Tea Harbínyiová 

Prácu mám o dve dediny ďalej. Chodím do nej skoro ráno, už na pol siedmu. Cestu poznám naspamäť. Chodím ňou už roky. Najprv prejdem našou dedinou, za ňou sú krásne polia s dvomi veľkými zákrutami, potom dlhá rovná cesta, ďalšia dedina, ďalšie polia a ďalšie zákruty. Tú trasu by som vedel odšoférovať už aj poslepiačky. Ráno chodievam v čase, keď na cestách takmer nikoho niet. Tak to bolo aj v to osudné ráno. Počúval som hudbu, užíval som si rannú cestu a chládok z otvorených okien. Keď som mal ísť do zákruty, moja noha podvedome stlačila brzdu. Pamätám si, ako mi prebleslo hlavou, čo to robím, prečo stláčam brzdu na prázdnej ceste, ktorú poznám ako vlastné ponožky.

No keď som vošiel do zákruty, v protiľahlom pruhu bol kamión, ktorý práve predbiehalo osobné auto. Blázon v osobnom aute si, zdá sa, myslel, že môže aj v prudkej zákrute predbiehať kamión. Akoby ani nerátal s možnosťou, že v protismere môže ísť auto. Tým, že som zabrzdil pred zákrutou a nevošiel do nej plnou rýchlosťou, sme obaja dokázali ubrzdiť autá bez toho, aby došlo ku kolízii. Dodnes si neviem vysvetliť, prečo som zabrzdil. Len tak, znenazdajky. V tej chvíli som mal pocit, že som sa zbláznil a vlastná noha ma neposlúcha. No zachránilo mi to život. Bohvie, čo za sila to pri mne stála.

Šoféroval som do práce, moje auto výrazne spomalilo: Ušiel som hrobárovi z lopaty!

Výber pre vás

Šoféroval som do práce, moje auto výrazne spomalilo: Ušiel som hrobárovi z lopaty!

Súvisiace články

Rodinné prekliatie: Každá žena mala problém s tehotenstvom, tiež som prišla o svoje dieťa

Láska v tráve: Aj v Ríši hmyzu existujú milostné rituály! Manželia Harničárovci ich skúmajú

Bola talentovaná maliarka, no náhle zomrela: Naznačil mi to jej obraz! Šialené, čo sa stalo

Výber pre vás