Tea Harbínyiová 

Bola ten typ, ktorý keď sa dostal do záhrady, nedokázal sa odtrhnúť od zeme. Neustále sadila, kopkala, vymýšľala nové miesta pre cibuľky a&nbsp;neskutočne ju to bavilo. Stále rozmýšľala, čo ešte do záhradky dokúpi a&nbsp;kde to zasadí. Jej malý kúsok raja bol najkrajší na ulici a&nbsp;susedia ho chodili s&nbsp;obdivom obzerať. Obrovské množstvo rôznorodých rastlín doslova prekvitalo a&nbsp;hádam ani nebolo mesiaca v&nbsp;roku, keď by tam niečo nekvitlo a&nbsp;neudivovalo krásou okoloidúcich. A&nbsp;stalo sa to dokonca aj po jej smrti.

Kým vládala, pracovala v&nbsp;záhrade. Vďaka tomu mala výbornú kondíciu. Ale smrteľná choroba bola napriek všetkému silnejšia. Ani na smrteľnej posteli nemohla odolať svojej vášni. Na internete dlho hľadala špeciálnu odrodu malých červených ruží. Keď ich kuriér doniesol, jej syn ich zasadil na miesto, ktoré vybrala. Pár dní nato poslednýkrát vydýchla. Také krásne ruže ako tie jej posledné hádam jakživ nikto nevidel. Akoby sa kvety medzi sebou pretekali, ktorý bude krajší a&nbsp;veľkolepejší.

Zvláštne na nich bolo, že kvitli ešte dlho po tom, ako sa začala zima, a&nbsp;to predsa ruže vo zvyku nemajú. Svietili v&nbsp;pochmúrnej zimnej záhrade ako svetielka v&nbsp;tme. Čoskoro napadol sneh. Vločky neúprosne dopadali na ruže. No tie sa tvárili, akoby to boli slnečné lúče, a&nbsp;žiarili v&nbsp;záhrade ďalej...

Posledné ruže: Ani na smrteľnej posteli nemohla odolať svojej vášni. A príroda sa jej odvďačila

Výber pre vás

Posledné ruže: Ani na smrteľnej posteli nemohla odolať svojej vášni. A príroda sa jej odvďačila

Súvisiace články

Láska zhorela: Umierajúci manžel ma požiadal o čosi zvláštne. Ovial ma ľadový vzduch a potom...

Počula som klopanie, no za oknom nikto nebol. Pripomenula sa nám nebohá mama?

Chcel som, aby sa mi Maťa nejako pripomenula. Keď som už neveril, že sa to stane, objala ma

Výber pre vás