Viera Václavková

Opustíme Mozambik a&nbsp;smerujeme do jednej z&nbsp;najmenších afrických krajín. Je to kráľovstvo s&nbsp;dvoma hlavnými mestami: v&nbsp;Lobambe sídli kráľ a&nbsp;v&nbsp;Mbabane vláda. Cestou míňame predavačov dreva. Ženy v&nbsp;domácnosti ho potrebujú najmä na varenie. Pri ceste pestovatelia ponúkajú rôzne priesady na sadenie. Je totiž september a&nbsp;tu sa začala jar, kvitnú stromy.

Eswatinské kráľovstvo (Eswatini, 17&nbsp;363&nbsp;km²) je rozvojová krajina v&nbsp;južnej Afrike, ktorej vládne kráľ Mswati&nbsp;III. Obyvateľstvo sa živí poľnohospodárstvom –&nbsp;chovom hovädzieho dobytka, kôz, oviec. V&nbsp;krajine sa ťaží čierne uhlie, diamanty, cín, zlato. Významná je výroba cukru a&nbsp;ťažba dreva. Žije tam 1,236&nbsp;milióna obyvateľov, prevažne kresťanov, dohovoríte sa domácim jazykom a&nbsp;po anglicky. Kráľovstvo má&nbsp;dve&nbsp;hlavné mestá: Lobamba (sídlo kráľa) a&nbsp;v&nbsp;Mbabane (sídlo vlády).
Lesothské kráľovstvo (Lesotho, (30&nbsp;355&nbsp;km²) je malý vnútrozemský štát, kde vládne kráľ Letsie&nbsp;III. Susedí len s&nbsp;Juhoafrickou republikou. Obyvatelia (2,306&nbsp;milióna) sú prevažne kresťania a&nbsp;živia sa najmä poľnohospodárstvom. Ekonomiku vylepšuje ťažba diamantov a&nbsp;predaj kvalitnej pitnej vody. Najvyšší vrch Thabana Ntleyana (3&nbsp;482&nbsp;m&nbsp;n.&nbsp;m.) je zároveň najvyšší v&nbsp;južnej Afrike.

Eswatini a Lesotho

Pečiatka v&nbsp;pase a&nbsp;sme v&nbsp;nej. V&nbsp;malej nepoznanej hornatej krajine vtesnanej medzi Juhoafrickú republiku a&nbsp;Mozambik. Kto si pamätá Svazijsko, nech zabudne. Od roku 2018 je už len Eswatini. Tak vtedy rozhodol kráľ. A&nbsp;čo povie, to platí, aj keď na to doplatí. Taký je kráľ Mswati III., ktorý zdedil trón po otcovi a&nbsp;vládne po boku svojej mamy. Pred rokmi chcel zabrániť šíreniu nákazlivého vírusu HIV a&nbsp;zakázal sex s&nbsp;osobami mladšími ako osemnásť rokov. No on to porušil. Vzal si totiž za deviatu manželku len sedemnásťročnú dievčinu. Ženy v&nbsp;krajine sa vzbúrili a&nbsp;zorganizovali protest pred kráľovským palácom. Kráľ sa zachoval ako správny chlap. Ospravedlnil sa a&nbsp;daroval im kravu. Tú si ženy upiekli a&nbsp;zjedli.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z TURISTICKY NEOBJAVENÝCH AFRICKÝCH KRAJÍN NÁJDETE V GALÉRII

Prekľučkujeme hlavným mestom a&nbsp;mierime do prírody aj za kultúrou. Cesta je v&nbsp;podstatne lepšom stave, ako bola v&nbsp;susednom štáte. Možno aj preto, že krajina má zásoby uhlia, zlata, cínu a&nbsp;obchoduje s&nbsp;bohatou susednou Juhoafrickou republikou (JAR). Cesta stúpa a&nbsp;tá naša sa končí pred prírodnou rezerváciou Mantenga. Ideme do nej popri pôvodných aj rekreačných domčekoch a&nbsp;sprevádza nás spev vtákov. Pozornosť upúta „salámový“ strom, ktorého plody obľubujú slony aj žirafy. Tie sa tu však nezdržiavajú. Maximálne opice, ktoré občas zaškriekajú vysoko v&nbsp;korunách stromov. Chodník sa kľukatí blízko rieky s&nbsp;veľkými balvanmi a&nbsp;končí sa pri vodopáde. Je to osviežujúce. Potom dobrý obed a&nbsp;trocha kultúry.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Blízko reštaurácie je malý amfiteáter. Len čo zaduneli bubny a&nbsp;ďalšie bicie nástroje, ženy aj muži z&nbsp;domorodého kmeňa sa dali do pohybu. Ženy predviedli tanec, ktorému vraj muži neodolajú, a&nbsp;tak si získavajú ich priazeň. A&nbsp;muži zase dokazujú svoju silu, šikovnosť aj odvahu, ktorú potrebujú pri pasení dobytka aj pri ochrane rodiny. Len pohyb šamana je iný. Ako aj jeho úloha: liečiť, poradiť, urovnať spor... Vyjdeme von a&nbsp;náčelník kmeňa nás pozval do dedinky. Medzi kupolami domcov nám priblížil život miestnych obyvateľov. Počúvam a&nbsp;mám pocit, že sa tu zastavil čas tak v&nbsp;tridsiatych rokoch 19.&nbsp;storočia. 

Náčelník kmeňa vysvetľuje, že domce majú malý vstupný otvor preto, aby sa každý, kto vstupuje, musel ukloniť a&nbsp;pozdraviť obyvateľov domu. Pri domcoch sú aj chlievy, veď život rodiny závisel od chovu kráv, kôz, oviec. Náčelník povedal zopár zaujímavostí. Muž má vždy pravdu, no ak si našiel ďalšiu ženu, tá pôvodná mu ju musela odobriť. Muž vraj nikdy neponúkol žene mäso z&nbsp;kravskej hlavy, lebo by získala jej múdrosť. A&nbsp;mäso z&nbsp;kravskej nohy mohli jesť len muži. Ak by ho jedla žena, mohla by od muža utiecť. A&nbsp;ešte niečo: žena mala hodnotu sedemnástich kráv. Toľko ich musel mať ženích, aby si ženu získal. 

Chceme si pozrieť ďalšie malé kráľovstvo –&nbsp;Lesotho. Hovoria mu strecha Afriky. Jediné kráľovstvo na svete, ktorého celé územie leží vyššie ako tisíc metrov nad morom. Vstupuje sa doň cez priesmyk Sani Pass. Kráľovstvo, kde ženy sú gramotnejšie ako muži, kde je lyžiarske stredisko a&nbsp;také množstvo kvalitnej pitnej vody, že s&nbsp;ňou môžu obchodovať. Je to rozvojová krajina, najchladnejšia v&nbsp;Afrike, a&nbsp;susedí len s&nbsp;jednou –&nbsp;JAR. Musíme teda prejsť do JAR a&nbsp;tam presadnúť do auta s&nbsp;pohonom všetkých štyroch kolies pripraveného na zdolávanie náročných terénov s&nbsp;dobrými brzdami. A&nbsp;veriť profesionálnemu vodičovi, ktorý trasu cez Sani Pass neraz prešiel. Cesta týmto priesmykom má povesť najkrajšej v&nbsp;Afrike, ale aj cesty smrti. Teším sa.

Obloha je zatiahnutá, začína pršať. Vodič nášho auta si povzdychne a&nbsp;vysloví prosbu: „Len aby nezačalo snežiť!“ To by sa nemuselo skončiť dobre. Auto sa zahryzne do cesty pripomínajúcej tankodróm. Zdoláva skalky a&nbsp;skaly, potôčiky, výmole. Pýtam sa, prečo tú cestu ešte neopravili. Usmeje sa. Už by to vraj nebol povestný Sani Pass. Ja si myslím svoje –&nbsp;títo osvedčení jazdci by stratili biznis. Isto už majú „prečítaný“ každý kameň, vedia, kde by sa mohli šmyknúť a&nbsp;skončiť v&nbsp;hlbokej rokline, čo sa už neraz stalo. Cesta je totiž bez zvodidiel.

Stúpame a&nbsp;začína snežiť. Na šesťkilometrovej trati musíme vystúpiť 1&nbsp;332 výškových metrov, aby sme sa dostali na hranice. Sprava doľava hľadám očami vraj úžasnú prírodu. Zbytočne. Nekompromisne ju zahaľuje sneženie a&nbsp;hmla. Na chvíľu uviazneme v&nbsp;potôčiku, ktorý si vyhĺbil miesto medzi skalami. Navrhujem ísť von a&nbsp;vytlačiť auto. Vodič rukami naznačuje, že máme byť pokojní, vyrieši to. Stalo sa. Trochu škripotu spojky, zavýjania motora a&nbsp;sme bližšie k&nbsp;hranici.

Keď zastaneme na hraničnom priechode, už husto sneží. Vystúpim z&nbsp;auta. Na tabuľke čítam, že som v&nbsp;nadmorskej výške 2&nbsp;867&nbsp;metrov, a&nbsp;strasie ma zima. Vzduchom zasviští zopár snehových gúľ. Rýchlo do domčeka polície zaregistrovať sa. V&nbsp;pase pribudne pečiatka a&nbsp;potom prvé kilometre v&nbsp;Lesothe. Zastaneme pri malom turistickom centre, vedľa je modlitebňa. Slúži ako svätostánok, ale aj ako vzdelávacie centrum misionárov. Využívajú ju najmä chudobní pastieri, aby sa naučili čítať, písať a&nbsp;dozvedeli sa niečo o&nbsp;svojej krajine.

Šéf turistického strediska nás pozve do lesothského domčeka. V&nbsp;jeho strede je ohnisko a&nbsp;šíri sa príjemné teplo. Keď niekomu doma poviem, že som sa začiatkom septembra v&nbsp;Afrike ohrievala pri ohnisku, neuverí. Je to tak. A&nbsp;priznávam, že obyčajný čaj, ktorý nám uvarila šéfova manželka a&nbsp;naliala do plechových hrnčekov, mi už dávno tak nechutil. A&nbsp;upiekla aj buchty –&nbsp;typické lesothské, bez plnky. Ale výborné. Sneženie ustalo, ale nie v&nbsp;priesmyku, ktorým sa budeme vracať. A&nbsp;vrátiť sa musíme, na parkovisku v&nbsp;meste máme totiž zaparkované auto, ktoré treba vrátiť do požičovne. Vodič nekompromisne rozhodne: Čo najrýchlejšie späť. Poznávanie sme zrušili, ale zážitok zostal.

Dve malé kráľovstvá: Pri poznávaní Afriky nás zastavilo sneženie

Výber pre vás

Dve malé kráľovstvá: Pri poznávaní Afriky nás zastavilo sneženie

Súvisiace články

Skryté poklady Švajčiarska: Naprieč jazykmi, prírodou aj pamiatkami od juhu po sever

Francúzska Riviéra: Zvodný raj slnka uprostred zimy

Prípad pelikán: Dunajská „Amazónia“ v Rumunsku ponúka nevšedné prírodné skvosty

Výber pre vás