je odvodený od zlatonosného piesku, z&nbsp;ktorého sa tu kedysi ryžovalo zlato. Miestnu rieku Otavu preklenuje najstarší kamenný most v&nbsp;Českej republike, ktorý postavili v&nbsp;druhej polovici 13.&nbsp;storočia. Na gotickom kamennom moste sa nachádzajú repliky barokových sôch, vďaka ktorým pripomína slávnejší, ale mladší Karlov most v&nbsp;Prahe. Písek je výnimočný mnohými vecami, napríklad tým, že sa stal prvým mestom v&nbsp;Česku, ktoré si vybudovalo stále verejné elektrické osvetlenie. V&nbsp;roku 1887 František Křižík osvetlil centrum mesta a&nbsp;radní páni od neho následne túto novinku odkúpili. V&nbsp;Písku je toho však omnoho viac: v&nbsp;bývalej mestskej sladovni sa nachádza najväčší detský svet v&nbsp;Českej republike, určite sa prejdite aj po historickej elektrárni a&nbsp;na hodinovej veži Kostola narodenia Panny Márie si všimnite, že malá ručička ukrajuje hodiny a&nbsp;veľká minúty.

Ak milujete zvieratá a&nbsp;obzvlášť kone, odporúčame navštíviť Zemský žřebčinec v&nbsp;Písku. Novodobá história chovu koní v&nbsp;Písku sa začala písať v&nbsp;roku 1902, keď boli do súčasného novovystavaného žrebčinca prvýkrát umiestnené plemenné žrebce. Prvá zmienka o&nbsp;stanovišti žrebcov v&nbsp;Písku je však už z&nbsp;roku 1811, keď bol žrebčinec umiestnený vo Švantlovom dvore v&nbsp;meste. Dôvodom jeho založenia bola snaha o&nbsp;zvelebenie kvalitatívne neuspokojivého stavu konskej populácie vo vtedajšom rakúskom mocnárstve. Riadením plemenárskeho vývoja a&nbsp;jeho organizáciou bola poverená vojenská správa, ktorá žrebčinec viedla až do vzniku Československej republiky. Šľachtenie koní bolo teda štátnemu žrebčincu dané do vienka už pri jeho vzniku a&nbsp;je jeho hlavnou funkciou dodnes.

Pôvodne kráľovský hrad, vypínajúci sa nad hladinou priehrady Orlík, býva často označovaný za kráľa českých hradov a&nbsp;právom sa zaraďuje medzi klenoty českej ranogotickej architektúry. História hradu je od počiatku spätá s&nbsp;kráľovským rodom Přemyslovcov. Prvá písomná zmienka pochádza z&nbsp;roku 1234, ale s&nbsp;najväčšou pravdepodobnosťou bol postavený ešte o&nbsp;čosi skôr. Českí králi si ho vyberali ako miesto odpočinku aj ochrany českých korunovačných klenotov. Vnútorný kráľovský palác s&nbsp;nezvyklým päťbokým nádvorím s&nbsp;arkádami na prízemí aj poschodí a&nbsp;s&nbsp;bohatou maliarskou výzdobou kráľovských izieb aj arkád bol obklopený sústavou ochranných hradných stien a&nbsp;brán. 

Po vymretí Přemyslovcov sa hrad ocitol v&nbsp;rukách mocného rodu Rožmberkovcov, ale nový rozkvet dosiahol, až keď ho vlastnili Švamberkovci, ktorí ho znovu prestavali a&nbsp;bohato vymaľovali. Eggenbergovci a&nbsp;neskôr aj Schwarzenbergovci ho využívali iba ako centrum správy panstva. Hrad preto chátral a&nbsp;časť sa zrútila. Dnešná voľná prehliadka návštevníkom umožňuje prechádzať pivnicami aj poschodím kráľovského paláca, obdivovať neskorogotickú maľovanú kaplnku s&nbsp;oltárom zvíkovského majstra, ale najmä z&nbsp;veže obdivovať sútok Vltavy a&nbsp;Otavy pod hradom.

Zámok Orlík v&nbsp;juhočeskom kraji v&nbsp;okrese Písek získal meno vďaka polohe vysoko na skale nad údolím rieky Vltavy a&nbsp;aj dnes človeka uchváti svojou jedinečnou pozíciou na brehu priehrady Orlík. Dnešnú podobu v&nbsp;štýle anglickej novogotiky dostal v&nbsp;polovici 19.&nbsp;storočia a&nbsp;tvoria ho štyri krídla uzatvárajúce dvor. Orlík je súkromný zámok, ktorý v&nbsp;reštitúcii vrátili kniežaťu Karlovi&nbsp;VII. zo Schwarzenbergu, niekdajšiemu kancelárovi prezidenta Václava Havla a&nbsp;neskoršiemu ministrovi zahraničných vecí Českej republiky. Bohato vybavené zámocké interiéry sú vynikajúcou ukážkou životného štýlu šľachty v&nbsp;19.&nbsp;storočí. Zariadenie reprezentačných miestností druhého poschodia patrí k&nbsp;najlepším ukážkam empírového štýlu v&nbsp;Česku, pozoruhodná je Teskova sála s&nbsp;vyrezávaným kazetovým stropom alebo Rytierska sála. Prehliadnuť si môžete aj trofejnú chodbu, veľkú zbierku loveckých zbraní a&nbsp;zámockú knižnicu. Zámok je obklopený rozľahlým anglickým parkom, v&nbsp;ktorom sa nachádza aj rodová hrobka Schwarzenbergovcov.

Mesto Tábor vzniklo celkom jedinečným spôsobom –&nbsp;v&nbsp;priebehu niekoľkých týždňov, keď sa tam prisťahovali husiti zo širokého okolia. Ihneď po vzniku si mesto vytvorilo vlastnú armádu a&nbsp;duchovnú aj svetskú správu. Z&nbsp;veže Kotnov, pozostatku miestneho hradu, je nádherný pohľad na mesto, ktoré krivolakými uličkami a&nbsp;úzkymi priechodmi pripomína chorvátsky Dubrovník. Všetko v&nbsp;ňom podčiarkuje stredovekú históriu –&nbsp;názvy ulíc (Betlémská, Kostnická, Husova, Žižkova) a&nbsp;dokonca obraz kalicha poskladaný na chodníkoch z&nbsp;dlažbových kociek. 

Ústrednou postavou mesta je Jan Žižka z&nbsp;Trocnova, ktorého socha stojí spolu s&nbsp;husitským vozom na námestí nesúcom jeho meno. Žižka sa stal symbolom husitských bitiek, ale o&nbsp;zvyšku jeho života sa toho veľa nevie. Už v&nbsp;detstve zrejme prišiel o&nbsp;jedno oko, preto asi získal priezvisko Žižka, čo vtedy znamenalo „jednooký“. Vstúpil do vojenských oddielov proti nemeckým rytierom v&nbsp;Pobaltí, potom bol najatý ako ochranca dvora Václava&nbsp;IV. V&nbsp;nádeji na spasenie sa neskôr zapojil do husitského diania. V&nbsp;Tábore získal povesť nepremožiteľného vojvodu. Mesto má však aj inú, nielen husitskú históriu. V&nbsp;čase renesancie v&nbsp;ňom majetní občania budovali krásne, výstavné domy. Patrí medzi ne napríklad Stárkův dům, renesančným skvostom je aj fontána na Žižkovom námestí. V&nbsp;jej strede je na vysokom kamennom stĺpe umiestnená postava so zlatou vlajkou v&nbsp;ruke. 

Podľa odborníkov je to symbol a&nbsp;znak samosprávneho mesta a&nbsp;jeho hrdelného práva. V&nbsp;Tábore, samozrejme, nesmie chýbať pripomienka majstra Jana Husa. V&nbsp;Husovom parku nájdete zaujímavý pomník a&nbsp;súsošie Jana Husa od známeho českého secesného sochára a&nbsp;chýnovského rodáka Františka Bílka. Zaujímavosťou mesta je aj to, že takmer všetky domy v&nbsp;historickom centre mali v&nbsp;skalných základoch troj- až štvorposchodové pivnice. Tie sú dnes spojené do prehliadkovej trasy ­táborským ­podzemím, ktorá je dlhá asi päťsto metrov.

Chýnovská jaskyňa – pestrofarebný unikát

Keby vám bolo po ceste príliš teplo, schladiť sa môžete počas prehliadky unikátnej Chýnovskej jaskyne. Objavili ju v&nbsp;roku založenia Matice slovenskej, teda 1863. V&nbsp;roku 1868 sa po menších úpravách stala prvou turisticky sprístupnenou jaskyňou na území Českej republiky. Nevyniká stalagnátmi či stalagmitmi, ale nádhernou farebnou výzdobou stien a&nbsp;stropov. Bielu, žltú a&nbsp;hnedú polohu mramora striedajú tmavé vrstvy amfibolitov. ­Tieto dve horniny sa podieľali na vzniku ďalšej pozoruhodnosti –&nbsp;kruhových útvarov na stenách, takzvaných ôk. Najkrajšie z&nbsp;nich je Purkyňovo oko, ktoré je symbolom jaskyne. Ikonickým priestorom Chýnovskej jaskyne je Kaplnka svätého Vojtecha. Jej postupné rozsvecovanie, sprevádzané melódiou slávnej Bachovej skladby Tokáta a&nbsp;fúga d&nbsp;mol, dokáže navodiť tú správnu tajuplnú atmosféru.

Jindřichův Hradec –&nbsp;láskyplné mesto

Mesto Jindřichův Hradec patrí medzi najvzácnejšie historické sídla, v&nbsp;ktorých na návštevníka aj v&nbsp;súčasnosti vplýva minulá sláva jeho obyvateľov. Vďaka historickému bohatstvu Jindřichův Hradec získal prestížne ocenenie Historické mesto roka 2007. Jeho klenotom je hrad a&nbsp;zámok s&nbsp;arkádami, so záhradou s&nbsp;renesančným rondelom, s čiernou vežou, hladomorňou a&nbsp;čiernou kuchyňou, kde podľa povesti varila biela pani kašu pre miestnych chudobných. Miestny hrad a&nbsp;zámok je tretím najväčším hradno-zámockým areálom v&nbsp;Česku po Hradčanoch a&nbsp;Českom Krumlove.

Počiatky mesta súvisia s&nbsp;existenciou slovanského hradiska na výhodnom mieste na ostrohu rieky Nežárky a&nbsp;Hamerského potoka. Najstaršia dochovaná písomná správa o&nbsp;Hradci pochádza z&nbsp;roku 1220, keď panstvo vlastnil zakladateľ rodu pánov z&nbsp;Hradca Jindřich&nbsp;I. Ten na mieste predošlého hradiska vystaval gotický hrad, v&nbsp;ktorého predhradí vzniklo v&nbsp;polovici 13.&nbsp;storočia mesto, ktoré nesie meno práve po Jindřichovi. Dominuje mu rozľahlý rybník Vajgar, v&nbsp;ktorého strede sa nachádza umelo vytvorený ostrovček. Ten dal v&nbsp;rokoch 1858 až 1860 vybudovať gróf Jaromír Evžen Černín pre svoju milovanú manželku Karolínu. Upravenému centru mesta s&nbsp;Námestím mieru a&nbsp;renesančnými fasádami domov vládne kamenné súsošie Najsvätejšej Trojice, vysoké dvadsať metrov. Neprehliadnuteľný je aj Langrův dům zdobený sgrafitami či budova starej radnice.

Slavonice – mesto umenia a&nbsp;remeselných tradícií

Na záver sme si vybrali mesto Slavonice, ktoré je tesne pri hranici s&nbsp;Rakúskom. Slavonice ležia na moravskej strane Juhočeského kraja a&nbsp;sú najzápadnejším mestom na jej historickom území. Prvá písomná zmienka o&nbsp;meste pochádza z&nbsp;roku 1260. Najväčší rozvoj zažilo v&nbsp;16.&nbsp;storočí. Obdivovať môžete aj pivničné klenby, klenuté mázhausy, freskovú sálu a&nbsp;pod tým všetkým dômyselný labyrint podzemných chodieb. V&nbsp;súčasnosti sa Slavonice preslávili ako domov množstva výtvarníkov a&nbsp;remeselníkov. Nájdete tam sochárske ateliéry a&nbsp;textilné či keramické dielne a&nbsp;môžete si odtiaľ odniesť vlastnoručne vyrobený suvenír. Slavonice ponúkajú aj bohatý kultúrny život. Medzi najobľúbenejšie akcie patrí letný filmový a&nbsp;hudobný festival Slavonice Fest, Slavonické kulturní léto, Slavnosti Trojmezí a&nbsp;Přepadení řopíků 1938 (rekonštrukcia bojového stretnutia československej armády so sudetonemeckými povstalcami v&nbsp;pevnostnom areáli vzdialenom dva kilometre). Medzi najznámejšie filmy, ktoré sa v&nbsp;meste nakrúcali, patrí Po strništi bos, Valerie a&nbsp;týden divů, Putování Jana Amose a&nbsp;rozprávka Trampoty vodníka Jakoubka.

Navštíviť počas jedného výletu všetky hrady a zámky južných Čiech je nemožné. Najlepšia rada je vybrať si podľa časových možností tú oblasť, ktorú zvládnete komfortne, aby ste návštevu vychutnali v čo najvyššej miere.

Úchvatný predĺžený víkend v južných Čechách: Miestne hrady a zámky vás očaria

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Úchvatný predĺžený víkend v južných Čechách: Miestne hrady a zámky vás očaria

Súvisiace články

Vo víre umenia: Litovský Kaunas je Európskym hlavným mestom kultúry

Zámok vo Versailles kedysi takmer spôsobil bankrot krajiny, dnes spláca dlh aj s úrokmi

Cesta v čase: Naprieč senegalským Saint-Louis, ktoré obľuboval aj Antoine de Saint-Exupéry

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás