Redakcia Plus JEDEN DEŇ

Zotmelo sa, presúvam sa ďalej k jazierku, kde rozsvietia vianočný stromček. Umelý, pochopiteľne. Stovky domácich i turistov sa tlačia a čakajú na ten okamih. Fotím teleobjektívom a priebežne si pozerám, čo som zachytila. Konečne výbuch radosti. Strom svieti a mení farby. Fotím, a keď sa pozriem na displej, spozorniem. V zachytenom ľudskom mravenisku ma upútala jedna tvár.

Zväčším ju a mám to. Je to ona! Elza! Kamarátka z vysokej školy. Nemka, ktorá u nás študovala. Alebo je to jej dvojníčka? Trochu sa mi rozbúchalo srdce. To predsa nie je možné! Ale čo ak je to ona? Pozerám sa smerom k miestu, ktoré som fotila, či ju náhodou nezazriem. To by bol priam zázrak! Dav sa začal rozchádzať, unáša ma a usilujem sa z neho vybočiť, aby som sa mohla vrátiť na pláž, kde ma čakajú kamaráti.

Dostanem sa na široký chodník a zachytím nemčinu. Obzriem sa a... Chvíľu sa na dve ženy v tom pouličnom svetle pozerám ako na zjavenie a šepnem: „Elza...“ Ženy zastanú. „Elza,“ zopakujem a tá staršia sa na mňa skúmavo pozrie. „Bratislava, Slovensko,“ našepkávam a jej tvár sa mení. Ruka smeruje k mojej. A keď si ich vzájomne stisneme, zašepká: „Neuveriteľné...“ Utrie si slzy a predstaví mi dcéru, ktorá jej splnila sen a s ktorou si užívajú Brazíliu.

Prejdeme k pláži a pri pohári vychladenej caipirinhe sa vrátime do študentských rokov. Bol socializmus, ale žili sme skvele. Po promóciách sme si písali aj telefonovali, a keď už fungoval internet, tak aj mailovali. Naposledy sme sa videli v Berlíne, môže to byť aj dvadsať rokov. No Elza sa potom odmlčala.

Na pláži mi prezradila prečo. Prepadli ju a ukradli jej mobil, stratila všetky väzby. Usrkovali sme z lahodného moku a čudovali sme sa, kto, ako a prečo riadi naše cesty, ktoré sa zase po rokoch spojili práve tu.

Odfotila som tvár, ktorú som nevidela takmer dvadsať rokov a túžila som ju stretnúť

Výber pre vás

Odfotila som tvár, ktorú som nevidela takmer dvadsať rokov a túžila som ju stretnúť

Súvisiace články

Náhody neexistujú. Dva osudy opätovne spojila jedna psia duša

Snívalo sa mi o umieraní môjho muža. Po prebudení prišla rana. Nebol to len sen!

Pavol König prežil koncentračný tábor, dnes zbiera vzácne odznaky. Má ich vyše 20-tisíc

Výber pre vás