Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Vladimir Zavadsky (41) je vojenský kaplán. Pochádza z&nbsp;Chmeľnyckej oblasti, ktorá sa nachádza na západe Ukrajiny. Šestnásť rokov žil v&nbsp;Kyjeve, posledných šesť a&nbsp;pol roka pôsobil na misijnej službe v&nbsp;prístavnom meste Mariupol. Keď vypukla vojna, previezol 36&nbsp;miestnych detí, medzi nimi aj Váňu, do blízkosti Mukačeva. S&nbsp;deťmi sa uchýlil v&nbsp;dedine Seredné v&nbsp;Zakarpatskej oblasti, prázdny rodičovský dom im poskytla jedna z&nbsp;rádových sestier. Vladimira Zavadského a&nbsp;deti z&nbsp;vojnovej ­oblasti, ktoré vojenskému ­kaplánovi zverili rodičia, sme navštívili vďaka Spišskej katolíckej charite.

Vladimir sa so mnou ochotne rozpráva o&nbsp;strastiplnej ceste z&nbsp;juhovýchodu Ukrajiny aj o&nbsp;vojnových udalostiach, ale má podmienku. Jeho rozprávanie nesmú počúvať jeho zverenci a&nbsp;zverenkyne, preto prechádzame do vedľajšej izby, kým sa deti v&nbsp;spoločenskej miestnosti venujú kanisterapii so psom labradorom Mirou. Keď­že slúži v&nbsp;armáde, je zvyknutý na rôzne podoby smrti, aj preto mi bez predošlého upozornenia ukazuje v&nbsp;mobilnom telefóne snímku Váňovej mamy –&nbsp;mŕtvej. V&nbsp;rovnošate zdravotnej sestry leží v&nbsp;čiernom vaku pre zosnulých ľudí s&nbsp;mŕtvolnou stuhnutosťou v&nbsp;tvári. Pýtam sa Vladimira, či snímku mŕtvej mamy videl Váňa. Vladimir pokrúti hlavou, že nie. Možno raz, keď nadíde ten správny čas, mu ju ukáže. Ale kedy to bude, nevie. Váňa za svojou mamou veľmi plakal a&nbsp;stále za ňou smúti. Na Vianoce, keď rodiny bývajú spolu, Váňa mamino objatie nepocíti. Už nikdy v&nbsp;živote nepocíti materinskú lásku.

<em>„Váňova mama sa nám niekoľko dní neozývala. Jej posledná správa bola, že je stále v&nbsp;nemocnici, aj 24&nbsp;hodín v&nbsp;kuse. Opisovala nám, aká je desivá situácia v&nbsp;Mariupole, do nemocnice neustále privážali zranených. Zrazu sa odmlčala. A&nbsp;potom mi jej kolegyňa po niekoľkých dňoch nepokojného čakania poslala na mobilný telefón túto snímku. Znamenalo to koniec nádejí pre nás aj pre Váňu.“</em> Osirelý tínedžer má ešte dve dospelé sestry, jedna žije na území Ukrajiny, druhá je vydatá vo Fínsku. Obidve rešpektujú, že Váňa chce zatiaľ ostať s&nbsp;kaplánom Vladimirom a&nbsp;jeho manželkou. Čo bude potom, ukáže čas. Vladimir je pripravený spolu s&nbsp;manželkou si Váňu aj adoptovať. Otec mu totiž zomrel ešte v&nbsp;časoch pred vojnou, bol vážne chorý.



      <div class="drag-and-drop uploaded snippet-cb snippet-image" contenteditable="false">
          <div class="row ">
              <div class="file">
                  <div style="float:left; margin-right:10px;" class="image">
                      <img src="https://damadmin.nmhmedia.sk/image/a7f629bb-11cb-4324-be31-6190323d17ea_phpolnnaf.jpg/320/180" alt="" data-media-id="15614304" data-embed-id="9587408">
                  </div>
                  <div class="meta-info">
                      <span class="imageCaption">Aj POLINU (na snímke vľavo) vojna pripravila o mamu.</span>
                      <strong>
                          <span class="imageAuthor">JÚLIUS DUBRAVAY</span>
                      </strong>
                      <div class="center-helper">
                          <button class="btn cb-image-btn update-image-info">
                              <em class="fa fa-refresh" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Edit
                          </button>
                          <button class="btn cb-image-btn remove-image">
                              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Remove
                          </button>
                      </div>
                  </div>
              </div>
              <div class="controls">
                  <button class="btn green cb-image-btn cb-search-img-btn">Vybrať z banky</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-img-btn"><em class="fa fa-upload" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z PC</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-by-link-img-btn"><em class="fa fa-link" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z URL</button>
              </div>
              <div class="icons">
                  <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>
              </div>
          </div>
      </div>
    


Aj súrodencov Polinu (15) a&nbsp;Ľošu (17) vojna pripravila o&nbsp;mamu. Scenár bol podobný ako pri Váňovi. Vladimir opisuje, ako sa v&nbsp;Mariupole v&nbsp;cirkevnom komunitnom centre venovali hlavne deťom, ktoré z&nbsp;akýchkoľvek dôvodov mali len jedného rodiča –&nbsp;mamu alebo otca. Organizovali im aj prázdninové pobyty, s&nbsp;ostatnými veriacimi si tam nažívali komunitným spôsobom života.<em> „Mali sme tam kaplnku, kde sa konali bohoslužby. Organizovali sme biblické domáce skupiny. Stretávali sme sa počas všetkých sviatkov a&nbsp;vzájomne sme si pomáhali. Napríklad keď sme deťom zorganizovali prázdninové tábory, miestni nám nosili jedlo, úrodu zo svojej záhrady či iné domáce potraviny. S&nbsp;deťmi sa často rozprávame o&nbsp;ich domove a&nbsp;povzbudzujeme ich, že sa tam raz určite vrátia. Cítim z&nbsp;nich smútok. Narodili sa tam, chodili tam do školy, chýbajú im blízki.“</em>

Keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, Mariupol sa stal pre Mos­kvu strategicky dôležitým, keďže tvorí súčasť „pozemného mosta“ spájajúceho Rusko s&nbsp;ukrajinským polostrovom Krym, ktorý Moskva v&nbsp;rozpore s&nbsp;medzinárodným právom anektovala v&nbsp;roku 2014. <em>„Miestni vojaci nám povedali –&nbsp;zachraňujte, koho môžete, a&nbsp;choďte odtiaľto preč.“</em> Vladimir spolu s&nbsp;manželkou a&nbsp;ďalšími troma dospelými ľuďmi zaplnili dva mikrobusy a&nbsp;jedno auto 36&nbsp;deťmi a&nbsp;jednou mačkou.

<strong>Článok pokračuje na následujúcej strane...</strong>

<em>„Rodičia nám dôverovali, pretože sa s&nbsp;nami poznali päť a&nbsp;viac rokov. Verili nám, že deti odvezieme do bezpečia. Nakladali sme ich do áut v&nbsp;noci, museli sme ich budiť, bolo to náročné.“</em> Ich cesta trvala viac ako dvadsať hodín. Keď vychádzali z&nbsp;Mariupola, nevedeli, kde bude ich cieľová stanica. Sprvoti sa nazdávali, že pokoj a&nbsp;bezpečie nájdu v&nbsp;Kyjeve. Lenže aj v&nbsp;hlavnom meste bola situácia dramatická. <em>„Všade na čerpacích staniciach pohonných látok boli dlhé rady. Museli sme čakať, dokonca sa stávalo, že niekde sa nám ani nepodarilo natankovať. Najmladšie deti mali štyri a&nbsp;päť rokov, neustále plakali, báli sa. Staršie deti boli nápomocné a&nbsp;upokojovali tie mladšie. Keď sme prichádzali ku Kyjevu, počuli sme výbuchy. Zamierili sme na severozápad k&nbsp;mestu Žytomyr. Pred nami však zhodili most. Deti plakali a&nbsp;pýtali sa nás, či aj tu je vojna. Upokojovali sme ich a&nbsp;klamali sme im, že to len na stavbe pracujú robotníci, preto ten hluk. Do Ľvova sme sa dostali hlavne lesnými cestami. Miestni nás upozornili, aby sme si dávali pozor na diverzantov, preto sme si radšej vypli mobilné telefóny.“</em> Vladimir sa ako-tak upokojil až v&nbsp;Ľvove, s&nbsp;deťmi sa bezpečne dostali do Poľska. Vrátili sa však na západ Ukrajiny k&nbsp;Mukačevu, kde sme ich navštívili.

Deti sa učia v dedinskej škole, v dome, kde sme ich navštívili, je spolu osemnásť chlapcov a dievčat, ostatní sú roztrúsení po vysokých školách aj v Užhorode. Kým sa dalo, mama Poliny a Ľošu bola v pravidelnom kontakte so svojimi deťmi. Pred vojnou pracovala vo veľkom priemyselnom komplexe v oceliarni Azovstaľ. Vladimir predpokladá, že bola medzi tisíckou civilistov a civilistiek, ktorí sa ukrývali v komplexe, pretože Rusi im odmietli umožniť komplex opustiť cez humanitárne koridory.<em> „Odmlčala sa. Naliehal som na svojich známych, ktorí tam ostali, aby ju hľadali. Jej dom bol prázdny. Nakoniec našli hrob s jej menom.“</em>

Dopátrať sa informácií, ako mama súrodencov zomrela, je pre Vladimira náročné, pretože v&nbsp;Mariupole vládne zmätok typický pre každú vojnu. Aktuálne sa pokúša komunikovať s&nbsp;miestnymi úradmi. Ruské sily obliehali mesto na začiatku tohto roka takmer tri mesiace a&nbsp;neustála delostrelecká paľba zanechala jeho veľkú časť v&nbsp;troskách. Ukrajinskí predstavitelia minulý mesiac odhadli, že pri útokoch zahynulo asi 25-tisíc civilistov. OSN uviedla, že sa jej podarilo overiť úmrtie 1&nbsp;348&nbsp;civilistov, ale dodala, že skutočný počet zabitých bude pravdepodobne o&nbsp;niekoľko tisícok vyšší. Polina a&nbsp;Ľoša ostali na tomto svete sami, ich otec zomrel pred vojnou na rakovinu. Aj ich je Vladimir s&nbsp;manželkou pripravený adoptovať.

<strong>Článok pokračuje na následujúcej strane&nbsp;</strong>

Neskôr, keď sa pokúšam rozprávať s&nbsp;deťmi, práve Váňa ma, paradoxne, najintenzívnejšie vyhľadáva. Aktuálne mu pomáha vyrovnať sa so stratou mamy psychologička. Celkovo deti absolvujú rôzne

terapie či už so spomínaným psom Mirou alebo s&nbsp;koňmi. Aj v&nbsp;tomto prípade im pomáha Slovenská katolícka charita a&nbsp;ich partnerská organizácia na Ukrajine. Váňa sa všemožne snaží viesť so mnou dialóg. Keď sa pozerám do jeho tváre, vidím črty jeho nebohej mamy, na ktorej tvár po smrti som sa pozerala vo Vladimirovom telefóne. Váňa mi opisuje školu v&nbsp;dedine, rozpráva mi o&nbsp;svojich kamarátoch a&nbsp;kamarátkach, ukazuje mi v&nbsp;telefóne snímky svojich sestier, neterí a&nbsp;synovcov.

V&nbsp;škole ho baví hlavne anglický jazyk, skúša sa so mnou rozprávať v&nbsp;angličtine. Z&nbsp;etických dôvodov sa vyhýbam otázkam o&nbsp;jeho mame a&nbsp;v&nbsp;hlave si chystám scenár, ako reagovať, keby náhodou sám začal rozprávať na túto tému. Deťom z&nbsp;Mariupola pripomínajú vojnu hlavne výpadky elektrickej energie a&nbsp;časté húkanie sirény. Vladimir nám hovorí, že známi z&nbsp;Mariupola ich tak často, ako sa dá, kontaktujú, hovoria im o&nbsp;náročnej situácii v&nbsp;kedysi takom krásnom meste. <em>„Ľudia sú tam odkázaní na humanitárnu pomoc. Veľký problém bol s&nbsp;pitnou vodou, miestni mali zdravotné problémy, hlavne bolesť brucha.“</em>

Po Ukrajine nás sprevádzal Anton Frič zo Spišskej katolíckej charity, ktorá je členom Slovenskej katolíckej charity, rovnako ako ďalších desať diecéznych charít. Práve vďaka nemu sa nám podarilo zmapovať situáciu v&nbsp;krajine sužovanej vojnou v&nbsp;rámci niekoľkých reportáží. Anton zabezpečuje pre miestnych humanitárnu pomoc, či sú to potraviny, drogériový tovar, alebo iný spotrebný tovar. V&nbsp;týchto dňoch sú pre veľké výpadky elektrickej energie najžiadanejšie elektrogenerátory. Anton od vypuknutia vojny strávil na Ukrajine celkovo 122&nbsp;dní.<em> „Deti z&nbsp;Mariupola potrebujú pre celodenné výpadky elektrickej energie powerbanky, čelové baterky. Hľadáme pre ne aj notebooky, projektor a&nbsp;plátno. Prevádzku zariadenia a&nbsp;potraviny zabezpečuje Spišská katolícka charita, nemáme však ďalšie zdroje na pokrytie ostatných potrieb,“</em> vysvetľuje nám Anton, ako sú odkázaní na pomoc dobrých ľudí.

Váňova (13) mama je mŕtva, z Mariupolu poslali iba jej foto, ako leží vo vaku na mŕtvoly

Erika Szalayová

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Rytmus oslávil narodeniny, Jasmina mu pripravila prekvapenie v posteli

Novoročný pozdrav od našej prvej miss Ivany Christovej.

Meghan, manželka princa Harryho, hlási veľkolepý návrat.

Výber pre vás

Váňova (13) mama je mŕtva, z Mariupolu poslali iba jej foto, ako leží vo vaku na mŕtvoly

Erika Szalayová

Súvisiace články

Ukrajincov čaká najťažšia zima v histórii, Zelenskyj nestráca nádej: Rázny odkaz Rusku

Náreky civilistov: Nič sme neurobili, prečo nás takto mučia?! FOTO, z ktorých vám pukne srdce

Arcibiskup Cyril Vasiľ otvorene o pandémii i vojne na Ukrajine, o skautingu a vianočnom zázraku

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Rytmus oslávil narodeniny, Jasmina mu pripravila prekvapenie v posteli

Novoročný pozdrav od našej prvej miss Ivany Christovej.

Meghan, manželka princa Harryho, hlási veľkolepý návrat.

Výber pre vás