Vladimír Kampf

Peter Ličák

V&nbsp;Michalkovej južne v&nbsp;kopcoch nad Zvolenom sú radi, že im už aspoň príjazdovú cestu opravili. Zničili ju lesníci, ktorí tam vo veľkom zvážajú drevo. Z&nbsp;legendárnej slovenskej „Route 66“ to k&nbsp;nim nie je ďaleko, ale starostom ani poslancom tam nechce byť zatiaľ nikto. Alebo už nikdy nikto? Doba malým obciam nežičí.

Do Michalkovej som prišiel vo volebný deň napoludnie. Z&nbsp;36&nbsp;voličov v&nbsp;zozname prišli dopoludnia len traja. „V&nbsp;parlamentných voľbách je tu účasť oveľa vyššia. Volia aj cezpoľní, ktorí tu majú chalupy. Michalková je mimo hlavného ťahu, domáci teraz nevolia ani starostu, ani poslancov. Tých, ktorí kandidujú do vyšších územných celkov, takmer nepoznajú a&nbsp;nevedia vyhodnotiť, kto im môže zlepšiť život. Je to podobné ako pri eurovoľbách,“ mieni podpredseda poslednej volebnej komisie Peter Paulíny. Volebná komisia sa v&nbsp;obci nenadrela. „Na rozdiel od kolegov máme len polovičný honorár, pretože tu nie sú obecné voľby. Na druhej strane sa nenadrieme, a&nbsp;keby nám niekto prerátal financie na jedného hlasujúceho voliča, boli by sme na tom kráľovsky,“ žartoval z&nbsp;dlhej chvíle podpredseda.

V&nbsp;komisii sedela aj Veronika Ábelová. S&nbsp;rodinou sa do dedinky prisťahovala pred ôsmimi rokmi preto, lebo sa im tam zapáčilo. „Dochádzame do Zvolena za prácou. Je to tak dvadsať minút jazdy. Máme pozemok s&nbsp;nádherným výhľadom. Myslím, že treba prilákať viac stálych obyvateľov, ktorí sa tu aj prihlásia na trvalý pobyt. To by našu samostatnosť mohlo zachrániť. Náš rozpočet je na dnešné časy smiešny. Napriek tomu si myslím, že by bolo lepšie, keby sme zostali samostatnou obcou.“

Obce, v ktorých sa nenašiel nikto, kto by kandidoval za starostu ani za poslanca dedinského zastupiteľstva: Ratkovo (Martin), Michalková (Zvolen), Brezovec (Humenné), Pongrácovce (Levoča), Jakušovce (Stropkov).
&nbsp;
Obce s nedostatočným počtom kandidátov na poslancov: Studienka (Malacky), Doľany (Pezinok), Prašník (Piešťany), Slatinka nad Bebravou (Bánovce nad Bebravou), Rudnianska Lehota (Prievidza), Sebedražie (Prievidza), Čab (Nitra), Chrabrany (Topoľčany), Lužany (Topoľčany), Blažovce (Martin), Jazernica (Martin), Karlová (Martin), Žabokreky (Martin), Lietavská Svinná- Babkov (Žilina), Baláže (Banská Bystrica), Poniky (Banská Bystrica), Petrovce (Rimavská Sobota), Lukavica (Zvolen), Slatinské Lazy (Zvolen), Nevoľné (Žiar nad Hronom), Harakovce (Poprad), Lažany (Prešov), Dobroslava (Svidník), Čižatice (Košice-okolie), Hrhov (Rožňava).
&nbsp;
Obce bez kandidáta na starostu: Domadice (Levice), Moškovec (Martin), Harakovce (Poprad), Šarišské Bohdanovce (Prešov), Starina (Stará Ľubovňa), Dobroslava (Svidník).

Nezaujímavé adresy komunálnej politiky

Čo s&nbsp;obcami, kde sa ani v&nbsp;doplňujúcich voľbách nikto neprihlási? Podľa zákona ich kompetencie od súčasných starostov, ktorí musia presluhovať, či chcú, alebo nechcú, prevezme okres a&nbsp;trebárs vývoz smetí susedná obec. Mohli by sa samy rozhodnúť, že sa pričlenia k&nbsp;niektorej zo susedných väčších obcí alebo k&nbsp;mestu. Nakoniec môže o&nbsp;ich pričlenení rozhodnúť Národná rada Slovenskej republiky.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Na východe pri Levoči dve spišské dediny pod horským masívom Branisko predstavovali vo volebnú sobotu dva diametrálne odlišné svety. Ako keby každá bola z&nbsp;iných končín vesmíru. Kým v&nbsp;Žehre čakali pred vstupom do volebnej miestnosti druhého okrsku voliči z&nbsp;rómskej osady Dreveník aj päť hodín, niekto pokojne, niekto šomrajúc, v&nbsp;Pongrácovciach, vzdialených šesť kilometrov, prešli aj desiatky minút, kým pri modrej urne jeden volič vystriedal druhého. Pre volebnú komisiu 13-hodinová nuda.

V&nbsp;dedine so 134&nbsp;obyvateľmi, ktorá nemá materskú ani zá­kladnú školu, kamenný obchod trikrát do týždňa nahrádza pojazdná predajňa, ani krčma by sa tam neuživila, sa nenašli duše, ktoré by na seba chceli v&nbsp;týchto neľahkých inflačných časoch prevziať zodpovednosť za chod obce. Nielenže si nikto nechce sadnúť na starostovskú stoličku, nenašli sa ani kandidáti na päť poslaneckých miest v&nbsp;obecnom zastupiteľstve. A&nbsp;tak Pongrácovčania volili len predsedu a&nbsp;poslancov Prešovského samosprávneho kraja z&nbsp;okresu Levoča.

Pongrácovský obecný úrad je bez šéfa už rok, po jedenástich rokoch sa funkcie starostky vzdala Mária Matlochová (60), odvtedy ju zastupoval jeden z&nbsp;pätice miestnych poslancov. Rieši, akútne hasí, čo treba, popri robote, tá ho vyhnala počas volieb až kdesi do Afriky.

„Ja sa ani nečudujem, že tu nikto nechce byť starostom ani poslancom, v&nbsp;dedine nemáme, chvalabohu, jediného nezamestnaného človeka, ľudia sa vracajú z&nbsp;práce domov okolo piatej, komu by sa ešte chcelo večer riešiť problémy obce? Bola som starostkou na tretinový úväzok, úradovala som sama, bola som nielen starostkou, ale aj ekonómkou a&nbsp;upratovačkou. Plat som mala tretinový, ale starostkou som bola 24&nbsp;hodín denne. Dvakrát som musela riešiť veľké problémy, ktoré nám spôsobili povodne, a&nbsp;vtedy sa bolo treba poriadne obracať. Keď som začínala, celé noci som strávila v&nbsp;posteli so zbierkou zákonov, aby som niekde nestúpila pri tej fúre kompetencií vedľa. Rok som maródovala pre dve operácie nôh, ušetrila som obecnej pokladnici svoj ročný plat a&nbsp;vďaka tejto úspore sme mohli zaviesť plyn do obecného úradu i&nbsp;kultúrneho domu. Keď som začínala, ročný rozpočet obce bol osemtisíc eur, dnes je 30-tisíc eur, ale stačí to len na svietenie a&nbsp;vývoz domového odpadu. Takže hospodárenie v&nbsp;našej obci je veľké trápenie, preto rozumiem tomu, že tu nikto nechce byť starostom ani poslancom. Keď sa to nezmení ani v&nbsp;doplňujúcich voľbách, budeme sa musieť spojiť s&nbsp;niektorou obcou, iného východiska nebude,“ hovorí o&nbsp;budúcnosti Pongrácoviec ich posledná starostka.

Vráťme sa k&nbsp;Zvolenu do Michalkovej. Na starostu som čakal dve hodiny. Niežeby komisia nemala jeho telefónne číslo, ale dedina je na tom tak, že tam nesiahajú ani signály mobilných operátorov. Vraj jedna či dve paličky bývajú pri bráne na cintoríne alebo niekedy aj na autobusovej zastávke. Mimochodom, v&nbsp;tých najlepších dňoch do obce zachádzajú tri spoje denne. Keďže starosta bol mimo dosahu siete, bolo jasné, že je niekde v&nbsp;dedine, ktorá je rozťahaná do niekoľkých lazov. Tak som čakal.

Ján Parobok to ťahal štyri volebné obdobia. Protikandidáta nikdy nemal. „Keď sa tu s&nbsp;ľuďmi dohodnete, že idete na to, len kývnu rukou. Za moje funkčné obdobia sme opravili dosluhujúcu obecnú budovu, je zateplená, s&nbsp;novými oknami. Žiaľ, skrátili nám rozpočet a&nbsp;na strechu nevyšlo. Tak sme aspoň polovicu vymenili za naše peniaze. Podarilo sa nám zaviesť internet, keď už sme mimo signálov operátorov, urobili sme osvetlenie, opravili zvonicu a&nbsp;vodovod, postavili sme novú autobusovú zastávku. Všetko v&nbsp;rámci možností a&nbsp;grantových ponúk. Máme schválený grant a&nbsp;projekt na opravu obecnej cesty, ale nepohneme sa pre nutnú spoluúčasť. Nemáme na ňu. Ak štát nepomôže a&nbsp;niečo nevymyslí pre malé obce pod dvesto obyvateľov, ani sa nepohneme z&nbsp;miesta,“ hovorí.

Michalková má, paradoxne, rovnaký problém ako satelitné obce okolo veľkých miest. Býva alebo prebýva v&nbsp;nich veľa ľudí, ktorí sú prihlásení na trvalý pobyt kdesi inde. „Sme blízko mesta. Niektorí noví obyvatelia tu už aj bývajú. Pribudli nové domy s&nbsp;malými deťmi. Pripravili sme pozemky pre ďalších sedem domov.“ Starosta je presvedčený, že pri záchrane malých dediniek je na ťahu štát. Dovtedy sa nikto do obecných funkcií hrnúť nebude. „Zatiaľ nikto presne nerozhodol, čo s&nbsp;dedinami, kde nikto nekandiduje do obecných funkcií, a&nbsp;ako vlastne postupovať. Nám by viac pomohlo vyriešiť spolufinancovanie fondov. Opravy sú nakoniec drahšie ako obnova. Keby nám pomohli s&nbsp;vodou, cestou a&nbsp;kanalizáciou, bolo by to fajn.“

Michalková vraj našťastie nie je úplne odrezaná od sveta. Do Zvolena je to dvanásť kilometrov. V&nbsp;piatok ranný autobus premáva až na horný koniec a&nbsp;ľudí, ktorí nemajú auto, zváža za nákupmi. Naspäť ich vezie napoludnie. Starostovanie je pre Jána Parobka akoby koníčkom. „Robím to vo voľnom čase, často po nociach. Okrem toho som normálne zamestnaný. Administratíva nám malým nič neodpustí. Našťastie nemáme školu ani materskú školu. Aj tak je to veľa starostí, na ktoré nakoniec nie je ani čas, ani peniaze. Všetko robím sám. Trebárs keď nesvieti lampa, beriem rebrík a&nbsp;idem. Občas sa nájde niekto, kto sa len tak pridá. Väčšinou sú to tí starší. Tí mladší majú už len palce pokrútené od mobilov,“ konštatuje.

Dediny bez starostov: Príbehy obcí, ktorým nechce nikto šéfovať

Výber pre vás

Dediny bez starostov: Príbehy obcí, ktorým nechce nikto šéfovať

Súvisiace články

Vodiči, pozor! Začala sa akcia Sito: Aha, čo všetko budú kontrolovať muži zákona

Opúšťajú ho najbližší: Z Ruska utiekla údajná Putinova krstná dcéra, išli po nej úrady

Bude CHLIEB LUXUSOM? Jeho cena v tomto roku vzrástla o tretinu, pekári vysvetľujú dôvody

Výber pre vás