Važťania mali k dispozícii dovtedy najväčšie investície v histórii obce – takmer 11,2 milióna eur z nenávratného kohézneho eurofondu. Zrealizovali komplexný systém odvádzania odpadových vôd najmä z domácností. A nielen to. Za peniaze z Európskej únie vyasfaltovali ulice, vybudovali nové prípojky k verejnej sieti a podobne. Život miestnych sa tak skvalitnil.

Važec

Po nemecky Waagsdorf, po maďarsky Vázsec.

 

Prvá písomná zmienka: V donačnej listine Bela IV. z roku 1267 je sídlo zahrnuté v daroch zemanovi Bogomírovi a v roku 1273 sa už spomína miestna farnosť. V roku 1280 sa na území obce rozhodol usadiť šoltýs Gerhard.

 

Počet obyvateľov: 2 382 (priemerný vek: 40,85 roka)

 

Ekonomicky aktívni: 1 091

• so základným vzdelaním: 604
• so stredoškolským: 1 145
• s vysokoškolským: 205

 

Konfesie: 1 036 – Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku,

                       828 – rímskokatolícka cirkev v SR

 

Polohopis: Južne od obce sa dvíhajú Kozie chrbty, severne známa panoráma tatranských štítov, obcou preteká Biely Váh a Važecký potok.

 

Nadmorská výška: 788 m

Rýchlo si zvykli

Na zmeny k lepšiemu si človek rýchlo zvykne aj v obci, kde sa až na prahu 21. storočia minimalizovalo pokútne znečisťovanie vodných tokov, najmä Bieleho Váhu, odpadovými vodami. V súčasnosti je na nový vodovod napojených 640 odberateľov, čo je takmer sto percent, a 778 domácností má prípojky na obecnú kanalizáciu. Environmentálna služba vodného hospodárstva je v rukách odborníkov a sieť dlhá 14,5 kilometra ústi v modernej čistiarni odpadových vôd.

Važťania, odjakživa odkázaní iba na pramene, studničky a studne, starostlivosť o čistú pramenistú vodu svojsky pretavili do folklóru. Zjari sa k zvykosloviu hlásia originálnou tradíciou – slávnostným otváraním a čistením studničiek. „Obyvateľom prúdi pitná voda z výdatných prameňov na Mlynici, Martinkovej, na Soliskách a Ramžovej. Každý z nich je pozoruhodný. Niektoré sú staršie a ich miesta výverov známejšie, viaceré s podzemnými pramennými komorami,“ informuje Pavol Danek z Liptovskej vodárenskej spoločnosti (LVS). V roku 1993 bolo toto územie vyhlásené za Biosférickú rezerváciu Tatry, zapísanú v UNESCO. Výdatnosť sa meria ručne aj digitálne. „Našťastie zmeny po veterných smrštiach – tatranskej bóre, nenastali. Porastov je síce menej, no zatiaľ ten vývoj neovplyvňuje vodárenské zdroje,“ tvrdí vedúci strediska LVS. Hydrogeologické procesy sa menia pomaly, čo už postrehli aj hubári. „Vyschnutý zdroj sa zatiaľ vždy obnovil,“ dodáva Pavol Danek.

Jedinečný folklór

Matičiarka Margita Hybenová z najstaršej generácie speváčok pripomína legendárny nápev Omilienci: „Hééj, podkrivanskie stránéé spevom ožívajú, nôžky rozihranie do tanca vouvaajú.“ Prazvláštny nápev, z kroka na krok, je dávnou ozvenou z predkresťanských, azda staroslovanských čias pohanského vítania jari. Ktohovie, prečo sa zachoval práve tu pod Kriváňom. Ale teda v pokresťančených sviatkoch Ducha a Turíc. Folklórne združenie Stráne reprezentovalo obec aj v televíznej relácii Zem spieva. Folklórny „predchýr“ Dňa zeme a Medzinárodného dňa vody si pripomínajú každý rok i čistením verejných priestranstiev počas „pracovnej soboty cti“ a hasičským gulášom v hasičskej stanici.

„V obci sú občania s trvalým pobytom zapojení do dlhodobého projektu zhodnocovania biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu. Získali sme dotáciu vo výške 55 670 eur, objednali sme kompostéry pre 800 domácností za 46 828 eur. Environmentálny fond účtovné doklady odsúhlasil, projekt už realizujeme,“ dodáva starosta Važca Milan Lištiak.

Pokračovanie na ďalšej strane...