Viera Václavková

Sedela som v aule vysokej školy a prežívala som krásny okamih. Miška promovali. Keď zaznelo jeho meno, v &nbsp;hlave sa mi spustil film: Som tehotná, držím v&nbsp;ruke list od Petra a čítam: „... keď tento list dostaneš, budem už ďaleko. Nehľadaj ma, dávam ti slobodu. Zabudni, nikdy som nebol!“ Takto jednoducho môj nastávajúci pochoval našu lásku a&nbsp;emigroval. Panikárila som. Bála som sa prísneho otca, bála som sa byť slobodná matka. Bola som zranená a nenávidela som ho. Vedel, že čakám dieťa, a tešil sa. Aj svadbu sme plánovali. Všetko zlé som prekonala. Bola som dosť silná a nedala som ho hľadať, aby mi platil výživné. Malému som sa usilovala nahradiť otca. A&nbsp;keď sa ten ani po Nežnej revolúcii neukázal, do našej rodinky pribudol Jozef. Našla som si ho na pieskovisku. Vdovec, ktorému žena zomrela krátko po pôrode a&nbsp;ktorý zostal sám s dcérkou.

Teraz tu sedí vedľa mňa a promóciu prežíva ako otec. Veď mu aj bol od piatich rokov. Hoci sa veľmi podobá na biologického otca. Krásna chvíľa, užívame si ju. A&nbsp;keď sa skončí, vyjdeme z auly. Manžel si odskočí na toaletu a ja ho čakám. Všade veľa ľudí s&nbsp;kvetmi pre tých, ktorých pred chvíľou promovali. Zrazu oproti mne ide ON. Peter. Stretnú sa nám oči. Zastane, zmätene mi podáva ruku a&nbsp;ja nie som schopná pohybu. Pozdraví ma a ja sa spýtam, čo tu robí. Promovali mu krstnú dcéru, tak prišiel. A že videl študenta, ktorý sa naňho podobal. Mlel čosi o&nbsp;šťastí, že na nás často myslel, že... Ach, bože! Dvadsaťpäť rokov sme ho nezaujímali! Stopla som ho a&nbsp;poslala dočerta. Našťastie sa už blížil manžel, tak sme išli von počkať syna. Bola som ako omámená a&nbsp;nechápala som, prečo sme sa po toľkých rokoch a&nbsp;práve na synovej promócii stretli. Bola to náhoda? Ak nie, tak čo?

Otca svojho dieťaťa som roky nevidela. Spomenula som si naňho a v tom...

Výber pre vás

Otca svojho dieťaťa som roky nevidela. Spomenula som si naňho a v tom...

Súvisiace články

Nebol pri vedomí, nemohol privolať pomoc. A predsa to dokázal...

Triasol sa od hrôzy. V opustenom zrube totiž čosi videl...

Kto riadi naše životy? To, ako sme stretli, nemôže byť náhoda...

Výber pre vás