Mária Mišovičová

Mnohí sa po búrlivom rozvode Trumpovcov v&nbsp;roku 1992, keď boli denne vďačným objektom pre seriózne i&nbsp;bulvárne médiá, čudovali, že Donaldovi počas prvej prezidentskej kampane pomáhala. Mala dosť dôvodov, aby sa mu po­mstila za spôsob, akým opustil spoločnú domácnosť, ju i&nbsp;deti. Vedela veci, ktoré by mu ako politikovi výrazne uškodili. No neurobila to. Naopak, podľa jej slov sa s&nbsp;ňou radil, vraj mu navrhla, aby svoje príspevky uverejňoval na sociálnych sieťach: „Mal by si tvítovať, je to nová technológia a&nbsp;neprekrúti tvoje vyjadrenia ako napríklad New York Times. Takto odovzdáš svoje posolstvo tak, ako to skutočne myslíš.“

Pre niekoho bolo nepochopiteľné, že Donalda Trumpa napriek mnohým jeho milostným eskapádam bránila, čím zároveň chránila jeho politickú kariéru. Dokonca sa vyjadrila, že počas rozvodu vyriekla niektoré slová neuvážene. Napríklad tie, že ju počas manželstva znásilnil: „Tieto vety mi pripísali pred 30&nbsp;rokmi, ale celé to je nepodložené. Bolo to počas rozvodu, v&nbsp;čase najväčšieho vypätia. S&nbsp;Donaldom sme vychovali tri deti, sme na ne obidvaja hrdí a&nbsp;milujeme ich. A&nbsp;my dvaja sme najlepší priatelia, mám ho rada a&nbsp;prajem mu veľa šťastia.“

Hoci pri rozvode boli deti zverené do jej výlučnej starostlivosti a&nbsp;s&nbsp;ich výchovou jej pomáhala jej matka Marie Zelníčková zo Zlína, ktorá sa kvôli nim naučila aj po anglicky, Ivana mala ich prostredníctvom na Donalda dosť veľký vplyv. Čo si myslela, práve ony reprodukovali otcovi a&nbsp;ten to niekedy aplikoval aj pri svojich politických rozhodnutiach. Ich tri deti boli jeho poradcami počas prvej prezidentskej kampane aj v&nbsp;čase, keď už bol v&nbsp;Bielom dome. Významnú úlohu zohrali aj v&nbsp;rodinnom biznise. Podľa Ivany Donald nedokázal s&nbsp;nimi komunikovať, keď boli malé: „Nevedel hovoriť jazykom detí. Partnermi sa mu stali, až keď boli na univerzite.“ Preto domáce žezlo prevzala práve ona. „Povedala som mu, že v&nbsp;kuchyni môže byť len jeden šéfkuchár a&nbsp;tým som ja.“

ĎALŠIE FOTOGRAFIE ZLÍNSKEJ RODÁČKY, KTORÁ DOBYLA AMERIKU, NÁJDETE V GALÉRII

Pekná blondínka z&nbsp;východnej Európy „ulovila“ amerického miliardára. Aj tak by sa mohla začínať kniha o&nbsp;jej živote a&nbsp;určite by sa stala bestsellerom, podobne ako film, keby ho natočil Hollywood, by pokojne mohol byť aj kasový trhák. Ivana bola zvláštna, no výnimočná žena. Vždy dokázala šikovne presadiť svoje názory, len verejnosť o&nbsp;tom nevedela alebo si to nikdy nevšimla. Milovala New York, o&nbsp;ktorom vyhlásila: „Je to New York –&nbsp;ži a&nbsp;nechaj žiť.“ Možno že toto bolo aj jej životné krédo.

Narodila sa v&nbsp;českom Gottwaldove, dnešnom Zlíne. Bola jedináčik, otec Miloš Zelníček pracoval ako elektrotechnik v&nbsp;pozemných stavbách a&nbsp;v&nbsp;tom istom podniku v&nbsp;telefónnej ústredni bola zamestnaná jej matka Marie. Rodičia podporovali jej pohybové nadanie, na lyžiach stála v&nbsp;troch rokoch. Otec bol výborný lyžiar aj sa jej veľa venoval, učil ju lyžiarsku abecedu. Podporoval ju v&nbsp;športe aj vo vzdelávaní. Od šiestich rokov už pretekala, v&nbsp;dvanástich bola juniorská reprezentantka v&nbsp;lyžovaní a&nbsp;v&nbsp;roku 1972 ju vybrali ako náhradníčku do československého tímu na zimné olympijské hry v&nbsp;Saporre.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Už na základnej škole to bola mimoriadne usilovná a&nbsp;ambiciózna dievčina a&nbsp;veľmi skoro vedela, čo chce. Po maturite študovala na Fakulte telesnej výchovy a&nbsp;športu Karlovej univerzity. „Uchádzači o&nbsp;štúdium na tejto fakulte museli obstáť v&nbsp;rôznych športových disciplínach, neboli to žiadni športoví začiatočníci, ale poloprofesionáli a&nbsp;profesionáli,“ spomínala Ivanina spolužiačka Slávka Kopecká, spisovateľka a&nbsp;nakladateľka. Rozhovorila sa aj o&nbsp;Ivane: „Bola nesmierne krásna, to sa nedalo nevšimnúť. Dlhé plavé vlasy, pôvabné hnedé oči, pekné dlhé nohy i&nbsp;ruky. Zbalil ju vtedy Jiří Syrovátka, rovnako lyžiar a&nbsp;miláčik žien.“ Ivana pôvodne nastúpila na univerzite na denné štúdium, no zakrátko mala individuálny študijný plán. V&nbsp;tom čase sa okrem lyžovania venovala modelingu. Po získaní vysokoškolského diplomu odišla do zahraničia, podľa vtedajšej tlače emigrovala do Rakúska.

Pokiaľ ide o&nbsp;emigráciu, novinári sa odvolávali na vyjadrenia v&nbsp;jej knihách. Jej matka Marie vždy len mávla rukou: „Tá kniha, čo napísala, to je fikcia, to nie je jej život, nemusela utekať. Bolo to inak.“ A&nbsp;vniesla viac svetla do odchodu svojej dcéry na Západ: „Vtedy mala priateľa Jirku Syrovátku, rovnako pretekal za československý tím. Chodili na tréningy do Rakúska a&nbsp;mali tam kamaráta rakúskeho reprezentanta v&nbsp;lyžovaní Alfreda Winklmayera. Keď videl, že z&nbsp;Československa sa dá vycestovať len veľmi ťažko, spýtal sa ich, ako im môže pomôcť. A&nbsp;dohodli sa na sobáši. Ivana bola v&nbsp;poslednom semestri na univerzite. Jedného dňa prišiel k&nbsp;nám, dcéra sa pre­zliekla a&nbsp;spolu odišli na matriku, kde ich oddali. Iba oni dvaja. On hneď odcestoval do Rakúska, nikdy spolu nežili. Takže ona ni­kdy neemigrovala.“

To bolo v&nbsp;roku 1971. Papierové manželstvo trvalo necelé dva roky, za ten čas Ivana získala rakúsky pas a&nbsp;mohla vycestovať. Odišla do Kanady a&nbsp;prácu si našla u&nbsp;bývalého partnera Jiřího Syrovátku v&nbsp;Montreale. Venovala sa najmä modelingu a&nbsp;propagovala olympijské hry, ktoré sa mali konať práve v&nbsp;Montreale. Príležitostne bola i&nbsp;lyžiarska inštruktorka. „V&nbsp;Kanade bola štyri roky, robila modelku pre najlepšiu modelingovú agentúru a&nbsp;získala kanadský pas. My sme za ňou chodievali do Montrealu. Ja na jeden mesiac, manžel rovnako na mesiac. Každý zvlášť, aby si nás užila. A&nbsp;Ivana prichádzala každého pol roka do Zlína,“ priblížila dcérin život v&nbsp;Kanade jej matka Marie. Ivana považovala modeling iba za dočasnú prácu. A&nbsp;práve svet módy jej definitívne zmenil život.

V&nbsp;roku 1976 mala zákazku na predvádzanie v&nbsp;New Yorku. V&nbsp;tom čase už bola dávno rozvedená s&nbsp;rakúskym lyžiarom Winklemayerom. Po módnej prehliadke zašla s&nbsp;ďalšími modelkami na večeru do vyhľadávanej newyorskej luxusnej reštaurácie a&nbsp;objavil sa tam aj Donald Trump. Ivana ho uchvátila. Spýtal sa, či si môže prisadnúť. „Tak sa začala ich známosť,“ spomínala Marie Zelníčková. „Zaplatil účet a&nbsp;Ivanu odviezol domov. To bolo v&nbsp;septembri. V&nbsp;novembri prišla domov a&nbsp;pýtala sa ma, čo má robiť, že si ju Donald chce vziať. Povedala som jej: ,Tak keď je z&nbsp;dobrej rodiny, ako som počula... Ale je to tvoja vec.‘ Váhala, zvykla si v&nbsp;Montreale, v&nbsp;Toronte žila manželova sestra, jej teta. Ale na Silvestra šli spolu do Aspenu a&nbsp;tam sa zasnúbili. Svadba bola nasledujúci rok v&nbsp;apríli 1977.“

Ivana v&nbsp;knihe Raising Trump (Ako vychovať Trumpa) o&nbsp;ich prvom stretnutí napísala: „Inštinkt mi hovoril, že Donald je bystrý a&nbsp;zábavný, typický americký dobrák.“ V&nbsp;manželstve sa narodili tri deti: Donald John junior, Ivanka a&nbsp;Eric. „Donald nebol bohatý, keď sme sa brali. Úspech, ktorý sme v&nbsp;podnikaní dosiahli, bol náš spoločný,“ vyjadrila sa neskôr Ivana. Rovnako reagovala jej matka: „Často sa ma pýtali, ako to, že taký bohatý muž si vzal chudobné dievča. A&nbsp;ja hovorím –&nbsp;nie, s&nbsp;Donaldom nemali po svadbe nič. Starý pán Trump, ten bol veľmi bohatý. Ale mal päť detí a&nbsp;počas života nedal nikomu nič. Až keď zomrel, zdedili veľké peniaze. No Ivana a&nbsp;Donald začínali od nuly. Isteže, pomohlo Trumpovo meno a&nbsp;banky im ľahšie požičali peniaze. Ale prvý hotel a&nbsp;Trump Tower stavali na pôžičky. Splácali ich tak, že predávali byty. A&nbsp;až potom patrili k&nbsp;najbohatším.“

Ivana bola mimoriadne schopná podnikateľka, mala veľkého obchodného ducha. Výrazne sa podieľala na Trumpovom podnikaní, veľmi aktívne mu pomáhala v&nbsp;biznise. Spoločne pracovali na projekte Trump Tower, 58-poschodovom multifunkčnom mrakodrape v&nbsp;New Yorku, stojacom na vynikajúcej adrese na Manhattane. Obaja sa podieľali aj na stavbe kasína Trump Taj Mahal v&nbsp;Atlantic City či na renovácii newyorského hotela Grand Hyatt. Keď kúpili historický Plaza Hotel, štyri roky ho Ivana viedla sama. Stíhala všetko, popri podnikaní vychovávať aj tri deti. Nasledovali ďalšie hotely, kasína. Aj najväčší kritici Ivany Trumpovej uznávajú, že Donald za svoje miliardy vďačí obchodnému nadaniu bývalej manželky.

Prvé trhliny v&nbsp;idylickom manželstve Trumpovcov sa objavili v&nbsp;roku 1989. Vtedy sa na verejnosti pohádali pre Donaldovu aféru s&nbsp;bývalou miss Georgie a&nbsp;hereckou hviezdičkou Marlou Maplesovou. Tá sa neskôr stala Trumpovou druhou ženou. Po prepuknutí nevery sa manželia do dvoch mesiacov rozišli. Nasledujúci rok požiadala Ivana Trumpová o&nbsp;rozvod a&nbsp;ich manželstvo sa po pätnástich rokoch definitívne skončilo v&nbsp;roku 1992. Ivana veľmi dobre využila predmanželskú zmluvu, ktorú počas trvania ich vzťahu štyrikrát aktualizovali. Bolo to jedno z&nbsp;najväčších rozvodových vyrovnaní v&nbsp;histórii USA. V&nbsp;roku 1992 Ivana dostala štrnásť miliónov dolárov, čo je dnes približne 30&nbsp;miliónov, ročnú apanáž šesť miliónov a&nbsp;na každé dieťa 650-tisíc dolárov ročne. Zostalo jej aj luxusné sídlo v&nbsp;Connecticute a&nbsp;prepychový byt v&nbsp;newyorskom komplexe Trump Plaza.

Ivaninou snahou počas rozvodu nebolo iba vysúdiť milióny a&nbsp;užívať si ich. Opäť sa prejavila jej cieľavedomosť, chcela si vybudovať vlastnú úspešnú kariéru. A&nbsp;podarilo sa jej to. Cez teleshoping predávala kozmetiku, oblečenie, módne doplnky a&nbsp;šperky pod vlastnou značkou, stavala mrakodrapy po celom svete – v&nbsp;Katare, Dubaji, na Kostarike či v&nbsp;Austrálii, vlastnila sieť hotelov, vyhlásili ju za hotelierku roka. Módne kolekcie a&nbsp;šperky, ktoré navrhla, sa vyznačovali okázalosťou a&nbsp;jagavosťou. Podľa denníka Daily Mail bola taká úspešná preto, lebo jej obdivovatelia mali pocit, že keď si kúpia niektorý z&nbsp;jej výrobkov, prenesú na seba časť z&nbsp;jej luxusného života. Jej majetok sa odhadoval na miliardy dolárov. Okrem toho usporadúvala prednášky o&nbsp;podnikaní, ale aj o&nbsp;vzťahoch medzi ženou a&nbsp;mužom, písala knihy, stĺpčeky do časopisov a&nbsp;mala vlastnú reality šou. Jej knihy boli preložené do dvadsiatich jazykov.

Pre román For Love Alone (Sama na lásku) sa s&nbsp;ňou Donald Trump súdil o&nbsp;25&nbsp;miliónov dolárov. V&nbsp;žalobe tvrdil, že obsah zachytáva ich manželstvo, čím Ivana porušila tajnú časť ich rozvodovej dohody. Ona zareagovala protižalobou a&nbsp;spor sa nakoniec skončil vzájomnou dohodou. Na častú otázku, v&nbsp;čom tkvie podstata jej úspechu, odpovedala, že v&nbsp;sebavedomí a&nbsp;chuti pracovať: „Vstávam o&nbsp;šiestej a&nbsp;celý deň tvrdo pracujem. Spím iba štyri hodiny denne.“ Napriek bohatstvu a&nbsp;spoločenskému postaveniu za najväčší úspech v&nbsp;živote považovala svoje tri deti: „Každý deň sa ma ľudia pýtajú, ako to, že som vychovala také skvelé deti. Bola som prísna, no milujúca matka. Naučila som ich poznať cenu dolára, neklamať, nekradnúť, nepodvádzať a&nbsp;rešpektovať ostatných.“

V&nbsp;posledných rokoch mala korektné vzťahy aj s&nbsp;Donaldom Trumpom a&nbsp;pravidelne, väčšinou raz do týždňa, spolu telefonovali. Pokiaľ ide o&nbsp;jej ďalšie vzťahy či manželstvá, v&nbsp;nich už taká úspešná nebola. S&nbsp;talianskym podnikateľom Riccardom Mazzucchellim im manželstvo vydržalo dva roky, v&nbsp;roku 1997 nasledoval rozvod a&nbsp;následne žaloby a&nbsp;mimosúdne vysporiadanie. V&nbsp;tom istom roku si začala románik s&nbsp;talianskym grófom Roffredom Gaetanim. Ich vzťah trval niekoľko rokov, no nikdy sa nevzali. Po ňom sa po jej boku objavil ďalší Talian, herec a&nbsp;model Rossano Rubicondi. Randili spolu šesť rokov, vzali sa v&nbsp;apríli 2008. Ona mala 59, on 36&nbsp;rokov, svadbu za 2,5&nbsp;milióna dolárov mali na pobreží Floridy, kde ich hostil jej exmanžel Donald Trump. Ich manželstvo vydržalo rok, nasledoval rozvod, no aj tak sa naďalej stretávali a&nbsp;rozchádzali až do roku 2019. Vtedy svoj vzťah definitívne ukončili.

Ivana Trumpová zomrela pred dvomi rokmi vo veku 73&nbsp;rokov. V&nbsp;poslednom období sa objavovali správy, že má zdravotné problémy, ale nikdy neboli bližšie špecifikované. Obávala sa kovidu, preto obmedzila cestovanie a&nbsp;menej sa objavovala aj v&nbsp;spoločnosti. Nakoniec sa predsa len rozhodla, že odíde do svojho obľúbeného francúzskeho Saint-Tropez. Pred cestou chcela zájsť ešte ku kaderníkovi. Vo svojom dome v&nbsp;New Yorku však spadla zo schodov, údajne sa jej zastavilo srdce, utrpela zranenie trupu a&nbsp;skonala. O&nbsp;jej úmrtí informovali jej deti a&nbsp;vo vyhlásení ju opísali takto: „Naša matka bola neuveriteľná žena, silná v&nbsp;podnikaní, prvotriedna športovkyňa, oslňujúca kráska, starostlivá mama a&nbsp;priateľka. Bola z&nbsp;tých, ktorí prežili. Ušla pred komunizmom, svoje deti naučila tvrdosti, odhodlaniu a&nbsp;súcitu.“ K&nbsp;smrti exmanželky sa na sociálnej sieti vyjadril aj Donald Trump: „Bola to úžasná krásna a&nbsp;úchvatná žena, ktorá viedla skvelý a&nbsp;inšpiratívny život.“

Cesta k americkej smotánke: Ivana Trumpová sa nikdy nevzdávala, každý úder ju posilnil

Výber pre vás

Cesta k americkej smotánke: Ivana Trumpová sa nikdy nevzdávala, každý úder ju posilnil

Súvisiace články

Krutá krstná mama: Zabila alebo dala zlikvidovať stovky ľudí vrátane troch manželov

Chcela dokázať nemožné: Dorothy Kilgallenová pátrala na vlastnú päsť po vrahoch Kennedyho

Útek ako zo Švejka: Vladimír Kríž komunistom zdúchol s pasom z detskej tlačiarničky

Výber pre vás