Tomáš Kubuš

Aj keď v&nbsp;Kirgizsku nenájdete more, jazero Issyk-Kuľ ho dokáže dokonale zastúpiť. Ešte kým sa s&nbsp;ním bližšie zoznámite, prvým kontaktom pre vás bude zrejme hlavné mesto Biškek ležiace neďaleko kazašských hraníc. Má v&nbsp;sebe zvláštnu príťažlivosť ukrytú medzi zelenými parkmi, socialistickou výstavbou a&nbsp;v&nbsp;skvelých čajovniach či podnikoch s&nbsp;grilovanými šašlíkmi. Biškek nebude bojovať o&nbsp;to, aby ste mu podľahli a&nbsp;nebude vám pod nohy hádzať najzaujímavejšie pamiatky na svete. Nie, Biškek sa bude ticho a&nbsp;občas mlčky pozerať na to, ako sa doň zamilujete, hoci neponúka veľa atrakcií.

Ak sa však nabažíte mesta, stačí naskočiť na autobus či maršrutku a&nbsp;vydať sa na východ objaviť najfascinujúcejšie jazero celej Strednej Ázie. Cesta z&nbsp;Biškeku pretína Tokmok, neskôr sa vlní pozdĺž rieky Ču a&nbsp;napokon sa za kopcami začína v&nbsp;diaľke lesknúť hladina jazera. To už viete, že ste na dosah mestečka Balikci, ktoré slúži ako vstupná brána do regiónu Issyk-Kuľ. Stačia necelé štyri hodiny cesty s&nbsp;krátkou prestávkou na čaj alebo kávu a&nbsp;ste jednou nohou v&nbsp;jazere. Issyk-Kuľ je fenomén Kirgizska. Je to ľadovcové jazero v&nbsp;nadmorskej výške okolo 1&nbsp;600 metrov, vďaka čomu ho niektorí začali prezývať Titicaca Strednej Ázie.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z OČARUJÚCEJ A TURISTICKY NEPREBÁDANEJ KRAJINY NÁJDETE V GALÉRII

Jazero zaberá plochu 15&nbsp;844 štvorcových kilometrov a&nbsp;od začiatku po koniec meria neuveriteľných 182&nbsp;kilometrov. Napája ho 118&nbsp;malých riečok alebo prameňov a&nbsp;so svojou hĺbkou, ktorá sa zastaví niekde okolo 668&nbsp;metrov, patrí dokonca k&nbsp;najhlbším jazerám sveta. Už prvý pohľad, ktorý sa vám naskytne, vás presvedčí, že ste spravili dobre, že ste sa vydali k&nbsp;jeho brehom. Jazero leží medzi dvoma pásmami hôr, a&nbsp;ak ste tam na jar, ich vrcholky sú stále krásne zasnežené. Ak bolo v&nbsp;Biškeku teplo či horúco, tu sa pripravte na príjemné podnebie či dokonca podvečerný chlad. Issyk-Kuľ je celkom iný svet než zvyšok Kirgizska.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Mestečko Balikci na brehu jazera Issyk-Kuľ nie je výletný cieľ. Je to len bod, do ktorého sa jednoducho musíte dostať, no je škoda ním len prefrčať. Odnepamäti je križovatkou ciest, pretože ak sa vydáte severnou cestou, pretnete „letovisko“ Čolpon-Ata, a&nbsp;ak južnou, objavíte menej známy breh jazera, ktorým turisti chodia len minimálne. Najlepšie je spraviť si okolo Issyk-Kuľu okruh a&nbsp;tak v&nbsp;Balikci začnete a&nbsp;napokon aj skončíte. 

Balikci je typické kirgizské mesto, ktoré akoby nezaregistrovalo fakt, že sa pred rokmi rozpadol Sovietsky zväz. Závan modernej doby, samozrejme, prišiel aj tam. Pribudli obchody, predajne mobilných telefónov, reklamy či iné drobnosti, „bábušky“ však stále predávajú svoje guľôčkové churuty či fľaše kumysu a&nbsp;zeleninu popri ceste alebo na malom trhovisku.

Muži v&nbsp;teplákoch či starých ošúchaných oblekoch fajčia v&nbsp;kaviarni alebo stoja pri svojich starých obitých ladách, čakajúc zákazníkov, aby s&nbsp;nimi vyrazili do niektorého z&nbsp;miest na brehu jazera. Issyk-Kuľ jednoducho dáva Balikci život a&nbsp;bez jazera by tam mestečko zrejme nikdy nebolo vzniklo. Občas nájdete aj jurtu, no bez nomádov, zato s&nbsp;dedkom či babkou, ktorí v&nbsp;nej predávajú sušené ryby z&nbsp;jazera či kumys, teda fermentované kobylie mlieko. Národný nápoj Kirgizska má v&nbsp;sebe hlboké nomádske tradície a&nbsp;mali by ste ho ochutnať. Máte istotu, že bude najčerstvejší, ako sa len dá. Na zaprášenú ulicu sa z&nbsp;podstavca díva večne živý Lenin. V&nbsp;Kirgizsku nie je žiadnym prekvapením stretávať Leninov, pretože spomedzi všetkých krajín Strednej Ázie ich je tam dodnes najviac a&nbsp;má ho skoro každé mesto či mestečko. Niektoré veci sa jednoducho nezmenia.

Mesto Čolpon-Ata na severnom okraji jazera má povesť najlákavejšieho letoviska na brehu Issyk-Kuľu. Svoje najlepšie roky má za sebou, no dnes domáci veria, že sa ešte vrátia a&nbsp;Čolpon-Ata sa pomaličky, ale isto stavia na nohy. Počas sovietskej éry sa o&nbsp;nej hovorilo ako o&nbsp;najlukratívnejšom mieste Kirgizska, pretože tam boli kúpele, pláže, sanatóriá aj hotely a&nbsp;stretávali sa tam na dovolenke ľudia hádam z&nbsp;celého Sovietskeho zväzu. Dokonca vybudovali malé letisko, aby sa dovolenkári nemuseli dlho trmácať kirgizskými cestami. 

Dnes sa na jeho opustenej ploche občas pasú kravy alebo kozy. S&nbsp;pádom sovietskeho režimu sa sen o&nbsp;dovolenkovej destinácii rozpadol a&nbsp;každý mal odrazu iné problémy. Hviezda Čolpon-Aty spadla do jazera, no našťastie sa opäť začína vynárať. Mesto pôsobí vďaka polohe viac než malebne. Dotýka sa brehov Issyk-Kuľu a&nbsp;z&nbsp;druhej strany ho strážia vysoké kopce, za ktorými je už Kazachstan. Ani bývalé hlavné mesto Alma-Ata nie je vzdušnou čiarou ďaleko.

Čolpon-Ata v&nbsp;preklade znamená „otec Venuše“ a&nbsp;podľa domácich odkazuje na doby dávno pred islamom, keď sa verilo na magické sily a&nbsp;ochranné znamenia. Dnešné mesto nie je veľké a&nbsp;ocitnúť sa tam mimo letnej sezóny znamená, že stretnete len domácich. Cez leto dnes prichádzajú dovolenkári z&nbsp;Kazachstanu, Uzbekistanu, ale aj z&nbsp;Ruska a&nbsp;občas sa objaví niekto zo západných krajín. Miestne pláže navodzujú atmosféru mora, len panorámu zaplnia zasnežené vrcholky predhoria Ťanšanu, teda Nebeských hôr. Centrum mesta je akési tiché, neobvykle prázdne a&nbsp;na neveľkom námestí má svoje miesto iba starý socialistický pamätník. Občas pri ňom stretnete hlúčik mužov alebo dokonca spiaceho chlapa, ktorý to zjavne prehnal s&nbsp;lacnou kirgizskou vodkou. 

V&nbsp;parku je pomník odkazujúci na druhú svetovú vojnu, pretože tá zbytočne zničila život aj tisíckam Kirgizov, ktorí sa previnili len tým, že ich Rusi obsadili a&nbsp;vtlačili do Sovietskeho zväzu. Dnes sa neďaleko neho podvečer stretáva mládež hádajúca sa o&nbsp;tom, či bude mať lepší život v&nbsp;Biškeku, Moskve či v&nbsp;Istanbule. V&nbsp;centre stojí aj Ruch Ordo, netradičné miesto s&nbsp;cieľom spájať náboženstvá a&nbsp;ľudí. Je jediné svojho druhu v&nbsp;celej krajine a&nbsp;objavíte tam islam, katolícke kresťanstvo, ortodoxné kresťanstvo, judaizmus aj budhizmus so svojimi chrámami. Kultúrny komplex a skanzen postavili na posvätnej pôde a preplietli s postavou Čingiza Ajtmatova, najznámejšieho kirgizského literáta.

Ak sa chcete okúpať v&nbsp;jazere Issyk-Kuľ, toto je najlepšie miesto, kde by ste to mali skúsiť. Na okraji centra dokonca nájdete niekoľko pláží, a&nbsp;ak sa tam objavíte v&nbsp;lete, budete si môcť požičať vodné bicykle, užiť si plážový bar a&nbsp;na chvíľku skutočne zabudnete, že ste na severe Kirgizska. Už v&nbsp;septembri sa však pláže premenia na tiché miesta a&nbsp;voda začína byť akási chladnejšia. Cez leto má Issyk-Kuľ stále menej stupňov než more, no je to viac než osviežujúce. Kúpať sa a&nbsp;pozorovať Ťanšan nie je predsa bežná vec, no nie? Po tom, ako si oddýchnete na brehu jazera, vydajte sa do malého podniku U&nbsp;rybaka a&nbsp;dajte si skvelý grilovaný šašlík, grilované ryby alebo výbornú, ale sýtu polievku lagman s&nbsp;rezancami, mäsom a&nbsp;so zeleninou.

Najpríťažlivejším miestom Čolpon-Aty nie je centrum či park s&nbsp;Leninovou sochou, ale okraj mesta, kde sa na svahu objaví niekoľko stoviek či tisíce bludných balvanov. Kedysi dávno pred tým, ako sa tam objavili ľudia, ich priniesol roztopený sneh s&nbsp;ľadom z&nbsp;okolitých hôr. Keď sa týmito končinami začali premávať prvé karavány neskoršej Hodvábnej cesty, nechávali si na balvanoch značky a&nbsp;z&nbsp;nich vznikli aj reliéfy a&nbsp;obrázky vyryté do kameňov. Ocitnem sa vedľa malej búdky, kde strážnik predáva lístky. 

„Počkaj ešte, kým dojem,“ smeje sa, no hneď ma ponúkne, aby som si dal s&nbsp;ním. „Ochutnaj tento nakladaný cesnak,“ podáva mi ho a&nbsp;k&nbsp;tomu kus kirgizského chleba. A&nbsp;tak sedím s&nbsp;výhľadom na petroglyfy s&nbsp;ústami plnými kirgizskej pohostinnosti. Je to magické miesto. Za chrbtom sa na pokojnej hladine Issyk-Kuľu zrkadlia kopce a&nbsp;pred očami sa rozlieva priestor vyplnený vzácnymi kameňmi. Niektoré obrázky sú staré tisíc rokov, iné niekoľko stoviek, no majú v&nbsp;sebe príbehy zabudnutých ľudí. Nájdete tam obrázky kozorožcov, kôz, ale aj tiav, koní či jednoduché náznaky ľudských postáv na love s&nbsp;natiahnutými tetivami.

Najzaujímavejším a&nbsp;najkrajším mestom celej oblasti je bez akýchkoľvek pochýb Karakol na východnej strane jazera. Má v&nbsp;sebe akúsi nepoznanú exotiku, a&nbsp;hoci dnes už neleží priamo na brehu Issyk-Kuľu, patrí k&nbsp;jeho symbolom. Cesta z&nbsp;Čolpon-Aty do Karakolu vedie severným okrajom jazera a&nbsp;kopíruje staré obchodné cesty, ktoré poznali mnohí obchodníci na Hodvábnej ceste. Vedci si dokonca myslia, že čierna smrť, ktorá priniesla skazu do Európy v&nbsp;stredoveku, má korene niekde v&nbsp;okolí Issyk-Kuľu. Svet je jedna fantastická mozaika, ktorú skladáte, ak cestujete. Niekoľko menších miest dokonca v&nbsp;priebehu stáročí pohltilo jazero a&nbsp;dnes by sme tam našli ruiny bez života. 

Dlho bol Karakol len obyčajným mestečkom, no keď sa v&nbsp;19.&nbsp;storočí stal súčasťou cárskeho Ruska, začali o&nbsp;ňom kolovať príbehy a&nbsp;legendy, ktoré tam pritiahli nejedného dobrodruha. Tým najznámejším bol Nikolaj Prževaľskij, ktorý vošiel do dejín nielen vďaka nádherným koňom nesúcim jeho meno, ale aj tým, že mesto Karakol sa po jeho smrti volalo Prževaľsk. Maršrutka zastaví v&nbsp;centre mesta a&nbsp;hneď pochopíte, že je najdôležitejšie v&nbsp;celom regióne. Konečne cítiť ruch a&nbsp;po chvíli si všimnete aj to, že tváre ľudí hrajú exotikou. Čínska hranica je vzdialená iba 150&nbsp;kilometrov a&nbsp;na miestnych trhoviskách sa kedysi stretávali Kirgizi, Uzbeci, Kazachovia, Tadžici, Číňania, Tatári aj čínski Dungani. Celý región v&nbsp;kocke ako bujón, ktorý sa rozvarí a&nbsp;vznikne dokonalé miesto.

Nie div, že priťahovalo geografov a&nbsp;etnografov a&nbsp;dnes je magnetom pre občasných turistov. Centrom sa tiahne obrovské trhovisko, ktoré sa rozlieva do okolitých uličiek, čím ich premení na rušný bazár. Vonku dostanete kúpiť čerstvý chlieb, vnútri vás prekvapia kopce ovocia, zeleniny, ale aj koreniny či bylinky. Ak sa tam ocitnete ráno, prichýli vás niekoľko menších podnikov či stánkov na raňajky a&nbsp;tie môžu byť typicky lokálne. 

Ženy v&nbsp;zásterách vyprážajú pirohy, na oleji sa dokončievajú omelety z&nbsp;niekoľkých vajec, no najviac pozornosti púta tradičná polievka ašľan-fu. Má v&nbsp;sebe dedičstvo čínskych Dunganov a&nbsp;je to špecialita. Dostanete v&nbsp;nej rezance zo škrobu aj klasické rezance, kúsky mäsa, nadrobno nakrájanú zeleninu, čili a&nbsp;nesmie chýbať špeciálny cesnakový ocot. Polievka je zvláštna aj tým, že sa podáva studená. Posilnení sa môžete vydať na prechádzku po Karakole a&nbsp;objaviť vzácny drevený kostol. Ortodoxný chrám pochádza z&nbsp;roku 1890 a&nbsp;paradoxne tam stál jeho predchodca z&nbsp;kameňa, no pri zemetrasení spadol. Rusi napokon stavili na staré dobré drevo, a&nbsp;tak tam stojí dodnes. Interiér kostola je krásny, no prázdny. Na staručké ikony sadá prach a&nbsp;v&nbsp;drevenej lavici sedí jedna jediná „bábuška“ šepkajúca tiché modlitby.

Osudmi Karakolu sa preplieta aj zaujímavé etnikum čínskych Dun­ganov, ktorí sa do Strednej Ázie dostali najmä na konci 19.&nbsp;storočia. V&nbsp;Číne sa ešte počas vlády dynastie Čhing stali obeťami náboženského prenasledovania a&nbsp;cez Sin-ťiang utekali do Kirgizska či neďalekého Kazachstanu. Priniesli so sebou zvyky, tradície, jedlo, náboženstvo aj vlastné predstavy o&nbsp;živote. Najznámejšou stavbou tejto komunity je krásna Dunganská mešita v&nbsp;centre Karakolu. Treba za ňou z&nbsp;hlavného námestia prejsť niekoľko najobyčajnejších štvrtí so socialistickými panelákmi a&nbsp;rozbitými cestami. Za tyrkysovou bránou sa ukrýva svet moslimských Dunganov.

Mešitu si postavili na začiatku 20.&nbsp;storočia a&nbsp;na jej výstavbu si prizvali dvadsať zručných majstrov. Použili drevo a&nbsp;typické ornamenty, ktoré vás skvelo zamestnajú. O&nbsp;chvíľku budete hľadať na stĺpoch a&nbsp;pod strechou symboly jabĺk, makovice či dokonca drakov, aby sa tam nesmrteľne zapísala aj čínska stopa. Súčasťou areálu je drevený minaret, a&nbsp;hoci mešita pôsobí na prvý pohľad ako budhistický chrám, nie je to tak. Vnútri sa modlí trojica mužov a&nbsp;chlapec si v&nbsp;rohu na koberci číta pootvorený Korán. Aj vnútri máte pocit, že ste v&nbsp;budhistickom chráme. Červené stĺpy, žltý strop, zdobená strieška a&nbsp;jedine mihráb ukazujúci na Mekku vás opäť vtiahne do moslimského sveta.

Hoci žije v&nbsp;Karakole veľa Dun­ganov, ak ich chcete spoznať bližšie, mali by ste ísť do dedinky Yrdyk, ktorá leží asi pätnásť kilometrov od mesta. Komunita Dunganov je tam doma a&nbsp;dokonca držia pri živote malé etnografické múzeum, kde vám jeho správca veľmi rád rozpovie ich príbehy. Dungani patria do čínskeho etnika Chuejov, ktorí sú veľmi známi v&nbsp;oblasti Si-anu, no keď prišli do centrálnej Ázie, toto meno sa na nich nalepilo a&nbsp;prakticky ich tak dnes volá každý. Podvečer v&nbsp;dedinke strávime v&nbsp;rodine Karima a&nbsp;jeho ženy. Pred pár rokmi začali s&nbsp;projektom, ktorým chceli ľudom predstaviť dunganské zvyky a&nbsp;jedlo. Ocitneme sa na nádvorí ich domu, kde vysvetlia krok za krokom, ako pripraviť pravú polievku ašľan‑fu, a&nbsp;napokon doma naservírujú azda dvadsať rôznych jedál a&nbsp;chuťoviek od polievok cez šaláty až po tradičné mäsové guľôčky. Byť hoci len na chvíľku súčasťou unikátnej komunity je skvelý zážitok.

Karakol leží na východnej strane jazera Issyk-Kuľ, takže ak chcete pokračovať okolo neho, musíte sa pomaličky dostať na jeho južnú stranu. Tá má v&nbsp;sebe viacero zaujímavostí, o&nbsp;ktorých ste možno nikdy nepočuli, pretože je turisticky minimálne navštevovaná. Môžete sa zastaviť na mieste, akým je Džeti-Oguz, kde sa môžete pozrieť na krásne skaly alebo pokračovať ku kaňonu menom Skazka. V&nbsp;preklade znie „rozprávka“ a&nbsp;je to skvelé pomenovanie, pretože si naozaj budete pripadať ako v&nbsp;rozprávke. Kaňon Skazka leží na polceste medzi Karakolom a&nbsp;Balikci a&nbsp;verejná doprava ho akosi ignoruje. Vyberte sa teda k&nbsp;nemu buď taxíkom priamo z&nbsp;Karakolu, alebo sa odvezte maršrutkou do mestečka Tosor a&nbsp;tam nahovorte taxikára na posledných pár kilometrov. Podľa starých príbehov na tomto mieste skamenel drak, keď videl, ako sa údolie vyplnilo vodou, ktorá sa premenila na Issyk-Kuľ.

Kaňon Skazka skutočne vyzerá úplne inak ako celý región Issyk-Kuľu. Zdola ešte neoceníte jeho krásu, ale ak vyšliapete na niektorý z&nbsp;kopcov, pod vami sa rozleje farebný svet pripomínajúci dúhové hory. Stredom prechádza vrásnenie a&nbsp;príroda sa s&nbsp;ním tak pohrala, že pripomína malý kamenný Čínsky múr. Do skál sa opiera vietor, a&nbsp;tak počuť jemné, magické zvuky. Obrovskou výhodou tohto miesta je aj to, že tam zrejme budete úplne sami. Žiadne turistické autobusy, davy ľudí, nikde nikoho, iba vy a&nbsp;farby rozliate po kopcoch. Ak si počkáte na slnko, zatočí sa vám hlava z&nbsp;toľkých farieb. 

Krajina naokolo je poriadne vyschnutá, takmer popraskaná a&nbsp;trpí nedostatkom vody, hoci brehy Issyk-Kuľu sú odtiaľ len pár stoviek metrov. Súčasťou kaňonu sú aj krásne kamenné veže pripomínajúce tureckú Kapadóciu. Sú naukladané vedľa seba, a&nbsp;keby prišiel obor, pokojne by sa posadil a&nbsp;hral by na nich ako na organe. Skazka má nádych dokonalého miesta, ktoré presne vystihuje Strednú Áziu. Každý vie, kde sa nachádza, no málokto si vie predstaviť jej poklady. Už stačí len posledných pár desiatok kilometrov do mestečka Balikci a&nbsp;kruh okolo ľadovcového jazera Issyk-Kuľ sa uzavrie.

Kirgizské more: Titicaca Strednej Ázie meria neuveriteľných 182 kilometrov

Výber pre vás

Kirgizské more: Titicaca Strednej Ázie meria neuveriteľných 182 kilometrov

Súvisiace články

Neznámy závan Balkánu: Vône starovekého Ríma sa nemusíte nabažiť len v talianskej metropole

Dobrodružstvo na Islande: Od offroadových ciest k polárnej žiare

Exkluzívne miesto: Na ostrove Rottnest Island nenájdete žiadne autá a prejdete ho na bicykli

Výber pre vás