Peter Ličák

Čas a spokojnosť zákazníkov ukázali, že to bolo šťastné rozhodnutie. V omamne rozvoniavajúcej cukrárskej výrobe pri cukrárni s romantickým názvom Malý princ na sídlisku Juh dostali po tomto rozhodnutí zelenú len zákusky, koláče, torty, čajové pečivo i cukrovinky vyčarované pod dohľadom Martininej mamky Anny Dlubáčovej podľa starých, generáciami gazdiniek vyskúšaných tradičných receptov. Takých, v ktorých niet ani jedno slovo o použití umelých aróm, umelých prísad či dnes takmer všadeprítomných konzervantov.

<h3>Priekopníci gastropodnikania</h3>
Martina vyrástla v&nbsp;rodine, ktorá patrí pod tatranskými štítmi k&nbsp;priekopníkom podnikania v&nbsp;gastronómii. Začiatkom deväťdesiatych rokov jej otec šéfoval dvom rodinným reštauráciám v&nbsp;Kežmarku, mama obchodovala v&nbsp;Poprade s&nbsp;cukrovinkami. „Kým som sa dala aj ja na podnikanie so sladkosťami, pracovala som na živnostenskom oddelení Okresného úradu v&nbsp;Poprade. Prvý živnostenský list v&nbsp;okrese som podpisovala pre bývalú reprezentantku v&nbsp;zjazdovom lyžovaní a&nbsp;kežmarskú rodáčku Janu Gandtnerovú,“ zaspomínala si Martinina mama Anna Dlubáčová.

V&nbsp;tých rokoch vládla pod Tatrami najtvrdšou rukou miestna mafia, jedným z&nbsp;hlavných príjmov tatranských mafiánov bolo výpalníctvo. Mafiáni neobišli ani reštaurácie a&nbsp;obchody Dlubáčovcov, ich vyhrážky nebolo radno brať na ľahkú váhu, tu už išlo o&nbsp;život. Popradskí mafiáni demonštrovali svoju moc a&nbsp;silu aj odrezanou hlavou policajta vystavenou na kapote auta, postarali sa o&nbsp;zmiznutie prednostu popradského okresného úradu, ktorý im nešiel poruke. Dostať sa do konfliktu s&nbsp;tatranskou mafiou bola nebezpečná hra o&nbsp;holý život. Martinini rodičia si v&nbsp;tých nebezpečných časoch povedali, že ich podnikanie za také riziko nestojí.
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Poďakovanie zákuskami</h3>
Svojej cukrárni na sídlisku Juh dala Martina Blašková romantický názov Malý princ. „V&nbsp;detstve ma očaril Saint-Exupéryho rozprávkový príbeh Malý princ. Keď som začala uvažovať o&nbsp;cukrárni, od prvej chvíle bolo jasné, že iný názov ako Malý princ do úvahy neprichádza. Založila som dokonca aj občianske združenie Môj princ, ktoré pomáha rodinám v&nbsp;núdzi. Počas pandémie sa snažíme sladkosťami spríjemniť život ľuďom, ktorí to majú vo svojej práci mimoriadne ťažké. Zákuskami sme potešili zdravotníkov na gynekologickom oddelení popradskej nemocnice, zákusky sme poslali aj hasičom či horským záchranárom,“ predstavila nám ďalšiu svoju aktivitu Martina.

Za tie roky, ktoré uplynuli od otvorenia Malého princa a&nbsp;jeho cukrárskej výroby, sa Martine a&nbsp;jej mame podarilo zozbierať od príbuzných, priateľov, ale aj od zákazníkov okolo tristo starých, desaťročiami overených receptov, podľa ktorých piekli koláče, zákusky, torty, vianočné pečivo najskúsenejšie gazdiné. „Od nich mám vzácne receptúry na tie najlepšie domáce koláče, ktoré si v&nbsp;mnohých rodinách právom strážia ako najvzácnejšie dedičstvo. Som naozaj veľmi vďačná za recepty, vďaka ktorým máme v&nbsp;ponuke domáce kokosové koláče, fondánový jablčník, goralské svadobné makové aj tvarohové koláče, malinové rezy, Hankin tvarohový rez, Ivetkin jablčník či ľahkú letnú čučoriedkovú tortu,“ pochválila sa bohatým sortimentom šéfka Malého princa.
Jej cukrárky sa môžu pýšiť, že patria k&nbsp;neveľkému počtu cukrovinkárov, ktorí vyrábajú aj takmer tisíc rokov známu sladkú špecialitu turecký med. „Recept mi venovala stará mama Lazorčáková, ktorá žila v&nbsp;malej drevenici v&nbsp;rusínskej dedinke Starina na slovensko-poľskej hranici. Táto pochúťka kedysi neodmysliteľne patrila do mikulášskych balíčkov pre deti v&nbsp;mnohých slovenských regiónoch. Hoci táto cukrovinka je v&nbsp;našich končinách známa ako turecký med, vôbec nie je isté, či naozaj pochádza z&nbsp;Turecka, lebo ju celé veky poznajú v&nbsp;celom Stredomorí. Prvá zmienka o&nbsp;tureckom mede sa objavila už v&nbsp;12.&nbsp;storočí v&nbsp;knihe O&nbsp;liekoch a&nbsp;prostých pokrmoch od arabského lekára zo španielskej Córdoby. Cukrovinka sa vyrába z&nbsp;cukru, medu, vaječných bielkov, vody a&nbsp;zo sekaných arašidov. Kedysi sa vyrábal len veľmi tvrdý, porciovali ho sekáčikmi a&nbsp;predávali výlučne na jarmokoch,“ opísala nám sladkú snehobielu orientálnu špecialitu Martina Blašková.
Recept na tradičnú vianočnú orechovú kocku nájdete na ďalšej strane...

<h3>Vianočná orechová kocka&nbsp;</h3>
CESTO:
<ul>
<li>200 g práškového cukru</li>
<li>200 g tuku</li>
<li>4 vajcia</li>
<li>2 lyžice kakaa</li>
<li>100 g hrubej múky</li>
<li>pol vrecúška prášku do pečiva</li>
</ul>
PLNKA:
<ul>
<li>250 g mletých orechov</li>
<li>200 g kryštálového cukru</li>
<li>1 vanilka</li>
<li>6 lyžíc vody</li>
<li>125 g masla</li>
<li>ríbezľový džem na potretie</li>
<li>100 g čokoládovej polevy</li>
<li>100 g orechov na ozdobenie</li>
</ul>
POSTUP:
Cukor, žĺtky tuk vymiešame na penu, pridáme kakao, múku prášok do pečiva. Do toho zľahka zapracujeme sneh cesto rovnomerne rozotrieme na plech (34 x 18 cm) vystlaný papierom na pečenie. Upečieme rúre vyhriatej na 180 °C. Plnka: Cukor vodu uvaríme na sirup, ktorom sparíme orechy. Po vychladnutí zmiešame maslom. Korpus vyklopíme plechu, potrieme džemom, navrch navrstvíme orechovú plnku polejeme čokoládovou polevou. Po vychladnutí ozdobíme orechmi.
DOBRÚ CHUŤ!

Sladké pokušenie: MARTINA BLAŠKOVÁ pečie podľa receptov starých mám

Výber pre vás

Sladké pokušenie: MARTINA BLAŠKOVÁ pečie podľa receptov starých mám

Súvisiace články

Kým žijem, budem hrať: Martu môžete nájsť vo vieche za klavírom, má úžasných 89 rokov

Precestoval takmer celý svet: Košičan Vlado Jalč videl na vlastné oči už 185 krajín

Neprehliadnuteľná farebná postava z Humenného: MICHAEL LEMINX sa oblieka do vlastných obrazov

Výber pre vás