MARTA MATYASOVÁ má neuveriteľných 89 rokov a každý víkend hrá na klavíri vo vieche pri bratislavskej Starej tržnici. Hudba ju sprevádza od mladosti a jej rozprávanie pripomína zlaté časy kaviarní a hotelov starej Bratislavy.

Z viechy, do ktorej sa vchádza zo zadnej strany bratislavskej Starej tržnice, sa vinú tóny klavíra. Je sobotňajšie poludnie a viecha je plná ľudí, ktorí sa po nákupoch zastavili na deci vína alebo kávu. Pani Marta, ktorú odmalička volajú aj Mandy, sedí pri klavíri a hrá jednu skladbu za druhou. Hoci má pred sebou noty, nepozerá do nich. „Nepotrebujem ich, hrám spamäti. Slovenské, české, poľské, nemecké, židovské, anglické skladby,“ vymenúva pani Marta svoj repertoár vážnej hudby aj svetoznámych šlágrov.

„Tieto noty tu mám preto, lebo sem do viechy chodí pravidelne jeden mladý ruský manželský pár. Pre nich som sa naučila aj nejaké novšie ruské skladby a na ne noty potrebujem,“ ukazuje nám vlastnoručné zápisky na notovej osnove. „Ľudia často chcú, aby som niečo zahrala, no nepoznajú názov. Ale stačí, že mi kúsok zaspievajú alebo zapískajú, a už viem a zahrám im to.“

Keď náš fotograf zamieri na ňu objektív, pozrie na neho a hovorí so smiechom: „Z tohto, čo vidíte, dajte, prosím, dole tak štyridsať rokov a fotky budú vyzerať fajn.“ Pani Marta má neuveriteľných 89 rokov. Na naše konštatovanie, že vyzerá na sedemdesiat, sa nakloní a zatvári sa, že nepočuje: „Koľko? Tak možno na stosedemdesiat,“ zavtipkuje znovu. Vidieť, že má rada humor a spoločnosť.

Klaviristka “Mandy” bola ozdobou mnohých podnikov.
Zdroj: archív M.M.

Jej hra na klavíri patrí už dlhé roky ku koloritu bratislavských kaviarní a hotelov. „V Bratislave asi nie je podnik, kde by som nehrala. Bola som klaviristkou v Carltone, v hoteli Kyjev som hrala 27 rokov, v hoteli Devín sedemnásť rokov. Tu vo vieche hrám už päť rokov. Veď čo by som robila doma? Radšej som medzi ľuďmi. Mám hrať tri hodiny, ale bežne hrám aj dlhšie. Bývam v Rači, tam nasadnem na električku a tá ma dovezie až sem k Starej tržnici,“ konštatuje spokojne.

Šarmantná sivovlasá dáma za klavírom vzbudzuje pozornosť aj u mladých ľudí. „Radi sa pristavia, porozprávajú sa. Minule tu pri mne sedela jedna dievčina, a kým som hrala, niečo si čarbala do zošita. Potom ku mne prišla a dala mi krásny obrázok. Nakreslila ma, ako hrám,“ usmieva sa pani Marta. Počas pandémie jej muzicírovanie na klavíri v kaviarňach chýbalo. „Doma som hrala na elektronických klávesoch, aby som nerušila susedov. V každej izbe mám nejaký hudobný nástroj. Na klávesoch sa dá hrať aj v noci. Po pár týždňoch sa ma však všetci susedia začali vypytovať, prečo už nehrám. Vraveli, že keď som hrala na klavíri, dokonca si vyniesli stoličky na chodbu, aby ma počuli lepšie. Tak som sa vrátila ku klavíru,“ rozpráva.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Diskusia