Peter Ličák

Pani Ida (73) a&nbsp;jej manžel Adrián (73) žijú vo Veľkom Slavkove v&nbsp;podhorí Vysokých Tatier. Dalo by sa predpokladať, že ich najobľúbenejšou, najvyhľadávanejšou fototémou je tatranská príroda, tatranské štíty, doliny, tatranské scenérie. Lenže manželov Harničárovcov fascinuje láska v&nbsp;tráve. Tajomný svet dobre ukrytý pred našimi očami, o&nbsp;ktorom len tušíme, že existuje.

Rodák z&nbsp;Kuzmíc na dolnom Zemplíne RNDr. Adrián Harničár je geológ, v&nbsp;Geologickom prieskume v&nbsp;Spišskej Novej Vsi sa venoval ložiskám rudných surovín, niekoľko rokov si odkrútil v&nbsp;popradskom Naftoprojekte, posledné štvrťstoročie sa venuje inžinierskogeologickým prieskumom vo vlastnej firme. Niekoľkokrát prevzal na svoje plecia aj veľkú zodpovednosť za geologický dozor na náročných stavbách cestných tunelov.

Manželka má korene v&nbsp;Spišskom Štiavniku, v&nbsp;dedine sídlil málo známy mníšsky rád cisterciánov, ktorých historici považujú za prvých integrátorov Európy. Cisterciáni už v&nbsp;stredoveku mali víziu dnešnej Európskej únie, ktorá dnes tak leží v&nbsp;žalúdku mnohým slovenským politikom. Od maturity po odchod na dôchodok bola verná jednému zamestnávateľovi, pracovala na poštách v&nbsp;Poprade a&nbsp;v&nbsp;Spišskej Novej Vsi.

„Prvý bakelitový fotoaparát bordovej farby, ktorý nestál viac ako 50&nbsp;korún, som chytil do rúk v&nbsp;detských rokoch, bol to Pionier na 12-obrázkový film šesť krát šesť centimetrov. Neskôr sa mi dostali do rúk aparáty na kinofilmy, skvelá bola nemecká zrkadlovka Flexaret, rád som mal japonský aparát Fuji, teraz používam digitálne japonské kompakty. Ako geológa ma fascinovali bane, ich vydolované priestory, šachty, štôlne, z&nbsp;banských diel na Spiši mám tisícky dokumentárnych fotografií, pochodil som s&nbsp;aparátom asi dvesto banských diel,“ hovorí o&nbsp;svojom hobby geológ Adrián Harničár.

Pokračovanie na ďalšej stránke...

S&nbsp;manželkou sa veľa túlajú prírodou, za fotografiami chránených kvetov precestovali všetky končiny Slovenska, pani Ida rada fotografuje motýle, manžel v&nbsp;sebe nezaprie geológa ani na turistických chodníkoch, zohne sa po každý zaujímavejší kamienok, ktorý obohatí jeho mineralogickú zbierku vystavenú v&nbsp;obývačke ich domu vo Veľkom Slavkove. Pred domom majú zaparkovaný kempingový voz, ktorý okoloidúcim prezrádza, že tam bývajú ľudia, ktorí majú cestovanie v&nbsp;krvi.

Na fotopotulkách po prírode im udrelo do očí, že zaujímavý svet sa ukrýva aj v&nbsp;tráve, ktorá je domovom tisícov druhov chrobákov. „Žiaľ, chrobáčiky rapídne ubúdajú, niekedy je umenie nejaké nájsť. Aj sa s&nbsp;manželom bojíme, či niektoré druhy nie sú tými poslednými, ktoré sme ešte stihli vyfotografovať,“ obáva sa pani Harničárová.

Podľa odhadu prírodovedcov, ktorí sa zaoberajú chrobákmi, počet známych a&nbsp;odborne opísaných druhov chrobákov na zemeguli sa odhaduje na pol milióna, počet druhov zistených na Slovensku je asi sedemtisíc. Najväčším chrobákom žijúcim na Slovensku je roháč veľký, dĺžka jeho tela dosahuje sedem centimetrov. Vo svetovej ríši chrobákov má prím vo veľkosti fúzač Titanus giganteus, ktorý dosahuje dĺžku až šestnásť centimetrov.

Fotografovanie chrobákov pri ich kurizovaní, prejavoch lásky či rovno pri sexe je pre manželov Harničárovcov zábava. Ale niekedy môže mať aj trpkú príchuť. „Napríklad vtedy, keď sa s&nbsp;objektívom dostaneme blízko k&nbsp;najjedovatejším druhom z&nbsp;ríše chrobákov. Povesť nebezpečného chrobáka má viacero druhov, vtedy sme pri fotografovaní opatrní. K&nbsp;najohrozenejším druhom patrí aj nebezpečná májka fialová, fotogenický chrobák modrej až fialovej farby. Pri dotyku človeka vypustí v&nbsp;obrane páchnucu žltú tekutinu, ktorá obsahuje prudko jedovatý kantaridín. Pri menších dávkach ostávajú na koži bolestivé pľuzgiere, ale dávka 30&nbsp;mikrogramov je už pre človeka smrteľná. Májka žije na lúkach a&nbsp;v&nbsp;záhradách na celom Slovensku, pri rozmnožovaní vidieť, že samičky sú väčšie ako ich partneri,“ konštatuje Adrián Harničár.

Manželia pripomínajú, že niektoré chrobáky nežijú v&nbsp;tráve, ale aj na stromoch. Je to aj prípad fúzača veľkého, ktorý má rád drevo starých stromov, najčastejšie ho možno nájsť na duboch, brestoch, jaseňoch. Jeho obľúbenými lokalitami je okolie Bratislavy, Trenčína, Nitry a&nbsp;Košíc. Fotogenické sú aj lienky sedembodkové, ktoré žijú od nížin až po horské oblasti. „Sú to nielen pekné, ale aj užitočné chrobáčiky, lienka dokáže za deň zjesť aj 50&nbsp;vošiek,“ chváli lienky pani Ida.

Láska v&nbsp;tráve zachytená digitálnymi aparátmi manželov Harničarovcov podáva autentické, neprikrášlené svedectvo o&nbsp;sexuálnom živote a&nbsp;rozmnožovaní chrobákov. „Pri tomto akte máme odfotografovaných už 130&nbsp;druhov hmyzu, ktorý tvorí na planéte najpočetnejšiu triedu živočíchov. Pri fotografovaní hmyzu pri akte rozmnožovania sme zistili, že niektoré druhy si partnera vyberajú veľmi starostlivo, oveľa uvážlivejšie ako niektorí ľudia. Prieberčivé sú predovšetkým samičky, niektoré akoby kopírovali zlatokopky zo sveta ľudí, pária sa iba so samčekmi, ktorí im prinesú nejaký podarúnok, napríklad nejakú potravu alebo niečo trblietavé. Najťažšie sa pri milostnom akte fotografujú vážky, milujú sa počas letu, na kvalitnú zaostrenú fotku z&nbsp;tohto okamihu musí mať fotograf veľkú dávku šťastia. Také fotky vážok sú naozaj výnimočné. Z&nbsp;vývojového hľadiska sú vážky jeden z&nbsp;najstarších druhov hmyzu. Ťažko ich fotografovať aj preto, lebo majú mimoriadne letové schopnosti. V&nbsp;rýchlosti letu patria k&nbsp;rekordmanom v&nbsp;ríši hmyzu, vedia dokonca lietať dozadu, zastaviť sa vo vzduchu alebo nečakane zmeniť smer letu,“ prezrádza o&nbsp;svojich modeloch pán Harničár.

Za svoju najvzácnejšiu fototrofej manželia považujú kurizovanie samčeka jašterice zelenej samičke. „Je to najväčšia jašterica zo štyroch druhov žijúcich na Slovensku v&nbsp;najteplejších oblastiach. Hoci sú sfarbené nazeleno, samce majú v&nbsp;období párenia tyrkysovo sfarbené hrdlo. Keď samček dvoril samičke, to bolo doslova erotické divadlo,“ hovorí o&nbsp;vzácnej trofeji pani Ida Harničárová.

Láska v tráve: Aj v Ríši hmyzu existujú milostné rituály! Manželia Harničárovci ich skúmajú

Peter Ličák

Výber pre vás

Láska v tráve: Aj v Ríši hmyzu existujú milostné rituály! Manželia Harničárovci ich skúmajú

Peter Ličák

Súvisiace články

Lietanie ako životný štýl: Práškovacie čmeliaky vystriedali v Bidovciach športoví piloti

Peklo na nebi: Učiteľka Miška sa pri turbulenciách nad Balkánom lúčila so životom

Oživili legendárny merač: V silnej konkurencii získali trhy aj v Južnej Amerike

Výber pre vás