Peter Ličák

Mestské kultúrne stredisko v&nbsp;Levoči spravuje aj mestskú galériu na prvom poschodí meštianskeho domu na Námestí Majstra Pavla. Bude to už vyše roka, čo radnica ako zriaďovateľ mestskej galérie dostala z&nbsp;Litvy ponuku umeleckej agentúry Artexpo na výstavu Božská komédia. <em>„Je to agentúra, ktorá ponúka výstavy obrazov najvýznamnejších umelcov, ponúkla nám niekoľko mien, jedno atraktívnejšie ako druhé. Rozhodli sme sa pre výstavu jedinečného súboru ilustrácií z&nbsp;ateliéru španielskeho surrealistického maliara Salvadora Dalího. Aby sme si boli istí, že niekomu nenaletíme, overili sme si u&nbsp;viacerých zdrojov, aké renomé má vo svete umenia táto agentúra, až potom sme s&nbsp;ňou podpísali zmluvu o&nbsp;zapožičaní výstavy pre našu galériu. Mali sme obavu z&nbsp;toho, aké vysoké poplatky nás čakajú, koľko bude stáť doprava a&nbsp;poistenie zbierky, ale boli to pre nás prijateľné sumy, ktoré náš tohtoročný rozpočet nezruinovali,“</em> konštatuje riaditeľka Mestského kultúrneho strediska v&nbsp;Levoči Zuzana Kamenická.

Rodák zo španielskeho mesta Figueras v&nbsp;podhorí Pyrenejí už na prvý pohľad pútal pozornosť extravaganciou. Podľa jeho životopiscov ho vo výstrednostiach už v&nbsp;detských rokoch podporovala mama, ktorá tak chcela zmierniť otcovu prísnu výchovu. Nový impulz pre svoju extravaganciu získal Dalí počas štúdia na akadémii San Fernando v&nbsp;Madride. Nechal si narásť dlhé vlasy, začal si pestovať dohora vykrútené napomádované fúziky, tvár mu olemovali bokombrady. Aby upútal čo najväčšiu pozornosť, obliekal sa v&nbsp;štýle anglických estétov z&nbsp;konca 19.&nbsp;storočia, do spoločnosti chodil v&nbsp;krátkych nohaviciach. Po roku štúdia na akadémii ho zatkli pre údajnú podporu separatistov. Do ateliérov madridskej akadémie sa vrátil až o&nbsp;štyri roky, ale krátko pred záverečnými skúškami ho zo školy vyhodili. Dôvodom vylúčenia bolo Dalího bohorovné vyhlásenie, že na akadémii nie je nikto, kto je kompetentný učiť ho. Tak mu páni profesori povedali zbohom.

Po odchode z&nbsp;akadémie sa dostal do spoločnosti vplyvných intelektuálov a&nbsp;umelcov, medzi ktorými nechýbal ani Pablo Picasso. A&nbsp;na Dalího obrazoch vplyv jedného z&nbsp;najvýznamnejších umelcov 20.&nbsp;storočia každému udrel do očí. Pred útrapami druhej svetovej vojny sa Dalí s&nbsp;manželkou presťahoval do Spojených štátov, kde zanechal surrealistickú tvorbu a&nbsp;nahradil ju maľovaním obrazov s&nbsp;náboženskou tématikou. Práve obrazy s&nbsp;náboženskými výjavmi priniesli Dalímu oficiálne uznanie. Tri roky po vojne sa manželia vrátili do Španielska, usadili sa v&nbsp;Katalánsku.

Dva roky po návrate dostal Dalí lukratívnu vládnu zákazku. Prišla z&nbsp;Ríma od talianskej vlády, ktorá mala pod kuratelou prípravu osláv 700. výročia narodenia jedného z&nbsp;najvýznamnejších talianskych básnikov, predstaviteľa renesančného humanizmu Danteho Alighieriho (1265 – 1321). Talianska vláda Dalího požiadala, aby namaľoval sto akvarelov ako ilustrácie k&nbsp;sto básňam Danteho Božskej komédie. Rozsiahly básnický epos La Divina Commedia, jedno z&nbsp;najvýznamnejších diel svetovej literatúry, začal Dante písať v&nbsp;roku 1308, dokončil ho v&nbsp;roku 1320, rok pred svojou smrťou. Dalí sa okamžite pustil do práce na ilustráciách, prvé bravúrne vytvorené ilustrácie vystavil v&nbsp;roku 1951 vo výstavnej sieni v&nbsp;Ríme.

Lenže stalo sa, čo nečakal: talianska vláda sa zrazu rozhodla, že Danteho Božskú komédiu nemôže ilustrovať cudzinec, túto poctu môže dostať len taliansky maliar. Zmluva medzi talianskou vládou a&nbsp;Salvadorom Dalím bola zrušená, ale španielsky maliar sa rozhodol namaľovať všetkých sto akvarelových ilustrácií. Poslednú ilustráciu dokončil v&nbsp;roku 1959, deväť rokov od začiatku práce na tomto jedinečnom súbore. Jeho vlastníkom sa tak stal Salvador Dalí.

Sto farebných xylografií vyryl a&nbsp;vytlačil pod dohľadom ich autora Jean Estrade. Ich práca na tomto diele je považovaná za jednu z&nbsp;najvýznamnejších svojho druhu, ktoré boli vytvorené v&nbsp;minulom storočí. Dalího ilustrácie pre Božskú komédiu boli vyryté na 3&nbsp;500 drevených štočkoch. Skupine najlepších odborníkov, ktorí túto techniku ovládali, trvalo vytvorenie stovky drevorytov 55 mesiacov!

Danteho epická báseň Božská komédia predstavuje stredovekú víziu posmrtného života, akú mala v&nbsp;14.&nbsp;storočí katolícka cirkev v&nbsp;krajinách západnej Európy. Dielo napísané v&nbsp;toskánskom jazyku je rozdelené do troch častí: Peklo, Očistec a&nbsp;Raj. Dante v&nbsp;nich opísal svoju pomyselnú cestu po pekle, raji, očistci a&nbsp;nebesiach, je to vlastne alegorická predstava cesty ľudskej duše k&nbsp;Bohu. Pri písaní veršov Božskej komédie Dante čerpal zo stredovekej kresťanskej teológie a&nbsp;filozofie, opieral sa hlavne o&nbsp;filozofiu Summa Theologica svätého Tomáša Akvinského. Epopeja sa dnes považuje za prelomové dielo medzi stredovekom a&nbsp;renesanciou, čitateľ v&nbsp;tomto alegorickom diele nájde prvky antickej kultúry i&nbsp;kresťanskej vierouky.

Dante Alighieri žil v toskánskej Florencii v&nbsp;čase, keď mesto žilo na každom kroku renesanciou, aktívne sa zapájal do politického diania v&nbsp;meste, bol významným členom miestneho cechu lekárov, ale filozofické vzdelanie získal až ako štyridsiatnik.

Drevorez patril v&nbsp;minulosti k&nbsp;najrozšírenejším technikám tlače. Maliari kreslili obraz na povrch dosky. Časti, ktoré mali na obraze ostať biele, vyrezali, reliéf vytvárali nevyryté časti, na ktoré naniesli čiernu farbu. Na vyrezávanie sa používal špeciálny nôž, obrazy namaľované na drevenú dosku sa pretlačili na papier pomocou lisu. Tlač obrazov z&nbsp;drevorezu bola v&nbsp;Číne známa už okolo roku 800. V&nbsp;Európe začali túto techniku maľby používať až v&nbsp;12.&nbsp;storočí pri tlačení vzorov na látky. Najstaršie výtlačky na papieri sa datujú od roku 1370, vznikli vo východnom Francúzsku.

Podobnou technikou je aj u&nbsp;nás známejší drevoryt, ktorý sa na rozdiel od drevorezu rozvinul až v&nbsp;18.&nbsp;storočí. Podobne ako pri drevoreze, aj pri tejto technike sa drevené rytiny natreté farbou vytlačia pomocou lisu. Ale práca drevorytca je oveľa náročnejšia ako práca drevorezbára, je zameraná na tvorbu jemne vypracovaných línií. Výhodou drevorytu je to, že ho možno použiť aj na farebné výtlačky. V&nbsp;prípade drevorytov Božskej komédie použil Salvador Dalí na tlač jedného farebného listu až 35 drevených štočkov.

Výstava Dalího ilustrácií v&nbsp;levočskej galérii má ešte jedno zaujímavé pozadie: sto farebných xylografií vlastnil známy medzinárodný umelecký pár. Jeden čas bola majiteľkou unikátneho súboru francúzska herečka Marina Vlady spolu s&nbsp;manželom –&nbsp;ruským hercom, spevákom a&nbsp;básnikom Vladimirom Vysockým.

Dalí v Levoči: Peklo, očistec a raj očami extravagantného maliara

Výber pre vás

Dalí v Levoči: Peklo, očistec a raj očami extravagantného maliara

Súvisiace články

Prísne utajovaný príbeh za vlády komunistov: „Blázni“ z hažínskeho mlyna

Zdravotníctvo vo svete očami Slovákov: Štandard s piatimi hviezdičkami

Dedinka Brdárka: Európsky a svetový unikát! V čom je taká výnimočná?

Výber pre vás