Ladislav Hámor

Z&nbsp;„vrtenia“ psom, dezinformácií a&nbsp;prekrúcania histórie vychádzajú s&nbsp;čistým štítom vari iba ak Oravci. Strpeli geografické premeny, najväčšie priehradné jazero v&nbsp;republike, ale aj nevyspytateľných „pánov“ súdruhov s&nbsp;podobnými záujmami, dva režimy, ktoré sa tu neštítili zriadiť tábor, útvar nútených prác. Gulag – síce najmenší, ale slovenský, bol v&nbsp;Ústí nad Oravou. Filmové žurnály sú neodškriepiteľne autentické. Naivné, až trápne. Bol to čas, keď štát programovo robil z&nbsp;dospelých hlupákov a&nbsp;ponúkal „nepresne“ cielené informácie ako rožky v&nbsp;pekárňach.

Úžina kotliny v&nbsp;hornej časti Oravy nad Tvrdošínom v&nbsp;Ústí nad Oravou zaujala projektantov, ktorí mienili spútať značnú vodnú energiu, silu Oravy a&nbsp;jej prítokov. Obce Slanica, Ústie, Osada, Oravské Hámre aj Lavkovo dlho trápili najmä jarné záplavy. Boli aj také, pri ktorých prišlo o&nbsp;život takmer 200 ľudí. V&nbsp;kronikách spomínajú 39 veľkých povodní. Okrem masívneho topenia snehu je príčinou i&nbsp;odlesňovanie po valašskej kolonizácii.
V&nbsp;prvej polovici 19. storočia navrhli prvé projekty na reguláciu Oravy. V&nbsp;roku 1870 bol na stole návrh s&nbsp;rôznymi typmi priehrad. Od murovaných, zemných až po betónové. Skúsenosti pltníkov s&nbsp;drevenými hrádzami z&nbsp;obdobia palatína Juraja Thurzu využívali jeho dedičia, ktorí založili v&nbsp;roku 1626 komposesorát. Spolumajitelia vlastnili skoro celú rozlohu Oravskej stolice (2 077,42 km²). Ťažili drevo a&nbsp;po vode čiastočne spracované dopravovali odberateľom. Panstvo malo voľné ruky i&nbsp;na výstavbu vodných diel na Orave a&nbsp;prítokoch, ktoré neboli celoročne splavné. Preto budovali systém priehrad, plavebných komôr.
Vodné dielo Jalovec s&nbsp;plochou 2,6 ha, s&nbsp;hrádzkou vysokou vyše 11&nbsp;m využívali od roku 1825. Generálnymi rekonštrukciami predlžovali životnosť viacerým podobným stavbám. Synchronizovaným púšťaním vody zdvihli hladiny Bielej Oravy a&nbsp;Oravy tak, že splavili plne naložené plte až po obec Slanica. Prvé dielo, kde je dnes priehradné jazero, dokázali opätovne naplniť vodou zjari za 4 až 7 dní, v&nbsp;lete až za tri týždne. Plavebné komory sa osvedčili v&nbsp;službách pltníkov. Zo Zákamenného do Oravského Podzámku zbili plte dlhé 240 metrov.
Priemerná ročná výroba elektrárne: 31 gigawatthodín (GWh)
Nadmorská výška: 601 m n. m.
Maximálna rozloha: 35 km2
Objem vody: 375,5 mil. m3
Priemerná hĺbka: 15 m
Maximálna hĺbka pri priehradnom múre: 38 m
V útrobách múru je 3,8 km chodieb.

Smrtiace povodne

Prvé práce na projekte sa začali 24. júla 1941 a&nbsp;do prevádzky bola priehrada uvedená v&nbsp;roku 1954. Priehradný múr rástol ako z&nbsp;vody aj bez politického tárania, dalo by sa povedať, marketingu, v&nbsp;ktorom splietali záväzky s&nbsp;poctivou každodennou šichtou. Každý chcel mať za prácu zaplatené. A&nbsp;stalo sa, peniaze v&nbsp;čase výplat neboli, nespokojní Oravci štrajkovali. Kdeže by o&nbsp;tom v&nbsp;„kráľovstve krivých zrkadiel“ ktosi čosi povedal? Kto by pred sedemdesiatimi rokmi prezradil, že elektráreň začala skúšobnú prevádzku s&nbsp;ročným omeškaním, bol by skončil v&nbsp;krimináli. Lož plodí len lož. A&nbsp;bolo ich viac. Krajina pritom nemala elektrinu na rozdávanie. Každá kilowatthodina mala cenu zlata. V&nbsp;roku 1953 sa pre oneskorené prifázovanie agregátu mohli vyhovoriť na sabotáže. Verdikty sa zmenili na popravy. Bola taká doba – nešetrilo sa „špagátmi“ ani priznaniami. Absenciu pozitívnych správ vyvažovali budovateľské, žurnálové prikrášlené informácie, hoci z&nbsp;malebnej Oravy.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE SLOVENSKÉHO VODNÉHO DIELA NÁJDETE V GALÉRII

Výstavbu vodného diela bolo potrebné urýchliť. „Stavba sa nezačala na zelenej lúke ani po roku 1948,“ potvrdil po vypustení priehradného jazera v&nbsp;roku 1990 syn prvého vedúceho stavby Štefan Štofka. Jeho otec rátal s&nbsp;tým, že dielo vo funkcii dokončí, ale od začiatku mu na stavbe chýbali ľudia. Každá ruka bola „vrelo“ vítaná. Minister vnútra vojnového Slovenského štátu Alexander Mach v&nbsp;roku 1943 zriadil v&nbsp;Ústí nad Oravou tábor nútených prác pre Rómov aj pre civilných utečencov z&nbsp;Ukrajiny. Za ostnatým drôtom tam žila v&nbsp;chatrných barakoch a&nbsp;zlých hygienických podmienkach asi stovka Rómov aj s&nbsp;rodinami. „Prevýchova darebných asociálov“ – zámienka na lacnú pracovnú silu. Efektivita práce bola minimálna, aj úžitok. Kto bol asociálom? Minister vnútra zaň považoval každého, kto narúšal verejný poriadok, pokoj, bezpečnosť, mravnosť či vzbudzoval „odpor človeka mravného, vzdelaného a&nbsp;zdravého“.

Donucovacie tábory, kde málokto chcel pracovať, zostali aj po vojne. A&nbsp;fungovali ako cez kopirák i&nbsp;ďalšie roky. Národným výborom zostalo v&nbsp;„zriaďovateľskej pôsobnosti“ asi 60 útvarov s&nbsp;26 000 asociálmi, t. j. kulakmi, a&nbsp;nepriateľmi ľudovodemokratického režimu, ľudáckymi prominentmi, čo ešte nestihli preobliecť kabáty, kolaborantmi a&nbsp;pod. Oravský láger úradne z&nbsp;politických príčin zrušili až 30. 4. 1949, čo sa hneď ukázalo na rétorike. Žiadni „zaradenci“, žiadne tábory nútených prác.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Naslovovzatého odborníka Š. Štofku nezavreli, iba odvolali z&nbsp;funkcie. Nový robotnícky riaditeľ Peter Dzuroška a&nbsp;hlavný palier Juraj Moravčík, toho dekorovali Radom práce, slepo plnili stranícke zadania. Roky neslobody, obáv a&nbsp;strachu prežíval každý z&nbsp;„mlčiacej“ väčšiny po svojom. Podobný propagandistický scenár uplatnili v&nbsp;Nosiciach, kde postavili Priehradu mládeže. „Najprv bola bieda a&nbsp;potom prišla práca a&nbsp;tu na Orave sa nájde dosť robotných ľudí. Človek netušil, ako to dopadne. Keby sme my vedeli, čo nás stihne, kam to komunisti ťahajú, tak by sme s&nbsp;takou chuťou nepracovali,“ potvrdil lešenársky majster Štefan Pindjak.

Ale až po rokoch prezradil, ako ich, pobožných pracantov zo Slanice, chceli zmeniť na zväzákov. V&nbsp;nejednom žurnále mohli diváci sledovať prácu partie až do poslednej pribitej fošne. Zo šestice bratov Pindjakovcov bol najstarší Štefan, Ľudovít bol najmladší a&nbsp;bratia ešte Róbert, Geno, Karol a&nbsp;Jozef. Vo filmovom žurnále Viliam Záborský hlásil – aj vďaka nim „vzkypel na stavbe nový život“. Presvedčivý herecký výkon akoby neprestal recitovať verše Hviezdoslavovej epiky Hájnikovej ženy. Prečo by aj nie, veď na masívne debnenie, hranoly a&nbsp;dosky, na to, ako pod rukami budovateľov z&nbsp;Oravy rastie železobetónový kolos, dovidieť z&nbsp;čučoriedok a&nbsp;hôľ Babej hory i&nbsp;od slávnej hájovne.

Na stavbe riešili skôr technické problémy. Súviseli aj s&nbsp;geológiou podložia a&nbsp;dôležitá bola konštrukcia telesa priehrady. „V&nbsp;miestach najväčších očakávaných vztlakov vybudovali 20 metrov dlhé a&nbsp;šesť metrov hrubé predložené betónové bloky. Tlak vody nad blokmi prispieval k&nbsp;stabilite priehradného múru a&nbsp;bránil posunúť jednotlivé bloky,“ ozrejmil Miloš Okál. Os priehrady je dvakrát zalomená oproti toku rieky Oravy. O&nbsp;výstavbe sa rozhodlo už v&nbsp;roku 1937, ale reálne tam stavali päť a&nbsp;pol roka.

V&nbsp;žurnále v&nbsp;roku 1950 informovali o&nbsp;bagristovi Ludvíkovi Chrupkovi, ktorý z&nbsp;55-tisíc kubíkov sám „vyrýpal z&nbsp;Prašivého vŕšku dve tretiny skália a&nbsp;zeminy“. Prečo? Bol to záväzok k&nbsp;19. zjazdu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. „Leninovej a&nbsp;Stalinovej strany“ a&nbsp;na jej počesť zvýšili výkony aj betonári. V&nbsp;jednom zo Záborského komentárov nechýba narážka na povestnú oravskú zimu, ale: „Márne bráni vyše dvadsaťstupňový mráz Pindjakovcom na debnení ochrannej hrádze. I&nbsp;keď voda mrzne v&nbsp;zrnitý sneh pod mrazivým pancierom besniacemu živlu, nezabránia skroteniu rieky.“

Aj ženy si tam našli prácu. „Prejsť z&nbsp;jednej stavby na druhú vyžadovalo odvahu. Bolo to asi tri poschodia, ponad hlboký rigol, výkop viedol drevený mostík,“ zaspomínala si po rokoch Helena Kutliaková. Raz jej spadla do tej hlbočiny modlitebná knižka a&nbsp;na tom istom mieste skoro spadla dole aj jedna z&nbsp;jej kamarátok. Mala predtuchu, zlý sen. „Podvečer sme sa tadiaľ vracali z&nbsp;kostola. Kam stúpame, nebolo skoro vidno.“

Po napustení ostali pod hladinou obce Slanica, Osada, Hámre, Ľavkovo, Ústie, dolná časť obce Bobrov a&nbsp;dve tretiny Námestova. Práve preto sa tam dnes nenachádza historické centrum mesta. Nad hladinou ostal po zatopenej obci Slanica malý vrch, čím vznikli Slanický ostrov nazývaný aj Ostrov umenia a&nbsp;Vtáčí ostrov, ktoré sú pri nízkej hladine vody spojené úzkym prechodom.

Po vyše štyroch desaťročiach v&nbsp;roku 1993 na prvom stretnutí privítali na Slanickom ostrove umenia ešte žijúcich obyvateľov zo zátopovej oblasti. Vtedy 35 km² zaplaveného územia zostalo bez vody. „Od roku 1990 tu realizovali prevažne opravy a&nbsp;údržbu i&nbsp;tých častí, ktoré sú počas prevádzky zaplavené. Pokračovalo dotesnenie dilatačných špár i&nbsp;injekčnej clony, prívodného potrubia k&nbsp;elektrárni, odstránenie nánosov pred vtokmi a&nbsp;revízie dnových výpustov,“ potvrdil Miloš Okál, hlavný hatiar vodnej stavby.

Ukázalo sa dno jazera, zrúcaniny, betonárka, cintoríny, základy domov, vchody do pivníc. Asfalt­ka zo Slanice, jednej zo zatopených obcí. „Po ceste som ako žiak jazdil deň čo deň do školy,“ spomína si jeden z&nbsp;potomkov Róbert Pindjak, ktorý zostavil publikáciu o&nbsp;histórii rodnej Slanice a&nbsp;jej zašlej sláve plátenníkov. „Ešte v&nbsp;19. storočí bola Orava významným producentom a&nbsp;vývozcom ľanového plátna na medzinárodných trhoch. Vtedajší plátenníci so svojím tovarom často putovali nielen na juh Európy, ale historické kroniky zaznamenali aj ich cesty do Palestíny či na sever Afriky,“ poznamenáva autor knihy o&nbsp;Slanici.

Časy sa zmenili. Teraz na Stredný východ lietajú z&nbsp;Oravy najmä bociany čierne. Jedného z&nbsp;nich pozorovali pri rybníku neďaleko mesta Tirat Tzvi v&nbsp;Izraeli. Ich oravská adresa je v&nbsp;tunajších pobrežných hustých lesoch, od roku 1979 sú Chránenou krajinnou oblasťou. „Na Slovensku ich nežije veľa, asi 270. V&nbsp;okolí Oravského mora ich je viac než ich bielych príbuzných. „Ukazuje sa len zriedkavo, hniezda sú ukryté vysoko v&nbsp;korunách statných stromov, ďaleko od ľudských obydlí. Tajomných operencov ubúda aj na Orave,“ informuje ornitológ Dušan Karaska, generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR.

Kedysi dominanta Slanice, rímskokatolícky kostol, stojí na návrší, z&nbsp;ktorého je dnes ostrov, na ktorý premáva osobná loď. Aj v&nbsp;tomto roku sa v&nbsp;expozícii tradičnej ľudovej plastiky aj kamenárstva zišli potomkovia obyvateľov zatopených dedín. Podľa Anny Michalcovej medzi vyše 300 účastníkmi bol najstarším Alexander Bugala. Pred kostolíkom je socha Antona Bernoláka, prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny, pôvodne stála v&nbsp;záhrade jeho rodného domu. Pochádzal zo zemianskej plátennícko-farbiarskej rodiny. O&nbsp;návštevy zariadení stavby aj diela je záujem, čo je prejavom úcty všetkým, ktorí sa podieľali na výstavbe tohto jedinečného komplexu. Má nenahraditeľný význam pre Oravu i&nbsp;krajinu, aj ako protipovodňové opatrenie. Mnohých zrejme prekvapia pohnuté dejiny výstavby.

Počas dňa otvorených dverí 27. 5. 2023 bol hviezdou dlhoročný pracovník na Orave, 93-ročný Anton Žák. Priblížil aj technické parametre odľahčenej železobetónovej dutej priehrady. Múr prevyšuje okolitý terén až o&nbsp;vyše 30 metrov. Vnútri je popretkávaný chodbami, kde sa vykonávajú revízne kontroly a&nbsp;prípadné opravy. Elektrina je vyrábaná špičkovo. Dispečer po zapnutí púšťa vodu na turbíny práve v&nbsp;hodinách, keď je najväčšia spotreba energie. Ako rýchlo sa tento proces udeje? Od spustenia turbíny po prifázovanie trvá 1-2 minúty.

„Osobitnou kapitolou bolo presídlenie asi 900 rodín z&nbsp;obcí zátopového územia. Štát im mal uhrádzať náklady presídlenia, vyplatiť odškodné a&nbsp;ponúknuť bývanie v&nbsp;novobudovanom Ústí nad Priehradou,“ informoval A. Žák. Čo bolo, vraj prebolelo, a&nbsp;milosrdný čas mnohé napravil. Nie však mravnú ujmu oravských roľníkov, ktorí sa vzťahu k&nbsp;chudobnému, ale milovanému kútu svojej domoviny nevzdali. Mimochodom, ďalší projekt veľkej priehrady na Orave nebol rea­lizovaný.

Kráľovstvo krivých zrkadiel: Výstavbu Oravskej priehrady politicky zneužili, ako sa len dalo

Výber pre vás

Kráľovstvo krivých zrkadiel: Výstavbu Oravskej priehrady politicky zneužili, ako sa len dalo

Súvisiace články

V zovretí Volovských vrchov: Čo najviac trápi domácich rodnej dediny Juraja Jakubiska?

Sopečný dar: V unikátnych sebechlebských pivniciach ochutnáte aj nápoj cisárovnej Sissi

Obec VAŽEC prežila ničivý požiar: Dnes peniazmi z eurofondov dotujú najdôležitejšie investície

Výber pre vás