Vladimír Kampf

Okrem toho, že bol nielen na slovenské pomery jedinečný odborník v&nbsp;oblasti infekčných chorôb, neslávne sa preslávil pochybným udeľovaním titulov prominentným politikom na Vysokej škole zdravotníctva a&nbsp;sociálnej práce svätej Alžbety v&nbsp;Bratislave, ktorú založil. Jeho najväčším prínosom však bolo, že vždy bol tam, kde sa odohrávala nejaká ľudská či humanitárna katastrofa, a&nbsp;prakticky pomáhal ľuďom v&nbsp;ohrození. Ešte deň pred smrťou bol v&nbsp;zanikajúcom stanovom tábore pre utečencov pri železničnej stanici v&nbsp;Kútoch. S&nbsp;kolegami sa dohodoval na ďalší deň...

<ul>
<li>Narodil sa v Bratislave. Vyštudoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského. Postgraduálne vzdelanie získal na Slovensku a na univerzitách v USA, v Česku a v Spojenom kráľovstve. Získal dva čestné doktoráty. Od roku 1985 pracoval na Klinike infekčných chorôb vo Fakultnej nemocnici v Bratislave.</li>
<li>Odtiaľ odišiel do Onkologického ústavu svätej Alžbety v Bratislave, kde bol primárom oddelenia klinickej farmakológie. Budoval Slovenskú zdravotnícku univerzitu, Trnavskú univerzitu a&nbsp;nakoniec vybudoval súkromnú Vysokú školu zdravotníctva a&nbsp;sociálnej práce svätej Alžbety, ktorá má detašované pracoviská po celom Slovensku a vzdeláva študentov aj v Česku, Rumunsku, Rakúsku, Srbsku, v Afrike a ďalších krajinách.</li>
<li>Spolu s dvoma lekármi otvoril prvý zahraničný projekt Trnavskej univerzity v Keni a neskôr v ďalších krajinách Afriky a sveta. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety participovala na 72 rozvojových projektoch v&nbsp;25&nbsp;krajinách sveta. Škola ročne ošetrí 50-tisíc chudobných.</li>
<li>S manželkou Teréziou, ktorá je takisto lekárka, majú štyri deti. Jeho strýko lekár Silvester Krčméry bol počas komunistického režimu viackrát vo väzení za evanjelizáciu medzi medikmi a&nbsp;robotníkmi.</li>
</ul>

Vladimír Krčméry

Takmer denne sme sa vídali na maďarsko-rakúskej hranici Hegyeshalom – Nickelsdorf, Slovensku hneď za humnami, ktorou počas krízy v&nbsp;roku 2015 prechádzali tisíchlavé zástupy utečencov. Nebol tam od začiatku. Prišiel trochu neskôr, ale akoby tam chýbal. Utečencom na maďarskej strane pomáhali maďarské organizácie a&nbsp;dobrovoľníci a&nbsp;na rakúskej strane rakúske organizácie a&nbsp;jednotlivci. Medzi nimi premávala sanitka slovenských dobrovoľných záchranárov. Časom si na maďarskej strane rovno na hranici našli miesto aj slovenské organizácie a&nbsp;prichádzali slovenskí dobrovoľníci.

Profesorov príchod mal výrazný vplyv na všetkých. Najprv obišiel a&nbsp;pozdravil všetkých kolegov. Zoznámil sa s&nbsp;nimi a&nbsp;porozprával. Šibalsky pri tom skontroloval, čo majú a&nbsp;čo vedia. Tento vážny prehľad dokázal vzápätí využiť. Keď sa zastavili záchranári a&nbsp;posťažovali sa, že im niečo chýba, profesor len ukázal prstom. „Tam tie Maďarky v&nbsp;tom prístrešku to majú. Bežte za nimi, chlapci, a&nbsp;pozdravujte ich odo mňa,“ povedal bez náznaku, že by o&nbsp;tom chcel diskutovať. Práve jeho charizma spájala. Maďarky predtým nejakého profesora zo Slovenska ani nepoznali, ale isto na neho dodnes nezabudli.

Bola radosť pozerať aj na to, ako ordinuje. Tento vážený pánko nevystupoval vážene, ale mimoriadne jednoducho a&nbsp;od srdca. Mladému Arabovi ošetroval zničené nohy a&nbsp;len tak s&nbsp;ním po slovensky hovoril, čo má robiť. „A&nbsp;týmto si to gebri,“ podal mu tubu s&nbsp;liečivou mastičkou. Smial som sa a&nbsp;bol som zvedavý, ako si s&nbsp;prekladom poradil arabský lekár, ktorý mu asistoval. Nikdy som sa to nedozvedel.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Raz za profesorom prišli záchranári zo slovenskej sanitky. Boli smutní. V&nbsp;slovenských médiách začali vychádzať hlúpe články o&nbsp;ich nekompetentnosti a&nbsp;samozvanosti a&nbsp;dokonca nebezpečnosti. Hanlivé texty od autorov, ktorí ich naživo nikdy nevideli a&nbsp;nezažili. Utierali si o&nbsp;nich jedovaté sliny bez toho, aby ich aspoň oslovili, alebo bez toho, aby sa aspoň zašli pozrieť, čo sa deje na hraniciach. Sťažovali sa, že to nie je fér a&nbsp;že im to berie odhodlanie. „Chlapci, ochraňuje vás nielen svätý Lukáš, patrón lekárov a&nbsp;liečiteľov, ale aj svätý Florián, patrón záchranárov. Vaše odhodlanie je od Boha a&nbsp;len on vie, čo robíte a&nbsp;že vaše miesto je tu medzi ľuďmi, ktorí vás potrebujú.“

Záchranári vzápätí nakladali do sanitky ľudkov, ktorí pre bolesti či chorobu nedokázali kráčať z&nbsp;Maďarska do Rakúska pešo. Niektorých viezli rovno do nemocníc. Ktovie, či im niekto zrátal, koľko životov zachránili, koľkým tehotným a&nbsp;nemohúcim uľahčili cestu. Medzi chlapcami záchranármi bol aj Štefan Hodničák. Profesora stretol naposledy len deň pred jeho odchodom z&nbsp;tohto sveta v&nbsp;stanoch pre utečencov. „Lúčil sa so mnou ako vždy so svojím veľkodušným úsmevom a&nbsp;šibalským žmurknutím a&nbsp;so slovami: ‚Ďakujem Ferko!‘ Keď sme sa pred mnohými rokmi spoznali, myslel si, že som Ferko, a&nbsp;odvtedy ma tak volal. Vždy dodal: ‚Ja viem, že si Števko, ale ja ti budem už furt hovoriť Ferko.‘“

Štefan „Ferko“ Hodničák spomína, že s&nbsp;pánom profesorom to bol vždy veľký zážitok. Doslova nezabudnuteľný bol každý, aj ten ich posledný. „Pán profesor bol chorý, ťažšie sa mu dýchalo. Povedal mi, že nespal celú noc, lebo nemohol dýchať… Posielali sme ho domov, nech si ide oddýchnuť a&nbsp;že nemusí prísť ani ďalšie dni, že je nás dosť, že to zvládneme. On sa na mňa usmial a&nbsp;povedal, že už bolo aj horšie a&nbsp;že oddychovať bude až na onom svete... Pomáhal druhým do poslednej chvíle. Keď sme sa v&nbsp;Kútoch v&nbsp;ten deň lúčili, povedal mi: ‚Uvidíme sa teda v&nbsp;stredu, ak náhodou neumriem...‘ A&nbsp;žmurkol na mňa. Odpovedal som mu, že ešte nemôže umrieť, lebo ho tu potrebujeme. Žiaľ, v&nbsp;stredu sme sa už nestretli, lebo ako povedal, náhodou umrel...“

Pre Štefana bol pán profesor svätec. „O&nbsp;láske k&nbsp;druhým nielen rozprával, ale ju hlavne dokazoval skutkami. Bol pre mňa veľkým vzorom pokory, dobroty, láskavosti, milosrdenstva a&nbsp;skromnosti. Všetkým jeho neprajníkom, ktorí ho osočovali a&nbsp;špinili na sociálnych sieťach, odkazujem, že keby mali možnosť byť s&nbsp;ním čo i&nbsp;len na minútu, zmenili by názor.“

Ani Vladimír Krčméry sa nevyhol aktivitám v&nbsp;takzvanej podzemnej cirkvi, za komunistov nechceným a&nbsp;nelegálnym. „Vlado bol vedúcim speváckeho zboru Kufríkovci, ja som bol aktívny pri koordinácii detských spoločenstiev pod vedením Evžena Valoviča,“ spomína Marián Čaučík, spoluzakladateľ Hnutia kresťanských spoločenstiev detí eRko a&nbsp;riaditeľ programu rozvojovej spolupráce Dobrá novina.

„Pamätné bolo naše augustové stretnutie v&nbsp;roku 1996. Na Vianoce predtým sme prvýkrát zorganizovali detskú kolednícku akciu Dobrá novina, ktorej výťažok išiel na stavbu školy v&nbsp;slumoch kenskej metropoly Nairobi. Vyzbierali sme rekordných 1,1&nbsp;milióna slovenských korún. V&nbsp;lete prišla na Slovensko írska rehoľná sestra Mary Killeen, aby sa slovenským deťom a&nbsp;darcom poďakovala. V&nbsp;Trnave sa stretla s&nbsp;Vladimírom Krčmérym. Toto stretnutie podstatne ovplyvnilo jeho život. Sestra Mary ho pozvala do Kene. Vlado si onedlho naplánoval zastávku v&nbsp;Nairobi cestou z&nbsp;lekárskeho kongresu v&nbsp;Juhoafrickej republike,“ dodáva M. Čaučík.

„Situácia ľudí žijúcich v&nbsp;tamojších slumoch ho tak chytila za srdce, že poslal dvoch medikov, aby postavili malé zdravotnícke zariadenie, v&nbsp;ktorom sa postupne vystriedali desiatky slovenských lekárov, aby zabezpečili zdravotnú starostlivosť pre obyvateľov slumov, ktorí si ju nemohli dovoliť. Bol som veľmi hrdý, keď kliniku v&nbsp;roku 2017 navštívil prezident Andrej Kiska pri svojej oficiálnej návšteve Kene a&nbsp;profesor Krčméry a&nbsp;sestra Mary Killeen spolu s&nbsp;Dobrou novinou mohli predstaviť výsledky 20-ročnej rozvojovej spolupráce a&nbsp;pomoci Slovenska práve na tomto mieste.“

Vedel, že sa blíži koniec? Mrazivé slová profesora Krčméryho len deň pred jeho odchodom

Výber pre vás

Vedel, že sa blíži koniec? Mrazivé slová profesora Krčméryho len deň pred jeho odchodom

Súvisiace články

Spriaznené duše: Terénne zdravotné sestry sa s pacientmi rozprávajú aj o silvestrovskej polnoci

Zavraždená žena v Michalovciach (†46): Bola zdravotná sestra, polícia upozorňuje na HOAX

Váňova (13) mama je mŕtva, z Mariupolu poslali iba jej foto, ako leží vo vaku na mŕtvoly

Výber pre vás