Tea Harbínyiová 

Človeku sa do toho, samozrejme, nechce. Narkóza, preberanie, rekonvalescencia. No zdravotný problém by inak pretrvával a znižoval kvalitu života. A tak sa manžel preň rozhodol. Obaja sme to brali racionálne, mali sme dojem, že sa nemáme čoho báť. Manžel bol zdravý muž, športovec bez zdravotných problémov. Večer pred operáciou sa balil do nemocnice. Popritom mi povedal, vraj vie, že sa niet čoho báť, ale pre istotu mi spísal čísla účtov a heslá k nim. Keby sa čokoľvek stalo, mám si peniaze previesť na svoj účet, aby som mala dosť financií na hypotéku a naše deti. Prikývla som, no nebrala som to vážne. V ​ten večer sa mi zapálila koža pod obrúčkou, dala som si ju prvýkrát, odkedy sme manželia, dole. Keď sme zaspávali, mala som silnú potrebu vyznať sa mu zo svojich silných a hlbokých citov. Potom sme zaspali hlbokým, pokojným spánkom. Veď na ďalší deň mal absolvovať jednoduchú, krátku operáciu. Už poobede som ho mala viezť domov. No všetko dopadlo inak. Všetko sa z minúty na minútu zmenilo, zosypalo. Manžel sa z narkózy neprebral a domov sa nevrátil. Dnes, keď sa v spomienkach vraciam k večeru pred operáciou, mám pocit, akoby sme to obaja boli cítili a vedeli, no nepripúšťali si to.

Vedeli sme to: Mala to byť banalita. No manžel sa domov nikdy nevrátil

Mala to byť banalita. No manžel sa domov nikdy nevrátil

zivot

Život

Príbehy

korektný obsah

Rubrika

Šoubiznis

Rozhovory

Reportáže

Zaujímavosti

Video

Pluska.sk

Vedeli sme to: Mala to byť banalita. No manžel sa domov nikdy nevrátil

Súvisiace články

Videla som ju! Jej duch ostal v lese. Čo mi chcela odkázať?

Láska je všeliek aj pre vtáka. Neverila som, ale presvedčil ma o tom sám...

Záhada strateného kľúča: Otec ju vyriešil až po týždňoch

Výber pre vás