Vladimír Kampf

Názov festivalu mi príde trochu rozpačitý a&nbsp;smutný. Kým žiješ, tancuj. Lenže sám zakladateľ tohto veľkého seniorsko-folkloristického stretnutia, v&nbsp;druhej polovici mája v&nbsp;dedinke Krivosúd-Bodovka v&nbsp;kopcoch južne od Trenčína Ján Bolech, tento rok úspešne zavŕšil už 21. ročník. To vôbec nie je smutné. Čo bude o&nbsp;rok, vraj ešte nevie. Bude, nebude ďalší ročník? S&nbsp;praktickou, finančnou podporou obce a&nbsp;kultúrnych ustanovizní je to mizerné.

Kolega Martin Jurčo z&nbsp;Rádia Regina Západ nevidí názov festivalu tak nešťastne. Tvrdí, že je to nádherné pozitívne heslo pre festival seniorských folklórnych súborov. Ako moderátor či rozhlasový reportér bol už na niekoľkých ročníkoch. Martin je fenomén. Už v&nbsp;mladosti ho zaujímalo oldiest, akoby bol senior od samého začiatku. „Zaujímajú ma staršie hudobné žánre, o&nbsp;ktorých ani veľmi nepočuť, ale duchom zostávam mladý,“ upozorňuje s&nbsp;úsmevom.

Z&nbsp;rozhlasu sa poslucháčom prihovára už dve desaťročia. „Folklór mi nie je až taký blízky, ale venujeme sa všetkým žánrom, takže ho neobchádzam,“ priznal. „Ako autor robím archívne relácie. Jedna moja relácia je o&nbsp;slovenských a&nbsp;českých orchestrálnych skladbách, ktoré nahrávali veľké súbory. Moja druhá relácia je tiež o&nbsp;starej hudbe z&nbsp;archívu spolu s&nbsp;hosťami, interprétmi, autormi alebo muzikantmi.“

Martin oprašuje ohrozené žánre, ktoré by bez neho už z&nbsp;éteru počuť nebolo. „S&nbsp;mnohými z&nbsp;tých hudobníkov doteraz neboli nahraté žiadne rozhovory na túto tému. Vymysleli sme to tak, že sa s&nbsp;nimi budem rozprávať a&nbsp;k&nbsp;tomu budem púšťať ich muziku. Prednedávnom sme predstavili trebárs Zdenu Studenkovú ako speváčku. Má kopu pesničiek, ktoré nikto nehrá. Relácia to aspoň trochu napravila. Má hity, ktoré robila s&nbsp;Petrom Lipom či Karolom Duchoňom. Obe relácie treba kŕmiť, takže musím hľadať respondentov,“ konštatuje.

Folklór je v&nbsp;súčasnosti stále v&nbsp;období renesancie. V&nbsp;Krivosúde-Bodovke bol už po desiaty raz. „Chodie­vame robiť prenosy aj na ďalšie festivaly na západnom Slovensku. Je ich celkom dosť, aj keď to tak na prvý pohľad možno nevyzerá. Pri folklóre len čítam komentáre, ale vidím, že je to tiež o&nbsp;mladých ľuďoch. Je super, že vzniklo toľko seniorských zoskupení a&nbsp;že sú tak veľmi aktívni. Súčasní seniori sú všeobecne veľmi aktívni a&nbsp;životaschopní. Pred časom som bol robiť v&nbsp;Piešťanoch reportáž o&nbsp;kurzoch fytoterapie. Prihlásilo sa na ne sedemdesiat dôchodcov a&nbsp;chceli by aj ďalší. Žiaľ, nemajú ďalšiu kapacitu. Aktívny život predlžuje život,“ hovorí Martin zo skúseností.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Hlavný organizátor stretnutia v&nbsp;Krivosúde-Bodovke Ján Bolech mal na mňa ťažké srdce. Keď som v&nbsp;rámci nášho seriálu Tak si tu žijeme písal o&nbsp;obci, folklór som vynechal. Nebolo to sprisahanie, len som si povedal, že ten má predsa publicity dosť. Ale podujatie, ktoré organizuje, si zaslúži samostatný článok. Ján Bolech zorganizoval už 21 ročníkov. Klobúk dolu. „Ako je to možné, že prídete do obce a&nbsp;nemáte prehľad o&nbsp;tom, čo sa v&nbsp;nej deje?“ pokarhal ma na úvod.

Kým žiješ, tancuj je už vo veku dievky na vydaj. „Založil som ho, keď som mal päťdesiat. Vo folklóre je za seniora považovaný už 45-päťročný člen. Priviedla ma k&nbsp;tomu neutíchajúca láska k&nbsp;folklóru a&nbsp;folkloristkám,“ zmiernil tón. Tancoval od 16 rokov v&nbsp;trenčianskom súbore Družba. „Schádzame sa tu bývalí tanečníci a&nbsp;muzikanti súborov z&nbsp;rôznych miest. Boli aktívni a&nbsp;aktívni sa snažia zostať.“ Vraj nie je možné, aby si niekto na seniorské kolená spomenul, že chce vystupovať. „To sa ani nedá. To musíte mať v&nbsp;krvi. Ako sa hovorí: Musíte byť postihnutí folklórom odmala. Folklór je ako vrodená choroba.“

Mládežníci zvyčajne tancujú do konca vysokoškolského štúdia. Vtedy majú vo veľkých mestách k&nbsp;súboru najbližšie. „Nemajú ani tridsať, keď sa ich záujmy nutne presunú inde. Čo teraz? V&nbsp;Trenčíne sme boli prví na Slovensku, ktorí sa združili pri 45. výročí Družby. Urobili sme tanec bývalých členov. Tam vznikla myšlienka založiť seniorsky súbor s&nbsp;ľuďmi, ktorí majú opäť čas aktívne žiť folklórom. Do roka a&nbsp;do dňa sme boli na turné v&nbsp;Amerike, potom sme pokračovali na podobný festival do moravského Petrova-Plžov. Tam sme sa pri pive rozprávali, že by bolo dobré, keby niečo podobné vzniklo na Slovensku. Kolegovia z&nbsp;Bratislavy nad tým špekulovali, až som sa v&nbsp;slabej chvíli zdravo nahneval a&nbsp;povedal som si, že ten festival urobím doma v&nbsp;Krivosúd-Bodovke. To som si zaumienil a&nbsp;urobil. Odvtedy to ide.“

Smutné je, že v&nbsp;obci sú aj takí, ktorým sa festival nepáči a&nbsp;najradšej by boli, keby tam nebol. „Viete prečo? Lebo je to robota a&nbsp;nič z&nbsp;toho nie je. Žiadny finančný zisk, len náklady. Pri tom sám vidíte, aká atmosféra tu vládne. Obec o&nbsp;festival nemá záujem a&nbsp;práve jej zapojenie sa do organizovania by mohlo priniesť finančnú podporu z&nbsp;fondov. Dajte si niečo na jedenie, dva razy vás núkať nebudem. To tu nerobíme,“ ponúkol ma.

Seniorských súborov je síce dosť, ale nepribúdajú. „Pravdepodobne tí, ktorí sme začali, budeme aj tí poslední. Nemáme nástupcov. Dostali sme sa do situácie, keď nemáme päťdesiatnikov a&nbsp;to je zlé. Tých, ktorí tancovali, akoby zožrala dnešná neosobná doba. Nie sú takí družní, aby sa dohodli a&nbsp;aby sa zapálili pre vec.“

Miroslav Straka mi povedal, že je radšej fotograf ako folklorista. „Žiaľ, práve na folkloristických podujatiach nemôžem fotografovať, pretože na nich vystupujem,“ zasmial sa. Aj on je zo Seniorklubu Družba. Tiež stál pri zrode hnutia: Kým žiješ, tancuj. „Som z&nbsp;Trenčína a&nbsp;už patrím do kategórie sedemdesiat plus. Takže k&nbsp;tomu môžem dodať aj to, že kým udržím kolená pri sebe a&nbsp;k&nbsp;tomu aj moč a&nbsp;stolicu, budem vystupovať,“ dodáva so širokým úsmevom. „Keď ideme na pódium, potrebujem sa niekoho chytiť, aby sme vyšli po schodoch. Robím folklór vyše pol storočia. Mal som aj vlastný detský súbor Merinka, kde som robil organizačného vedúceho. Chodievali sme po svete. Boli sme v&nbsp;Nemecku, vo Francúzsku, v&nbsp;Taliansku a&nbsp;dokonca až v&nbsp;Brazílii. Mali sme možnosť prezentovať sa.“

Miro bol členom mládežníckeho súboru Družba, ktorý prednedávnom oslávil 70. výročie od založenia. „Keď som začal chodiť na vysokú školu, nemal som čas chodiť každý týždeň na nácviky. Musel som chodiť na prednášky a&nbsp;na cviká. Tak som načas skončil. Do hry ma opäť vrátila fantastická myšlienka založiť seniorskú vetvu. Je to akoby prirodzený kolobeh s&nbsp;prestávkou na pracovné a&nbsp;rodinné záležitosti, ktoré sa s&nbsp;folklórom naraz do života nezmestia. Keď sa dostaneme do veku okolo päťdesiatky, dievčence nás už nechcú, pretože sme pre ne starí. Vtedy je načase sa do toho znova pustiť. Nás už nikto nemusí nikam vodiť ako malé deti na krúžky. My si cestu hľadáme sami. A&nbsp;nie je to márne. Náš seniorský súbor sa sformoval v&nbsp;čase, keď ten mládežnícky oslavoval výročie, na ktoré pozvali starých Družbákov, nech sa skúsia ukázať. Tak trochu sme boli spočiatku na smiech, že čo tí dedovia a&nbsp;babky už len naskáču... Nič také! My starší sme to mali v&nbsp;krvi, takže sa nestíhali čudovať. Ktosi povedal, že tí mladší síce tancujú, ale seniori to dokážu aj precítiť.“

Že občas niekto zakopne alebo si pomýli smer, nie je žiadny hriech vzhľadom na vek. Veď sa mýlia aj mladí. „Na rozdiel od nich si to dokážeme priznať. Až po vystúpení sa zasmejeme, kto a&nbsp;kedy zabaranil.“ Stretnutia majú podľa Mira vzácne čaro vzájomného kontaktu pri ktorom sa človek učí pesničky a&nbsp;tance iných regiónov.

Bývalý informatik a&nbsp;učiteľ si folklórom kompenzuje technickú časť samého seba. „Moji rodičia neboli muzikanti, ale dedo z&nbsp;maminej strany hrával na heligónke na svadbách. Možno sa jeho nadanie obgeneráciu prenieslo na mňa. K&nbsp;tomu som nemal toľko odvahy ako môj brat, ktorý dokázal povedať, že on na husle chodiť nebude! Ja som odvahu nemal, tak hrám,“ hovorí veselo. „Som spoluzakladateľom Komorného orchestra Trenčín. Istý čas som hrával barokovú klasiku. K&nbsp;folklóru som sa dostal, keď ma kamaráti zavolali, že potrebujú kontráša. Ja preto nie som len taký nejaký kontráš, ja som violový!“

Festival seniorských folklórnych súborov: Kým žiješ, tancuj! Pozrite na tú zábavu

Výber pre vás

Festival seniorských folklórnych súborov: Kým žiješ, tancuj! Pozrite na tú zábavu

Súvisiace články

Kariéra zhora nadol: Nepríjemné veci nás môžu obohatiť v pozitívnom kontexte

Brmbolec za volantom: Na pedále dočiahne, na podlahu nie! Odvážna Viola šoféruje nákladiak

Nemali šťastie na sestričku: Dramatický príchod Izabelky na svet! Jej mamička nevedela, že rodí

Výber pre vás