Vladimír Kampf

Mimochodom, Gustav Klimt a&nbsp;Alfons Mucha boli predsa takisto naši rakúsko-uhorskí umelci, tak ako trebárs József Rippl-Rónai v&nbsp;Budapešti. Secesia vznikla z&nbsp;odporu k&nbsp;tradicionalizmu. Teória ornamentu a&nbsp;heslo „nech žije línia“, brojili proti prejemnenému romantizmu a&nbsp;meštianskemu slohu. Diela secesie mali byť vzdušné a&nbsp;príjemné, aby mohli zdobiť nové domy. Secesní maliari kládli hlavný dôraz na líniu, tvar a&nbsp;plochu.

„Žiaľ, čisto secesného maliara u&nbsp;nás budete hľadať márne,“ vysvetľuje Ľubomír Podušel, pedagóg, kritik a&nbsp;historik výtvarného umenia. „Je to paradox, ale tento umelecký štýl sa nášho maliarstva dotkol iba okrajovo. Centrom secesie boli Londýn, Paríž, Viedeň, Budapešť a&nbsp;Praha. Vo všetkých týchto mestách sa secesia formovala. Je to prakticky posledné globálne slohové umenie v&nbsp;dejinách. Po ňom nastalo obdobie moderny, v&nbsp;ktorom napriek tomu, že aj tam, výtvarníci žili pokope, každý tvoril inak.“

Secesia bola spojená so spoločenským vývojom. „Neskôr, na začiatku 20.&nbsp;storočia, boli dve svetové vojny, revolúcie, svet bol roztrieštený. Umenie je vždy odrazom života spoločnosti. Darmo umelec hovorí o&nbsp;vnútorných po­hnútkach, je spojený so spoločenským dianím.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

V&nbsp;Bratislave sa secesia v&nbsp;maliarstve neujala. „Mohlo to byť spôsobené meštiackym prostredím, ktoré bolo konzervatívne a&nbsp;zložené z&nbsp;viacerých etník, ktoré sa nemohli zjednotiť na spoločnom názore. Zato v&nbsp;Košiciach sa čiastočne secesní maliari objavili hneď niekoľkí. Mali blízko k&nbsp;Budapešti, kde mala secesia hlboko zapustené korene.“

Anton Jasusch bol najvýraznejším predstaviteľom secesného symbolizmu, ale iba v jednej fáze tvorivého života. Namaľoval 22 veľkých plátien v reakcii na prvú svetovú vojnu. Maľoval až mystické motívy. Jeden z jeho obrazov sa volá Žltý mlyn. Ten melie ľudí. Ďalší sa volá Stretnutie planét, ktorým sa až kozmicky vyjadruje k ničeniu ľudstva. V týchto obrazoch použil ostrú líniu a intenzívnu farebnosť, ako sa na secesiu patrí.

Najvýznamnejším krajinkárom u nás bol popri Ladislavovi Medňanskom Ľudovít Čordák. Bol rodený Košičan, ktorý chvíľu študoval v Mníchove a potom v Prahe na akadémii výtvarných umení, kde v tom čase pôsobil profesor Julius Mařák. „U neho Čordák pochytil aj niečo zo secesie, ktorá v tom čase v Prahe kvitla. V jeho tvorbe sa objavuje skromná secesná línia.“ Okrem týchto umelcov sme na Slovensku mali aj významného grafika Eugena Króna. Žil v Košiciach, kým odišiel do Talianska. „Okrem iného vytvoril litografické kresby cyklu Nový duch. Zobrazuje človeka ako strojcu budúcnosti a&nbsp;nového života. Jeho figúrky sa podobajú figúram viedenských secesných maliarov,“ vysvetľuje Ľ.&nbsp;Podušel.

Keď budeme pátrať s&nbsp;ochotou prižmúriť oko, aj bratislavský maliar Ľudovít Pitthordt koketoval so secesiou. „Maľoval podobizne žien a&nbsp;meštianskych dievčat v&nbsp;jemnom secesnom duchu.“ Secesia neobišla ani Ladislava Medňanského. „Mal širšie rozpätie tvorby. Kunsthistorici majú problém zaradiť ho a&nbsp;zhodnúť sa, či sa dostal až k&nbsp;impresionizmu. Niektorým jeho krajinkám do čistého impresionizmu chýba len málo. Medňanský študoval v&nbsp;Paríži, kde sa dostal do kontaktu s&nbsp;rôznymi umelcami. Vystavoval aj s&nbsp;Édouardom Manetom, autorom Raňajok v&nbsp;tráve. Takisto s&nbsp;Alfredom Sisleyom, priateľom Augusta Renoira. Po jeho vernisáži písali parížske noviny oslavné články, že Medňanský je lepší ako Sisley. Žiaľ, toto u&nbsp;nás takmer nikoho nezaujíma,“ ťažká si Ľubomír Podušel. „Som z&nbsp;toho zúfalý.“

Jednu etapu Medňanského tvorby ovplyvnila secesia. „Obraz spútaných otrokov vyjadruje boj človeka za slobodu. Jarmá reťazí mu bránia v&nbsp;rozlete. Secesné prvky nachádzame aj v&nbsp;jeho obrazoch reagujúcich na smrť človeka.“ O&nbsp;Medňanskom sa hovorilo, že je maliar tulákov aj tulák maliarov. Túlanie si mohol dovoliť, bol bohatý šľachtic.

Secesné prvky si nedal ujsť ani klasik moderny slovenských maliarov Martin Benka. V&nbsp;čase, keď secesia vrcholila, sa učil za maliara natierača vo Viedni, neskôr študoval výtvarné umenie v&nbsp;Prahe, ktorá v&nbsp;tom čase žila secesiou. „Jeho kresby a&nbsp;obrazy z&nbsp;ranej časti tvorby majú líniu a&nbsp;sú dekoratívne. Nechýbajú im farby. Zaujímavé sú štyri jeho diela: Na rovine, Pozdrav dolinám, Pole s&nbsp;kukuricou a&nbsp;Po búrke.“

Bližšie Košice ako Bratislava: SECESIA akoby maliarov na Slovensku zaujala iba okrajovo

Výber pre vás

Bližšie Košice ako Bratislava: SECESIA akoby maliarov na Slovensku zaujala iba okrajovo

Súvisiace články

Romantické domčeky vyzerajú stále krásne: Viete, kde sa nachádza prvý slovenský skanzen?

Najromantickejší fejk: So samotným príbehom Romeo a Júlia neprišiel ako prvý Shakespeare

Drevenice s príbehmi: Akoby ľudia odtiaľto iba na chvíľu odbehli

Výber pre vás