Tea Harbínyiová 

Raz mi padol do očí malý záhradný trpaslík. Mal rozkošný červený klobúčik, šibalsky sa usmieval a v ruke držal metlu. Neodolal som a kúpil som ho. V záhrade som mu našiel čestné miesto a tešil som sa z neho vždy, keď som okolo neho prechádzal. Kiežby som bol vedel.… Od toho dňa sme boli obaja s manželkou nepokojní. Nedarilo sa nám. Mne naznačil vedúci, že s mojím výkonom v práci nie je spokojný, hrozilo, že ma vyhodí. Manželka upadala do depresií, vraj ju robota ubíja a nebaví. Nespokojnosť prechádzala aj do nášho manželstva, ktoré chladlo a čelilo neustálym hádkam.

V dome sa nám stále niečo kazilo. Najskôr podlahové kúrenie, potom kotol či kosačka. Neskôr sa nám upchalo umývadlo a vytiekla práčka. Bolo to ako zo zlého filmu a boli sme čoraz zúfalejší. Raz som kúpil v starožitníctve hŕbu starých časopisov. Jeden večer som si k nim sadol a začal som v nich listovať. Po chvíľke mi padol zrak na článok o dome, o ktorom si ľudia mysleli, že je prekliaty. Po mnohých nevyjasnených zvláštnostiach, ktoré sa v ňom odohrali, zhorel.

Pozeral som si obrázok tohto domu a zbledol som. Pred ním sa v záhrade spokojne usmieval náš trpaslík. V tom momente som vyšiel von a zobral zákerného trpaslíka. Nedal som ho však to antikvariátu, nerád by som niekomu ďalšiemu priniesol nešťastie. Rozbil som ho na malé kúsky a zakopal hlboko do zeme. Od toho dňa sa nám začalo dariť a všetko sa vrátilo do normálu. Našťastie!

Prekliaty trpaslík: Kto by to bol povedal, pôsobil tak milo... No pravda bola iná!

Výber pre vás

Prekliaty trpaslík: Kto by to bol povedal, pôsobil tak milo... No pravda bola iná!

Súvisiace články

Oči sa nám stretli takmer po dvadsiatich šiestich rokoch. Je to vôbec možné?

Možno mágia, možno zázrak. Prvé snehové vločky mi prinášajú šťastie do života!

Strom je akýmsi ukazovateľom rodinného šťastia. Keby som to nezažil, neveril by som...

Výber pre vás